Samozrejme že nie celá India, „iba“ indická sonda známa ako Mangalyaan. Tá sa ešte včera nachádzala na špici rakety PSLV-XL chránená aerodynamickým štítom. O 10:08 na prvej odpaľovacej plošine kozmodrómu Šríharikota došlo k onomu očakávanému okamihu. Nadšenie z podareného vzletu vystriedal mrazivý pocit. Nedá sa to vrátiť. Niekoľko rokov práce a 65 miliónov dolárov sa momentálne nachádza na stovkách ton jedovatého a extrémne výbušného asymetrického dimetylhydrazínu a tuhého paliva. Všetko závisí na správnej spolupráci tisícok systémov. PSLV síce už viac než dvadsaťkrát v rade nehavarovala, ale stať sa môže čokoľvek. A aj keď nakoniec všetko pôjde ako má, je veľká šanca, že sa niečo stane počas deväťmesačnej cesty k Marsu.

Mangalyaan je v mnohých smeroch jedinečný. Natankovaný váži 1350 kg, prázdny iba 500 kg, z toho vedecké prístroje zaberajú 15 kg. Nie je to sonda, ktorá by nám mala doniesť nejaké prelomové informácie. Hlavným cieľom je doletieť k Marsu. To sa dnes môže zdať jednoduché, ale opak je pravdou. Viac než polovica misií k červenej planéte skončila nezdarom. Akoby tam pôsobila nejaká kliatba, ktorú sa nedarí prelomiť hlavne Rusom.

Cesta k Marsu bola vždy plná napätia. Dvojnásobne to platí pri tejto sonde. Keďže sa jedná o indickú medziplanetárnu prvotinu, pokaziť sa môže všeličo od chladenia až po navigáciu. Nebezpečenstvo zlyhania sa v ISRO snažili obmedziť využitím už odskúšanej platformy, ktorá bola použitá pri ich sonde k Mesiacu, Chandaryaan-1.

Mangalyaan využíva na napájanie relatívne malý solárny panel, ktorý bude pri Marse zachytávať ešte menej fotónov. To však nie je až taký problém, keďže sonda bola okresaná na minimum. Je to technologický demonštrátor, ktorý má preveriť rôzne koncepty a vyšliapať cestu väčším a sofistikovanejším indickým sondám. Ako taký teda nebude spotrebovávať závratné množstvá energie. Prakticky jediným stálym spotrebičom je palubný počítač. Ďalej samozrejme zopár Woltov ukradnú aj senzory. Predsa len, poslať k Marsu pol tony železa a neosadiť ho nejakou vedeckou aparatúrou by bol nezmysel.

Vedcom sa podarilo do prvej indickej medziplanetárnej sondy prepašovať:
Lyman-Alpha Photometer (LAP) – Fotometer, ktorý bude analyzovať vrchné vrstvy atmosféry a hľadať v nich vodík a deutérium (izotop vodíka).
Methane Sensor For Mars (MSM) – Už z názvu vyplýva, že sa jedná o senzor metánu. Metán môže vznikať pôsobením jednoduchých baktérií alebo aj čisto neživými procesmi. Zatiaľ neúspešne po ňom pátra rover MSL (Curiosity) a z obežnej dráhy bol nájdený hneď niekoľkokrát.
Mars Exospheric Neutral Composition Analyzer (MENCA) – Hmotnostný analyzátor. Mal by mapovať neutrálne častice v exosfére.
Thermal Infrared Imaging Spectrometer (TIS) – Bude skúmať teplotu marsovského povrchu a jeho mineralogické zloženie.
Mars Colour Camera (MCC) – Samozrejme že sa nedá zabudnúť na farebné kamery. Obrázkov Marsu síce máme požehnane, ale žiadny sa zatiaľ nemôže popýšiť nápisom „made by ISRO“

Mangalyaan má celkom zaujímavú dráhu letu. Najprv zakotvil na vysoko excentrickú dráhu okolo Zeme s apogeom vo výške približne 22 000 kilometrov.Najbližších šesť týždňov bude apogeum postupne vlastnými motormi zvyšovať, až sa nakoniec vymaní z gravitačného vplyvu Zeme a po Hohmannovej elipse sa dostane priamo k Marsu, kde následne opäť použitím svojich motorov zaparkuje. Pri červenej planéte by mala sonda fungovať osem až desať mesiacov.

Je to veľmi smelý plán, ale Indovia majú kvalitnú technológiu, čo už neraz dokázali. Pomáhať im v tom bude aj americká sieť Deep Space Network, prostredníctvom ktorej sa bude so sondou komunikovať, posielať príkazy a prijímať cenné dáta.

A teraz už konečne poďme k samotnému štartu.

Mangalyaan sa najprv musel skompletizovať. Je to síce relatívne malá medziplanetárna sonda, ale napriek tomu má obdivuhodné rozmery. O jej veľkosti si môžete urobiť dobrý obrázok. Ľudia okolo merajú približne 1,8 metra.

Potom sa poskladala aj raketa PSLV. Na tomto obrázku vidíte pripájanie posledného stupňa.

Následne bolo potrebné dať novú sondu do aerodynamického krytu…

… a pripevniť k poslednému stupňu.

Kompletná zostava sa vyviezla na odpaľovaciu rampu.

______________________________________________________________________________________

5. novembra 2013 o 10:08 nasledoval štart (ospravedlňujem sa za horšiu kvalitu videa. Niekto asi omylom použil miesto kamery kalkulačku).

Štart teda, ako ste sa mohli dovtípiť, skončil úspešne. Medziplanetárna sonda sa vysadila na správnu obežnú dráhu a v nasledujúcich týždňoch sa snáď definitívne vymaní zo zovretia zemskej gravitácie.

Zdroje informácií:
http://forum.kosmonautix.cz/
http://en.wikipedia.org/
http://www.isro.org/

Zdroje obrázkov:
http://www.ndtv.com/news/images/story_page/Mangalyaan_Pallava_Bagla_pic_11Sept13_630.jpg
https://scontent-a-vie.xx.fbcdn.net/hphotos-prn1/935998_548156355253768_356523637_n.jpg
http://www.spaceflightnow.com/pslv/c25/131024update/encapsulation_400266.jpg
http://planetary.s3.amazonaws.com/assets/images/spacecraft/2013/20131031_1397500_1390737584497515_1414252816_o_f537.jpg
https://scontent-a-cdg.xx.fbcdn.net/hphotos-prn2/1395270_556015051134565_1591820952_n.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/cd/Mars_Orbiter_Mission_-_India_-_ArtistsConcept.jpg

Zdroj videa:
http://www.youtube.com/watch?v=jZlU2XxcqpU