křišťálová lupa

sociální sítě

Přímé přenosy

Falcon 9 (Hera)
00
DNY
:
00
HOD
:
00
MIN
:
00
SEK

krátké zprávy

Zefiro-40

Evropská kosmická agentura 3. října oznámila, že společnost Avio, hlavní dodavatel pro raketu Vega, úspěšně otestovala motor Zefiro-40 v testovacím zařízení v Itálii. Prvotní analýza dat ukazuje, že motor fungoval podle očekávání.

Impulse Space

Společnost Impulse Space získala kontrakt v hodnotě 34,5 milionu dolarů na podporu dvou amerických vojenských vesmírných misí naplánovaných na rok 2026 v rámci 3. fáze dohody Small Business Innovation Research.

mPower Technology

Startup mPower Technology oznámil 3. října smlouvu s Airbus Netherlands BV na poskytování solárních modulů pro více než 200 družic. Na základě smlouvy bude společnost mPower dodávat Airbusu solární moduly DragonSCALES pro družice MDA Aurora.

Charter Space

Startup Charter Space zahájil beta testování svých vesmírných systémů a softwarové platformy pro správu programů. Platforma s názvem Ubik je navržena tak, aby pomáhala inženýrským týmům řídit a provádět vesmírné programy během jejich životního cyklu.

Ghost

Společnost Sierra Space oznámila 3. října, že si zajistila podporu od Výzkumné laboratoře vzdušných sil USA (AFRL) k rozvoji svého návrhu Ghost. Ghost má být schopen zůstat na oběžné dráze až pět let.

Návrhy teleskopů

NASA oznámila 3. října, že vybrala dva návrhy na rentgenové a infračervené vesmírné teleskopy pro další posouzení v rámci nové řady misí, které agentura nazývá Probe Explorers. Každý návrh obdrží 5 milionů dolarů na jednoroční studie.

Cert-2

United Launch Alliance je připravena na druhý zkušební start rakety Vulcan Centaur. Start je plánován na 4. října.

Orbit Aerospace

Společnost Orbit Aerospace získala kontrakt AFWERX v hodnotě 1,8 milionu dolarů na využití umělé inteligence k detekci a řízení anomálií během hypersonického letu při návratu svých zařízení do atmosféry.

PAM mise k ISS

Společnosti vyvíjející komerční vesmírné stanice chtějí, aby NASA nabídla více příležitostí k letům s prekurzorovými misemi na Mezinárodní vesmírnou stanici. K dnešnímu dni letěly tři tzv. mise PAM, všechny provedla společnost Axiom Space.

Naše podcasty

Doporučujeme

Objednejte si knihy našich autorů a nahlédněte tak do historie kosmonautiky.

Poděkování

Náš web běží spolehlivě díky perfektnímu servisu hostingu Blueboard.cz, děkujeme!

Čínska kozmonautika v roku 2020

Čas neuveriteľne letí, rok sa opäť s rokom zišiel a tak nastal čas na zhrnutie udalostí v čínskej kozmonautike v roku 2020. Zhodnotené v jednej vete ho môžeme nazvať ako veľmi úspešný. V Číne sa tento rok uskutočnilo 35 úspešných a 4 neúspešné štarty. V tomto roku by som vyzdvihol tieto štyri – misia sondy Chang´e 5, štart sondy Tianwen-1, testovací let novej kozmickej lode a ukončenie výstavby globálneho navigačného systému Beidou 3. Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.

Štart ascenderu sondy Chang´e 5 z povrchu Mesiaca
Štart ascenderu sondy Chang´e 5 z povrchu Mesiaca
Zdroj: https://spacenews.com

Ako najväčší úspech v roku 2020 považujem misiu Chang´e 5, ktorá bola návratovou misiou vzoriek z Mesiaca a trvala 23 dní. Táto misia je súčasťou čínskeho programu CLEP (China Lunar Exploration Program) a ako taká zavŕšila tretí krok tohto programu. Sonda odštartovala 23.11.2020 v súčasnosti na najťažšej čínskej rakete CZ-5. Sonda sa skladala z orbiteru, landeru, ascenderu a návratového puzdra. Chang´e 5 priletela k Mesiacu, kde pomocou brzdiaceho zážehu vstúpila na jeho orbitu. Po úprave svojej dráhy na kruhovú o výške 100 km sa lander odpojil a pristál v oblasti Mons Rümker, kde uskutočnil odber mesačných vzoriek. Ten sa uskutočnil dvoma spôsobmi. Jedna časť bola odobratá z povrchu pomocou špeciálne navrhnutých nástrojov a druhá bola získaná pomocou vrtnej súpravy z hĺbky cca 1 m. Pôvodne sa rátalo s odberom až z hĺbky 2 m, ale kvôli kontaktu vrtáku a tvrdej horniny sa tento variant nezrealizoval. Po umiestnení vzoriek do odbernej nádoby ascender odštartoval z povrchu Mesiaca, čo sa v automatickom režime stalo vôbec prvýkrát. Keď jeho dráha dosiahla rovnaké parametre ako dráha orbitera, došlo k ich spojeniu a presunu odbernej nádoby.

Návratové puzdro s mesačnými vzorkami
Návratové puzdro s mesačnými vzorkami
Zdroj: https://imgur.com

Následne orbiter odletel na dráhu smerujúcu k Zemi, kde sa vo vzdialenosti 5000 km oddelila návratová kapsula, ktorá následne mäkko pristála v oblasti Vnútorného Mongolska 16.12.2020 o 17:59 UT. Hmotnosť privezených vzoriek bola 1,731 kg a jedná sa o prvé mesačné vzorky na Zemi po 44 rokoch. Po oddelení návratového puzdra orbiter nabral kurz do libračného bodu L1 sústavy Zem-Slnko na sekundárnu misiu (v čase vydania článku je to už skutočnosť). Najnovšie informácie hovoria o tom, že by mal po cca šiestich mesiacoch zamieriť k Venuši, čo bude výzva, pretože jeho energetické a komunikačné systémy na to nie sú prispôsobené. Na našom serveri vyšiel článok podrobne popisujúci priebeh celej misie.

Dňa 23.7.2020 úspešne odštartovala aj prvá čínska sonda k Marsu Tianwen-1, ktorá taktiež odštartovala na rakete CZ-5. Táto sonda sa skladá z orbiteru, landeru a roveru, čo sa pri misiách k Marsu doteraz neuskutočnilo a súčasne je aj doteraz najťažším kozmickým aparátom mieriacim k tejto planéte. Do cieľa má priletieť 10.2.2021 (v súčasnosti je už sonda na polárnej dráhe okolo tohto nebeského telesa), pričom lander a rover má pristáť o cca dva mesiace neskôr. Keďže v čase príletu k štvrtej planéte Slnečnej sústavy bude vzdialenosť od Zeme okolo 150 miliónov km, pristátie bude musieť prebehnúť v automatickom režime. Viac sa tejto téme venujemu tutu.

Sonda Tianwen-1 na ceste k Marsu
Sonda Tianwen-1 na ceste k Marsu
Zdroj: https://spacenews.com

Veľký pokrok Čína dosiahla vo vývoji pilotovanej kozmickej lode novej generácie určenej na lety do hlbokého vesmíru. To so sebou prináša aj potrebu väčšej odolnosti voči radiácii a kozmickému žiareniu a schopnosť odolať väčšiemu tepelnému namáhaniu pri návrate do atmosféry z dôvodu vyššej návratovej rýchlosti. Bude schopná lietať aj na LEO a mať možnosť spojenia s čínskou orbitálnou stanicou Tiangong-3, ktorej výstavba sa má začať v tomto roku. Kozmická loď je schopná prepraviť 4 až 6 astronautov, ale v prípade potreby sa jej konfigurácia môže zmeniť pre 3 astronautov a 500 kg nákladu. Má byť čiastočne znovupoužiteľná a návratová kabína by sa mala použiť až 10-krát. Jej prvý let sa uskutočnil pomocou rakety CZ-5B, bol úspešný a  zároveň pre túto verziu rakety to bola premiéra. Priebeh misie a ďalšie informácie sú zhrnuté v tomto článku.

Nová pilotovaná kozmická loď
Nová pilotovaná kozmická loď
Zdroj: https://spacenews.com

Ako veľký úspech by som ešte spomenul dobudovanie globálneho navigačného systému Beidou 3. Je to plnohodnotná konštelácia s celosvetovým pokrytím porovnateľná s GPS, Glonass a Galileo. Je to zásadný pokrok oproti predchádzajúcim navigačným systémom Beidou 1 a 2. Konkrétne v tomto roku sa jednalo o štarty družíc BD-3 G2Q  (Beidou 54), BD-3 G3Q (Beidou 55) pomocou rakiet CZ-3B. Jednalo sa o družice určené na geostacionárnu dráhu.

V roku 2020 boli vypustené aj dve vedecké družice – GECAM A a GECAM B. Ide o identické dvojčatá, ktorých úlohou je sledovať elektromagnetické prejavy udalostí, ktoré dokážu vyvolať gravitačné vlny. Detekcia bude prebiehať v gama a röntgenovom rozsahu elektromagnetického spektra. Hmotnosť každej z nich je cca 150 kg a boli vynesené na dráhu s parametrami 587 x 604 km so sklonom 29,0°, pričom sú od seba uhlovo vzdialené 180°. Naraz sú schopné sledovať celú oblohu s presnosťou určenia smeru okolo 1°. Družice boli vynesené spolu pri jednom štarte pomocou rakety CZ-11.

Raketa CZ-8 pripravená na vývoz
Raketa CZ-8 pripravená na vývoz
Zdroj: https://spacenews.com

V roku 2020 uskutočnila svoj prvý let aj dvojstupňová raketa CZ-8, ktorá používa KPH (letecký petrolej/LOX a LH2/LOX). Má výšku 50,34 m, priemer centrálneho stupňa je 3,35 m, priemer boostrov je 2,25 m a celková hmotnosť je 356 ton. Aerodynamický kryt má rozmery 4,9 m x 12 m. Na LEO má nosnosť 7,6 t, na SSO 4,5 t a na GTO 2,5 t. Ako hlavné užitočné zaťaženie niesla technologickú družicu určenú na DPZ XJY 7 a sekundárne užitočné zaťaženie tvorili 6U-cubesat ET-SMART-RSS (čo je etiópska družica), experimentálne a technologické družice Tianqi 12, Zhixing-1A a Haisi-1. Pri tejto rakete sa plánuje znovupoužiteľnosť centrálneho stupňa a boosterov. Toho sa má dosiahnuť v roku 2025.

Svoju premiéru mala aj raketa Ceres-1 súkromnej spoločnosti Galactic Energy. Jedná sa o 4-stupňovú raketu, pričom prvé tri stupne sú na TPH a štvrtý je na KPH. Jej dĺžka je 19,1 m, priemer sa pohybuje od 1,4 m do 1,2 m a aerodynamický kryt má rozmery 1,28 m x 2,6 m. Jej hmotnosť sa odhaduje na cca 105 ton. Na LEO má nosnosť 350 kg a na SSO o výške 700 km 270 kg. Na orbitu vyniesla technologickú družicu Tianqi 11.

Štart rakety Ceres-1
Štart rakety Ceres-1
Zdroj: https://spacenews.com

Úspechom sa skončil aj let zariadenia s názvom CSSHQ. Pod touto skratkou sa ukrýva čínska kozmická loď schopná návratu s vodorovným pristátím. K tomuto letu by som dodal dve zaujímavosti – miera utajenia tejto misie bola aj na čínske pomery nezvyčajne veľká a na vypustenie bola použitá raketa CZ-2F, čo bol jej prvý štart, pri ktorom nevynášala kozmickú loď ShenZhou.

Na GEO bola vynesená družica TJS 5 (pravdepodobne sa jedná o družicu včasného varovania) pomocou rakety CZ-3B. Na túto dráhu bola vynesená telekomunikačná družica APStar 6D, komunikačná družica Tiantong-1 02 ako aj družica určená na DPZ Gaofen 13 – všetky pomocou rakety CZ-3B.

Čo sa týka zahraničných družíc, Čína vyniesla na obežnú dráhu argentínske družice typu ŇuSat 7 (Sophie), ŇuSat 8 (Marie) pomocou rakety CZ-2D, družice ŇuSat 9 (Alice), ŇuSat 10 (Caroline), ŇuSat 11 (Cora), ŇuSat 12 (Dorothy), ŇuSat 13 (Emmy), ŇuSat 14 (Hedy), ŇuSat 15 (Katherine), ŇuSat 16 (Lise), ŇuSat 17 (Mary), ŇuSat 18 (Vera) pomocou rakety CZ-6. Konštelácia týchto družíc má po dokončení za cieľ získavať snímky zemského povrchu s rozlíšením až 1 m.

Družice určené na DPZ vynesené na LEO, respektíve polárne dráhy:
Jilin-1 Gaofen-01 – CZ-2D;
Yaogan 30-06-01 až 03 –  CZ-2C;
Gaofen 9-02 – CZ-2D;
HEAD 4 – CZ-2D;
Haiyang 1D – CZ-2C;
Gaofen 9-03 – CZ-2D;
HEAD 5 – CZ-2D;
Gaofen Duomo – CZ-4B;
Ziyuan-3 03 – CZ-4B;
Gaofen 9-04 – CZ-2D;
Gaofen 9-05 – CZ-2D;
Gaofen 11-02 – CZ-4B;
Jilin-1 Gaofen-03B-01 až 06 a Jilin-1 Gaofen-03C-01 až 03 – CZ-11H;
Haiyang 2C – CZ-4B;
Huan Jing 2A a 2B – CZ-4B;
Yaogan 30-07-01 až 03 – CZ-2C;
Gaofen 14 – CZ-3B;
Yaogan 33R – CZ-4C.

Technologické a experimentálne družice:
Tianqi 5 – CZ-2D;
Yinhe 1 – KZ-1A;
XJS C, D, E, F – CZ-2D;
Xingyun-2 01, 02 – KZ-1A;
Zheda Pixing  3A – CZ-2D;
Bayi Kepu Weixing 1 – CZ-4B;
Shiyan 6 – CZ-2D;
Tianqi 10 – CZ-4B;
Longxia Yan 1 – CZ-4B;
Tsinghua Kexue Weixing – CZ-2D;
Tiantuo 5 – CZ-2D;
Duo Gongneng Shiyan Weixing – CZ-2D;
Tianqi 6 – CZ-2C;
Beihangkongshi 1 – CZ-6;
Tianyan 05 – CZ-6;
Taiyuan – CZ-6;
Weina 2 – CZ-4C.

Neúspešný bol prvý let rakety CZ-7A (v roku 2021 bol jej druhý let už úspešný). Ďalej bol neúspešný prvý let rakety KZ-11 (raketa na TPH, pričom 4.stupeň je na KPH), let rakety KZ-1A a nakoniec bola neúspešná aj raketa CZ-3B.
Čo sa týka kozmických aparátov nad GEO, ktoré odštartovali skôr ako v roku 2020 a ešte stále fungujú, sú to Chang´e 3,  Chang´e 4, Yutu-2 a Queqiao. Všetky sú na Mesiaci, respektíve v libračnom bode L2.
Teraz sa už môžme tešiť na to, čo nás čaká v roku 2021.

Zdroje informácii:
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://spacenews.com/
https://forum.kosmonautix.cz/
https://space.skyrocket.de/

Zdroje obrázkov:
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/11/CE5-launch-timelapse.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/12/CE5-ascent-liftoff.jpg
https://imgur.com/h5949Jz
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2021/02/Tianwen1-deep-space.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/03/new-generation-crewed-spacecraft.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/12/CZ8-rollout.jpg
https://spacenews.com/wp-content/uploads/2020/11/Ceres1-launch-ourspace.jpg

Hodnocení:

0 / 5. Počet hlasů: 0

Sdílejte tento článek:

Další podobné články:

Komentáře:

Odběr komentářů
Upozornit
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Nejvíce hodnocený
Inline Feedbacks
Zobrazit všechny komentáře
Spytihněv
Spytihněv
3 let před

„Táto sonda sa skladá z orbiteru, landeru a roveru, čo sa pri misiách k Marsu doteraz neuskutočnilo“. Nezapomínejme na ty druhé soudruhy a na jejich Mars 2 a 3 🙂

Děkujeme za registraci! 

Prosím, klikněte na potvrzovací odkaz v mailu, který vám dorazil do vaší schránky pro aktivaci účtu.

Děkujeme za registraci! 

Prosím, klikněte na potvrzovací odkaz v mailu, který vám dorazil do vaší schránky pro aktivaci účtu.