Čas neuveriteľne letí, rok sa opäť s rokom zišiel a tak nastal čas na zhrnutie udalostí v čínskej kozmonautike v roku 2020. Zhodnotené v jednej vete ho môžeme nazvať ako veľmi úspešný. V Číne sa tento rok uskutočnilo 35 úspešných a 4 neúspešné štarty. V tomto roku by som vyzdvihol tieto štyri – misia sondy Chang´e 5, štart sondy Tianwen-1, testovací let novej kozmickej lode a ukončenie výstavby globálneho navigačného systému Beidou 3. Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.

Ako najväčší úspech v roku 2020 považujem misiu Chang´e 5, ktorá bola návratovou misiou vzoriek z Mesiaca a trvala 23 dní. Táto misia je súčasťou čínskeho programu CLEP (China Lunar Exploration Program) a ako taká zavŕšila tretí krok tohto programu. Sonda odštartovala 23.11.2020 v súčasnosti na najťažšej čínskej rakete CZ-5. Sonda sa skladala z orbiteru, landeru, ascenderu a návratového puzdra. Chang´e 5 priletela k Mesiacu, kde pomocou brzdiaceho zážehu vstúpila na jeho orbitu. Po úprave svojej dráhy na kruhovú o výške 100 km sa lander odpojil a pristál v oblasti Mons Rümker, kde uskutočnil odber mesačných vzoriek. Ten sa uskutočnil dvoma spôsobmi. Jedna časť bola odobratá z povrchu pomocou špeciálne navrhnutých nástrojov a druhá bola získaná pomocou vrtnej súpravy z hĺbky cca 1 m. Pôvodne sa rátalo s odberom až z hĺbky 2 m, ale kvôli kontaktu vrtáku a tvrdej horniny sa tento variant nezrealizoval. Po umiestnení vzoriek do odbernej nádoby ascender odštartoval z povrchu Mesiaca, čo sa v automatickom režime stalo vôbec prvýkrát. Keď jeho dráha dosiahla rovnaké parametre ako dráha orbitera, došlo k ich spojeniu a presunu odbernej nádoby.

Následne orbiter odletel na dráhu smerujúcu k Zemi, kde sa vo vzdialenosti 5000 km oddelila návratová kapsula, ktorá následne mäkko pristála v oblasti Vnútorného Mongolska 16.12.2020 o 17:59 UT. Hmotnosť privezených vzoriek bola 1,731 kg a jedná sa o prvé mesačné vzorky na Zemi po 44 rokoch. Po oddelení návratového puzdra orbiter nabral kurz do libračného bodu L1 sústavy Zem-Slnko na sekundárnu misiu (v čase vydania článku je to už skutočnosť). Najnovšie informácie hovoria o tom, že by mal po cca šiestich mesiacoch zamieriť k Venuši, čo bude výzva, pretože jeho energetické a komunikačné systémy na to nie sú prispôsobené. Na našom serveri vyšiel článok podrobne popisujúci priebeh celej misie.

Dňa 23.7.2020 úspešne odštartovala aj prvá čínska sonda k Marsu Tianwen-1, ktorá taktiež odštartovala na rakete CZ-5. Táto sonda sa skladá z orbiteru, landeru a roveru, čo sa pri misiách k Marsu doteraz neuskutočnilo a súčasne je aj doteraz najťažším kozmickým aparátom mieriacim k tejto planéte. Do cieľa má priletieť 10.2.2021 (v súčasnosti je už sonda na polárnej dráhe okolo tohto nebeského telesa), pričom lander a rover má pristáť o cca dva mesiace neskôr. Keďže v čase príletu k štvrtej planéte Slnečnej sústavy bude vzdialenosť od Zeme okolo 150 miliónov km, pristátie bude musieť prebehnúť v automatickom režime. Viac sa tejto téme venujemu tu a tu.

Veľký pokrok Čína dosiahla vo vývoji pilotovanej kozmickej lode novej generácie určenej na lety do hlbokého vesmíru. To so sebou prináša aj potrebu väčšej odolnosti voči radiácii a kozmickému žiareniu a schopnosť odolať väčšiemu tepelnému namáhaniu pri návrate do atmosféry z dôvodu vyššej návratovej rýchlosti. Bude schopná lietať aj na LEO a mať možnosť spojenia s čínskou orbitálnou stanicou Tiangong-3, ktorej výstavba sa má začať v tomto roku. Kozmická loď je schopná prepraviť 4 až 6 astronautov, ale v prípade potreby sa jej konfigurácia môže zmeniť pre 3 astronautov a 500 kg nákladu. Má byť čiastočne znovupoužiteľná a návratová kabína by sa mala použiť až 10-krát. Jej prvý let sa uskutočnil pomocou rakety CZ-5B, bol úspešný a  zároveň pre túto verziu rakety to bola premiéra. Priebeh misie a ďalšie informácie sú zhrnuté v tomto článku.

Ako veľký úspech by som ešte spomenul dobudovanie globálneho navigačného systému Beidou 3. Je to plnohodnotná konštelácia s celosvetovým pokrytím porovnateľná s GPS, Glonass a Galileo. Je to zásadný pokrok oproti predchádzajúcim navigačným systémom Beidou 1 a 2. Konkrétne v tomto roku sa jednalo o štarty družíc BD-3 G2Q  (Beidou 54), BD-3 G3Q (Beidou 55) pomocou rakiet CZ-3B. Jednalo sa o družice určené na geostacionárnu dráhu.

V roku 2020 boli vypustené aj dve vedecké družice – GECAM A a GECAM B. Ide o identické dvojčatá, ktorých úlohou je sledovať elektromagnetické prejavy udalostí, ktoré dokážu vyvolať gravitačné vlny. Detekcia bude prebiehať v gama a röntgenovom rozsahu elektromagnetického spektra. Hmotnosť každej z nich je cca 150 kg a boli vynesené na dráhu s parametrami 587 x 604 km so sklonom 29,0°, pričom sú od seba uhlovo vzdialené 180°. Naraz sú schopné sledovať celú oblohu s presnosťou určenia smeru okolo 1°. Družice boli vynesené spolu pri jednom štarte pomocou rakety CZ-11.

V roku 2020 uskutočnila svoj prvý let aj dvojstupňová raketa CZ-8, ktorá používa KPH (letecký petrolej/LOX a LH2/LOX). Má výšku 50,34 m, priemer centrálneho stupňa je 3,35 m, priemer boostrov je 2,25 m a celková hmotnosť je 356 ton. Aerodynamický kryt má rozmery 4,9 m x 12 m. Na LEO má nosnosť 7,6 t, na SSO 4,5 t a na GTO 2,5 t. Ako hlavné užitočné zaťaženie niesla technologickú družicu určenú na DPZ XJY 7 a sekundárne užitočné zaťaženie tvorili 6U-cubesat ET-SMART-RSS (čo je etiópska družica), experimentálne a technologické družice Tianqi 12, Zhixing-1A a Haisi-1. Pri tejto rakete sa plánuje znovupoužiteľnosť centrálneho stupňa a boosterov. Toho sa má dosiahnuť v roku 2025.

Svoju premiéru mala aj raketa Ceres-1 súkromnej spoločnosti Galactic Energy. Jedná sa o 4-stupňovú raketu, pričom prvé tri stupne sú na TPH a štvrtý je na KPH. Jej dĺžka je 19,1 m, priemer sa pohybuje od 1,4 m do 1,2 m a aerodynamický kryt má rozmery 1,28 m x 2,6 m. Jej hmotnosť sa odhaduje na cca 105 ton. Na LEO má nosnosť 350 kg a na SSO o výške 700 km 270 kg. Na orbitu vyniesla technologickú družicu Tianqi 11.

Úspechom sa skončil aj let zariadenia s názvom CSSHQ. Pod touto skratkou sa ukrýva čínska kozmická loď schopná návratu s vodorovným pristátím. K tomuto letu by som dodal dve zaujímavosti – miera utajenia tejto misie bola aj na čínske pomery nezvyčajne veľká a na vypustenie bola použitá raketa CZ-2F, čo bol jej prvý štart, pri ktorom nevynášala kozmickú loď ShenZhou.

Na GEO bola vynesená družica TJS 5 (pravdepodobne sa jedná o družicu včasného varovania) pomocou rakety CZ-3B. Na túto dráhu bola vynesená telekomunikačná družica APStar 6D, komunikačná družica Tiantong-1 02 ako aj družica určená na DPZ Gaofen 13 – všetky pomocou rakety CZ-3B.

Čo sa týka zahraničných družíc, Čína vyniesla na obežnú dráhu argentínske družice typu ŇuSat 7 (Sophie), ŇuSat 8 (Marie) pomocou rakety CZ-2D, družice ŇuSat 9 (Alice), ŇuSat 10 (Caroline), ŇuSat 11 (Cora), ŇuSat 12 (Dorothy), ŇuSat 13 (Emmy), ŇuSat 14 (Hedy), ŇuSat 15 (Katherine), ŇuSat 16 (Lise), ŇuSat 17 (Mary), ŇuSat 18 (Vera) pomocou rakety CZ-6. Konštelácia týchto družíc má po dokončení za cieľ získavať snímky zemského povrchu s rozlíšením až 1 m.

Družice určené na DPZ vynesené na LEO, respektíve polárne dráhy:
Jilin-1 Gaofen-01 – CZ-2D;
Yaogan 30-06-01 až 03 –  CZ-2C;
Gaofen 9-02 – CZ-2D;
HEAD 4 – CZ-2D;
Haiyang 1D – CZ-2C;
Gaofen 9-03 – CZ-2D;
HEAD 5 – CZ-2D;
Gaofen Duomo – CZ-4B;
Ziyuan-3 03 – CZ-4B;
Gaofen 9-04 – CZ-2D;
Gaofen 9-05 – CZ-2D;
Gaofen 11-02 – CZ-4B;
Jilin-1 Gaofen-03B-01 až 06 a Jilin-1 Gaofen-03C-01 až 03 – CZ-11H;
Haiyang 2C – CZ-4B;
Huan Jing 2A a 2B – CZ-4B;
Yaogan 30-07-01 až 03 – CZ-2C;
Gaofen 14 – CZ-3B;
Yaogan 33R – CZ-4C.

Technologické a experimentálne družice:
Tianqi 5 – CZ-2D;
Yinhe 1 – KZ-1A;
XJS C, D, E, F – CZ-2D;
Xingyun-2 01, 02 – KZ-1A;
Zheda Pixing  3A – CZ-2D;
Bayi Kepu Weixing 1 – CZ-4B;
Shiyan 6 – CZ-2D;
Tianqi 10 – CZ-4B;
Longxia Yan 1 – CZ-4B;
Tsinghua Kexue Weixing – CZ-2D;
Tiantuo 5 – CZ-2D;
Duo Gongneng Shiyan Weixing – CZ-2D;
Tianqi 6 – CZ-2C;
Beihangkongshi 1 – CZ-6;
Tianyan 05 – CZ-6;
Taiyuan – CZ-6;
Weina 2 – CZ-4C.

Neúspešný bol prvý let rakety CZ-7A (v roku 2021 bol jej druhý let už úspešný). Ďalej bol neúspešný prvý let rakety KZ-11 (raketa na TPH, pričom 4.stupeň je na KPH), let rakety KZ-1A a nakoniec bola neúspešná aj raketa CZ-3B.
Čo sa týka kozmických aparátov nad GEO, ktoré odštartovali skôr ako v roku 2020 a ešte stále fungujú, sú to Chang´e 3,  Chang´e 4, Yutu-2 a Queqiao. Všetky sú na Mesiaci, respektíve v libračnom bode L2.
Teraz sa už môžme tešiť na to, čo nás čaká v roku 2021.

Zdroje informácii:
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://forum.kosmonautix.cz/
https://space.skyrocket.de/

Zdroje obrázkov:
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/11/CE5-launch-timelapse.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/12/CE5-ascent-liftoff.jpg
https://imgur.com/h5949Jz
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2021/02/Tianwen1-deep-space.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/03/new-generation-crewed-spacecraft.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/12/CZ8-rollout.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/11/Ceres1-launch-ourspace.jpg