Explózie, pri ktorých dochádza vo vesmíre k fatálnej deštrukcii satelitov a kozmických lodí sú často vďačnou témou sci-fi. Na zemskej orbite sú však nepríjemnou realitou, ktorej dôsledkom nemusí byť len strata dôležitého a drahého satelitu, ale aj radikálny príspevok k nárastu kozmického odpadu s potenciálnou možnosťou budúceho ohrozenia ďalších satelitov, či dokonca pilotovaných kozmických letov. V tomto článku sa bližšie pozrieme na desať najničivejších explózii umelých družíc, ktoré sa odohrali na zemskej orbite.
Hneď na začiatku si upresníme, že explózie v danom rebríčku nemuseli byť najväčšie z hľadiska uvoľnenej energie (ktorú často nie je možné presne zistiť). Poradie určujúcim kritériom je v tomto prípade iný faktor, a tým je celkový počet zaznamenaných úlomkov, ktoré satelity po explóziách na orbite zanechali. Aj tu je však jeden háčik. Ide totiž len o oficiálne katalogizované úlomky a treba si uvedomiť, že dané čísla nepredstavujú konečný počet všetkých trosiek vzniknutých pri vesmírnych výbuchoch. Naopak, často môže ísť len o ich malú časť, v ktorej sú zahrnuté len objekty dosť veľké na to, aby sme ich mohli pozemnými pozorovacími prostriedkami na orbite zaznamenať a spoľahlivo sledovať (väčšinou majú rozmery nad 10 cm).
Pri uvedených (aj neuvedených) explóziách však vznikli tisíce ďalších, avšak príliš malých a tým pádom nekatalogizovaných úlomkov kozmického odpadu. K iným explóziám zas mohlo dôjsť na príliš nízkych dráhach, takže vzniknuté úlomky zanikli v zemskej atmosfére skôr, ako ich vôbec stihli zaregistrovať. Uvedené množstvá úlomkov, či dokonca poradie jednotlivých incidentov sa navyše môžu s novými katalogizovanými objektami časom meniť. Nižšie spomenuté incidenty tak predstavujú len oficiálny top rebríček. Mimo neho došlo na zemskej orbite k ďalším viac ako dvom stovkám evidovaných explozívnych incidentov, pričom takých, ktoré vyprodukovali viac ako 100 katalogizovaných úlomkov je zatiaľ cez 40.
Zdroj: http://www.astronautix.com/
10. Explózia Kozmosu 1275 – 346 úlomkov
V júni 1981 vzlietla z kozmodromu Pleseck raketa Kosmos-3M, ktorá na orbitu o výške cca 1000 km vyniesla 800 kilogramovú navigačnú družicu typu Parus, ktorá bola po úspešnom štarte oficiálne označená ako Kozmos 1275. Činnosť tejto družice však nemala dlhé trvanie, nakoľko 24. júla 1981 bolo namiesto celistvého satelitu na orbite spozorovaných len niekoľko stoviek úlomkov. Presná príčina zničenia satelitu nie je dodnes známa, za najpravdepodobnejšiu sa ale predpokladá buď zrážka s neznámym kusom kozmického odpadu, alebo fatálna explózia batérii na jeho palube. Vzhľadom na vysokú orbitu pôvodného satelitu zanikla v atmosfére doteraz len malá časť zo zaznamenaných úlomkov.
9. Výbuch 4. stupňa rakety PSLV – 372 úlomkov
Indický nosič PSLV odštartoval z kozmodrómu Šríharikota 22. októbra 2001 a úspešne na orbitu vyniesol 3 technologické družice – 1 indickú a 2 európske. Posledný stupeň rakety sa ostal pohybovať na dráhe o priemernej výške cca 550 km, kde však 19. decembra 2001 náhle explodoval, pričom sa rozpadol na viac ako 370 zaznamenaných úlomkov.
Zdroj: http://www.b14643.de/
Za hlavnú príčinu explózie sa považujú zvyšky monometylhydrazínu a oxidu dusičitého, hypergolickej zmesi, ktoré tento stupeň využíva na pohon a ktoré ostali v nádržiach rakety. Nádrže orbitálnych stupňov nie sú zväčša optimalizované na dlhodobé skladovanie týchto veľmi korozívnych hypergolických látok a pokiaľ nedôjde krátko po štarte k ich vypusteniu, časom môžu narušiť tesnosť nádrží a vplyvom slnečného žiarenia sa odparujú. No a to je potom už len krôčik ku katastrofe, kedže akýkoľvek kontakt týchto hypergolických zložiek spôsobí okamžitú explóziu. Vzhľadom na nie veľmi vysokú orbitu väčšina úlomkov rakety PSLV v nasledujúcich rokoch zanikla v atmosfére a v súčastnosti ich na orbite ostáva už „iba“ niečo cez 70.
8. Výbuch stupňa Agena-D – 376 úlomkov
8. apríla 1970 došlo z kozmodrómu Vandenberg k úspešnému štartu rakety Thor Agena-D, pri ktorom sa na orbitu vo výške cca 1100 km dostali na orbitu meteorologická družica Nimbus 4 a menší prototyp navigačnej družice Topo-1. Na podobnej dráhe sa ostal pohybovať aj posledný stupeň Agena-D so zvyškami paliva (hypergolická kombinácia asymetrického dimetylhydrazínu a kyseliny dusičnej) v nádržiach. K jeho explózii došlo 17. októbra 1970, pričom za najpravdepodobnejšiu príčinu sa opäť považuje práve spomínané reziduálne palivo, na ktorého bezpečnostné vypúšťanie z nádrží v tej dobe prakticky nikto nemyslel. Napriek tomu, že od explózie uplynulo už viac ako 45 rokov, vzhľadom na výšku fragmentov ich na orbite ostávajú stále viac ako dve tretiny.
Zdroj: https://upload.wikimedia.org
7. Výbuch 3. stupňa rakety CZ-4B – 431 úlomkov
Zdroj: http://www.b14643.de/
Čínska raketa CZ-4B štartovala z kozmodrómu Tchaj-jüan v októbri 1999 a na orbitu o výške cca 750 km vyniesla čínsko-brazílsky satelit CBERS-1. Posledný stupeň CZ-4B opäť ostal na orbite s nevypustenými zvyškami hypergolického paliva v nádržiach a tak bolo viac-menej len otázkou času, kedy k niečomu dôjde. A aj došlo – 11. marca 2000 sa nad Južnou Amerikou stupeň náhle rozpadol na viac ako 400 úlomkov, z ktorých asi polovica ostáva dodnes na orbite.
6. Explózia stupňa Transtage pri navádzaní na obežnú dráhu – 474 úlomkov
V tomto výnimočnom prípade nedošlo k explózii už pasívneho raketového stupňa, ale k zničeniu rakety aj s družicami ešte počas jej činnosti, pričom však už bola celá zostava urýchlená do takej miery, že trosky ostali na zemskej orbite. Stalo sa to 15. októbra 1965, ked z kalifornského Vandenbergu odštartoval raketa Titan-3C s dvojicou vedecko-technologických družíc.
Zdroj: http://www.b14643.de/
Štart rakety vyzeral spočiatku dobre, avšak krátko pred ukončením činnosti tretieho stupňa Transtage došlo vo výške 700 km k explózii ktorá roztrhala raketu aj s družicami na stovky veľkých úlomkov. Po vyše 50 rokoch už drvivá väčšina úlomkov zhorela v atmosfére, vo vesmíre ich stále ostáva ešte cez 30.
5. Výbuch 3. stupňa rakety Ariane 1 – 498 úlomkov
22. februára 1986 odštartoval európsky nosič Ariane 1 na svoj historicky posledný let, pri ktorom úspešne vyniesol z Francúzskej Guyany na orbitu satelity Spot-1 a Viking. Posledný stupeň rakety o dĺžke takmer 10 metrov ostal na dráhe vo výške cez 800 km. Táto raketa nepoužívala na pohon hypergolické palivo, ale kvapalný kyslík a vodík. Slnečné žiarenie však aj tu zohralo svoju rolu – zahrievalo nádrže a tlak plynu v nich pomaly narastal, až po 9 mesiacoch, 13. novembra 1986 došlo k výbuchu. K menším takýmto incidentom v súvislosti s raketami Ariane dochádzalo aj v minulosti, v tomto prípade však išlo o prvé použitie rakety Ariane 1 na LEO dráhu (väčšinou sa používala pre dosiahnutie GTO) a tak ostalo reziduálneho paliva v nádržiach viac ako obvykle. Obzvlášť veľká energia výbuchu preto roztrhala teleso na takmer 500 úlomkov, z ktorých dodnes už väčšina zanikla v atmosfére. Jeden z týchto úlomkov sa však stihol postarať na orbite o ďalší incident – keď sa v roku 1996 zrazil so satelitom Cerise a postaral sa tak o vôbec prvý preukázateľne doložený prípad zrážky dvoch umelých objektov vo vesmíre.
Zdroj: http://api.ning.com/
4. Zničenie Kozmosu 2421 – 509 úlomkov
Zdroj: http://space.skyrocket.de/
V júni 2006 bola na dráhu o výške cca 410 km z Bajkonuru vypustená ruská vojenská družica Kozmos 2421. Za týmto oficiálnym označením sa podľa všetkého skrýval posledný exemplár špionážneho satelitu typu US-PU, ktorý slúžil na citlivý elektronický prieskum pre potreby námornej rozviedky. 14. marca 2008, krátko po ukončení činnosti satelitu, na ňom došlo k veľkej explózii s množstvom zanechaných úlomkov. Z radarových pozorovaní ale tiež vyplynulo, že úlomky sú pomerne malé a hlavné teleso satelitu nebolo plne deštruované. Za najpravdepodobnejšiu príčinu explózie sa po viacerých nezávislých analýzach považuje aktivácia samodeštrukčnej nálože, umiestnenej na satelite podľa všetkého kvôli tomu, aby sa utajované vojenské technológie náhodou nedostali do nepovolaných rúk. Ruská strana však túto verziu oficiálne poprela a hovorí o tom, že za rozpadom satelitu je jeho zrážka s neznámym kusom kozmického odpadu. V súčasnosti sa už vzhľadom na nízku počiatočnú orbitu nenachádzajú vo vesmíre žiadne úlomky tohto satelitu.
3. Výbuch stupňa HAPS rakety Pegasus – 754 úlomkov
Zdroj: http://space.skyrocket.de/
18. mája 1994 vzlietol z letiska na základni Edwards v Kalifornii upravený bombardér B-52, ktorý malo pod trupom pripevnený špeciálny náklad – malú nosnú raketu Pegasus s vojenskou technologickou družicou STEP-2. Raketa sa v určený čas oddelila od lietadla a v prvýkrát použitej štvorstupňovej verzii zamierila aj so svojím nákladom na orbitu. Tú úspešne dosiahla, hoci jej výška bola nižšia ako sa pôvodne plánovalo (cca 600 x 800 km namiesto plánovaných kruhových 835 km). Príčinou bolo skoršie vypnutie 4. stupňa HAPS, ktorý poháňali hypergolické pohonné látky. Ich zvyšky ostali v jeho nádržiach, čo spustilo už nám dobre známy scenár časovanej bomby. Tentokrát si stupeň počkal na výbuch až 2 roky – 3. júna 1996 sa náhle rozpadol v dovtedy najväčšom takomto zaznamenanom incidente. Teleso rakety pritom nebolo veľké – malo rozmery len 0,7 x 0,4 metra a hmotnosť 97 kg – veľká energia explózie ho však
roztrhala na viac ako 750 zaznamenateľných úlomkov, z ktorých je ešte cez 80 stále na orbite.
2. Zrážka družíc Kosmos 2251 a Iridium 33 – celkovo 2 298 úlomkov
10. februára 2009 došlo prvýkrát k tomu, čoho sa odborníci na kozmický odpad obávali už dávnejšie. K dopredu nepredikovanej zrážke dvoch veľkých satelitov – už nefunkčného ruského Kozmosu 2251 a aktívneho satelitu telekomunikačnej siete Iridium – došlo nad Sibírou vo výške 789 kilometrov. Ich dráhy zvierali v čase kolízie uhol cca 90° a ich stretávacia rýchlosť dosahovala 11,7 km/s. Kinetická energia uvoľnená pri tomto náraze mala ekvivalent výbuchu 5 ton TNT a preto niet divu, že satelity sa roztrieštili na extrémne množstvo trosiek. Po Kozmose bolo do dnešných dní identifikovaných 1 670 úlomkov a po Irídiu 628 úlomkov. Veľká väčšina z nich ostáva na orbite.
Zdroj: https://upload.wikimedia.org
1. Zničenie družice Fengyun antidružicovou zbraňou – 3 429 úlomkov
Zdroj: https://upload.wikimedia.org
Na prvom mieste najničivejších explózii na orbite sa ocitol jeden z najväčších škandálov v histórii kozmonautiky. Nezodpovednou skúškou antisatelitnej zbrane Čína v roku 2007 prispela k nárastu kozmického odpadu do bezprecedentnej miery. Príbeh sa začal už v roku 1999 na kozmodróme Tchaj-jüan úspešným štartom 750 kilogramového meteorologického satelitu Fengyun-1C na polárnu dráhu o výške cca 850 km. O vyše 8 rokov neskôr, 11. novembra 2007 došlo z južnejšie položeného kozmodrómu Xichang k štartu suborbitálnej rakety, ktorej cieľ bol jediný – naostro vyskúšať protidružicovú bojovú taktiku a zasiahnuť družicu Fengyun. Nebola to prvá skúška antisatelitných systémov – podobné v minulosti uskutočňovali aj Sovietsky zväz a USA. V ich prípade však k ničeniu družíc dochádzalo na pomerne nízkych dráhach, na ktorých úlomky rýchlo klesli do atmosféry. Vo výške 850 km je však prirodzený samočistiaci efekt minimálny a tak väčšina z (nielen) katalogizovaných úlomkov bude predstavovať nebezpečenstvo na obežnej dráhe ešte veľmi dlhú dobu.
Zdroje informácií:
Heiner Klinkrad: „Space Debris: Models and Risk Analysis“
Trevor M. Letcher, Daniel Vallero: „Waste: A Handbook for Management“
https://www.space-track.org
http://www.lib.cas.cz/
http://orbitaldebris.jsc.nasa.gov/
http://space.skyrocket.de/
https://en.wikipedia.org/
http://www.friends-partners.org/
http://blogs.discovermagazine.com/
Zdroje obrázkov:
https://s3-eu-west-1.amazonaws.com/front-media/assets/f6/41/38/41/Gravity_472_6.jpg
http://www.astronautix.com/graphics/p/parus.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/India/PSLV/Gallery/PS4_2big.JPG
https://upload.wikimedia.org/…Profile_of_Agena_Docking_Target_-_GPN-2000-001345.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/China/CZ-4/Gallery/CZ-4B_CBERS-3_3.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_2/United_States_6/Titan_III/Gallery/3c_1big.jpg
http://api.ning.com/…/ariane_rgb0060.jpg?width=737&height=254
http://space.skyrocket.de/img_sat/us-p__2.jpg
http://space.skyrocket.de/img_lau/pegasus__1.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/31/Iridium_satellite_replica.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/af/Strela-2M.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/95/Fengyun-1C_debris.jpg
Hmm. Vzpomínáte na film Gravitace, kde tu ničící smršt trosek mělo způsobit ruské sestřelení vlastní družice? Za tu prasečinu z roku 2007 měli ty filmové ničivé trosky dostat na hrb stoprocentně Číňani. Jenže na takové „nařčení“ prostě neměl Hollywood koule. Co kdyby se čínský divák naštval? A Rus to zkousne, tržby tam stejně nebudou velké. Tak o co jde, že?
Svého času, někdy počátkem let šedesátých, vypustilo letectvo USA na oběžnou dráhu roj desetitisíců měděných jehliček, které měly sloužit snad pro odraz radiových signálů a spojení na dlouhé vzdálenosti (tehdy se zkoušelo ledascos, vč. 3O metrových družic – balonů ECHO. Tehdy bylo na oběžné dráze pouze několik satelitů. Dnes by obdobný pokus jich smetl z oblohy,´myslím, spoustu. Též se uskutečnil nukleární výbuch ve vesmíru, také někdy v té době. No a „přistání“ jaderných reaktorů z výzvědných Kosmosů v Kanadě jsou ještě v paměti.
Jo, prasárny jsou vlastní všem armádám, i ve vesmíru.
To byla věc. Šlo dokonce o stovky milionů mikrojehliček. Na oběžnou dráhu se při prvním pokusu dostaly, ale jen jako náklad vcelku a nepodařilo se je vypustit. Až napodruhé se zadařilo. A byly opravdu miniaturní, silné snad jen pár setin milimetru.
Otázkou je, jak by takové mikrojehličky byly nebezpečné, když měly jen pár setin milimetru v průměru. I když možná by dokázaly očesat solární panely z ISS, těžko říct. Plášť by určitě neprorazily. Naštěstí je vypustili nízko a malé předměty padají do atmosféry rychleji než ty velké.
Nukleární výbuch ve vesmíru je taky pořádná prasárna hlavně kvůli EM pulzu, který může ze spousty satelitů udělat v mžiku kus létajícího šrotu. Naštěstí kromě těch dotčených satelitů po sobě nenechává prakticky žádné další smetí.
Po přečtení tohoto komentáře sem si vzpomněl na článek který popisoval, proč ani rusové ve stavu beztíže nepoužívaj tužky. Stálo by za otázku, jak jsou družice chráněné proti možnému zkratu, kdyby se dostaly do oblaku takových drátků.
No tak si vybrali zrovna Rusko. Ať z těch nebo oněch důvodů. V případě Marťana zase situaci pomohli vyřešit Číňani a pokud si dobře pamatuji, tak o Rusku nepadne ve filmu ani slovo. To by taky mohl být důvod k ublíženému křiku o tom, že chtějí trochu respektu. Ale nic jsem nezaznamenal. Až teď 🙂
Pane, dokážete vůbec logicky myslet?
Vždyť v tom Marťanovi je to zase jen pěkné pozitivní vykreslení zodpovědné Číny podávající pomocnou ruku, ze kterého má čínský divák dvojnásobnou radost. Takže svou „námitkou“ jste jen podpořil to co jsem napsal.
Urcite se nechci pridavat do zdejsi politicke diskuze, jen u Martana bych upozornil na to co ve filmu bylo temer opomenuto.
V knize je primo napsano ze cinane pomohli vymenou za to, ze na jednu z dalsich misi Ares poleti cinsky kosmonaut. Ve filmu bylo jen na konci ukazano, ze v dalsi posadce cinan je.
to maro: Ale vždyť já vás podpořím rád. Logicky myslím, nebojte. Váš názor vám neberu a souhlasím. V Gravitaci to byla vina Rusů a v Marťanovi zase pomocná ruka Číny. Takže v prvním případě ten průšvih způsobilo Rusko a v tom druhém Rusko nikoho nezajímá a Čína je za hrdinu. Takže máte pravdu. Ale nevidím na tom nic špatného. Jsou to jen filmy. Naštěstí si producenti mohou vybírat témata podle sebe a podle očekávaného zájmu diváků a ne tak, aby byli vyvážení. Genderově ani jinak.
Mno, že se do toho vmísím, tak pokud si vzpomínám, tohle zkritizovala i Samantha Cristoforetti ve svém deníku.
Máme odkaz k tym reaktorom?
Jasnè že Hollywood potreboval čínske tržby preto sa aj Bulocka zachranila na čínskom sojuze
Kosmos 954
Asi by se nemělo zapomenout na jaderné výbuchy. 9 jich bylo ve vesmíru (podle evropských měřítek). Největší měl 1.4 Mt, 400 km vysoko.
Jaderné výbuchy ve vesmíru jsou sice velká prasárna, ale neprodukují kosmický odpad. Tedy alespoň ne přímo. Plášť jaderné bomby a vše okolo se téměř okamžitě odpaří a rozletí na všechny strany přičemž na orbitě nezůstane skoro nic – buď to směřuje k Zemi nebo to má únikovou rychlost a rozptýlí se ve vesmíru. Navíc je to v podstatě plyn, který bude ve větší vzdálenosti skoro neškodný. Nepřímo mohou vyprodukovat odpad tím, že zničí existující satelity buď zářením, pokud jsou blízko nebo elektromagnetickým pulzem.
Omyl, po jaderném výbuchu zůstanou ve Van Allenovo pásech nabité částice, které tam sice jsou i přirozeně, ale podstatně naroste dávkový příkon při průletu…
Právě takto zničili 1. komerční družici…
Ako je na začiatku článku jasne definované, výbuchy spomenuté v rebríčku sa týkajú len umelých objektov na orbitálnych dráhach, u ktorých je navyše preukázateľne určené množstvo vzniknutých trosiek. Preto aj názov znie „10 najničivejších explozii na orbite“ a nie napr. „10 najničivejších explozii vo vesmíre“, alebo podobne. Inak máte s nadatmosférickými jadrovými pokusmi pravdu, energeticky boli jednoznačne oveľa silnejšie ako ktorákoľvek z uvedených explozii umelých družíc. Vo všetkých týchto prípadoch však boli jadrové nálože dopravené nad hranicu atmosféry iba suborbitálnymi raketami. Ak by ktorákoľvek z jadrových náloží bola navedená na orbitálnu dráhu, jej výbuch by sa do rebríčku určite dostal. To sa však nikdy nestalo.
On ten název článku je dost zavádějící, protože se také v mnoha případech nejedná o exploze. Článek je výčtem deseti událostí s (podle autora, protože jiné zdroje uvádějí jiné) největším počtem registrovaných úlomků. To slovo registrovaných je velmi důležité, protože jinak by ten výčet vypadal úplně jinak 🙂
Myslím, že vytvořit pořadí podle počtu neregistrovaných úlomků by byla docela výzva 🙂
No ohľadom názvu som očakával takéto peripetie, preto som to celé podľa mňa dostatočne na pravú mieru uviedol v prvých odstavcoch článku. Predsalen, názov „10 najničivejších explozii na orbite podľa množstva oficiálne registrovaných úlomkov“ by už bol asi troche dlhý, nie? 😉 A dá sa povedať, že všetko to boli explozivne incidenty – možno sa o tom dá troche polemizovať, či je to fyzikálne korektné označenie pri všetkých prípadoch (zrážky), ale v zásade všetko ide o udalosti, pri ktorých došlo k náhlemu deštruktívnemu uvoľneniu veľkej energie spojenej s rozpadom objektov (a do toho spadajú aj zrážky objektov pri vysokej rýchlosti). Preto by napr. v článku nemohol byť uvedený projekt Westford ani v prípade, žeby miliony ihličiek boli katalogizované – k ich uvoľneniu totiž nedošlo vplyvom deštruktívnej udalosti spojenej s náhlym uvoľnením energie.
Tie udalosti nie sú podľa ľubovôle autora, ale vychádzajú z aktuálnych oficiálnych údajov (všetky objekty na orbite sú evidované na http://www.space-track.org). Práve to, že ide o oficiálne registrované úlomky je dôležité, pretože v opačnom prípade by išlo o ľubovôlu na základe bohvieakých kritérii a to by si tam každý mohol hodiť, čo chcel – a mám pocit, že to je práve aj prípad tých „iných zdrojov“, o ktorých hovoríte. 🙂 Takže Vaše výtky tak celkom neberiem, pretože v článku a k nemu priložených zdrojoch je korektne uvedené všetko, čo treba.
Můj komentář rozhodně neber jako výtku, ten výčet a popis v článku je velmi dobře a fundovaně napsaný. Takže o tom není třeba diskutovat. Co považuji za lehce matoucí je právě ono označení za „exploze“. Srážka dvou objektů nemusí vést k explozi, i když je kinetická energie obou velmi vysoká. I sám pojem „mechanická exploze“ má jinou podstatu. Ale to je opravdu detail a jak jsem napsal na začátku, nijak to neovlivňuje kvalitu článku.
To že jsi vycházel z registrovaných objektů NORADem je v pořádku. Ale neber NORAD jako všemocný nástroj, evidence a katalogizace objektů je velmi nákladná záležitost a nedělá se vždy, takže existuje velké množství objektů nad 1 cm, resp. 10 cm, které jsou detekovatelné, ale prostě se nekatalogizují. NORAD navíc tím, že je to armádní organizace tak také trošku klame a ne všechny záznamy jsou publikovány. Všechny TLE, ke kterým máš přístup jsou za pořadovým číslem objektu označeny „U“ jako neutajované. Existují ale takové, které tam mají „C“ a ty jsou tajné. Zkus si např. najít na space-track TLE k nějaké americké vojenské družici NROL. Najdeš jenom že existuje, žádné parametry dráhy apod. I z toho důvodu existují tři stejně dobré systémy na světě (Evropa, Rusko, Čína), které evidují i objekty „neviditelné“ pro NORAD. Nejlepší na světě je v tomto profesor V. Agapov z Keldyšova institutu aplikované matematiky a síť ISON.
A co se týká srážek objektů, resp. událostí při kterých vzniká velké množství úlomků, tak existují velmi kvalitní odhady a radarová/optická pozorování. Právě ta by tím seznamem zamíchala a vypadal by jinak. Jsou to vědecky hodnotné práce, ale ty objekty samozřejmě z výše napsaných důvodů nejsou katalogizovány. Opět to neber jako výtku, ty jsi udělal výběr podle konzistetního zdroje a tak to je správné. Já jsem chtěl jenom upozornit na to, že věc není tak jednoznačná a je potřeba si uvědomit, že reálný počet úlomků, které při podobných událostech vznikají je řádově jinde.
„Já jsem chtěl jenom upozornit na to, že věc není tak jednoznačná a je potřeba si uvědomit, že reálný počet úlomků, které při podobných událostech vznikají je řádově jinde.“
Preto som v druhom odstavci napísal „…že dané čísla nepredstavujú konečný počet všetkých trosiek vzniknutých pri vesmírnych výbuchoch. Naopak, často môže ísť len o ich malú časť,…“ a ešte viac je to rozvedené v treťom odstavci. Asi som mal tieto vety podčiarknuť. 🙂
Inak ale s Vami samozrejme súhlasím a dobre že na to upriamujete. Jasné že problematika kozmického odpadu je oveľa komplexnejšia a len ťažko by sa dala obsiahnuť v jedinom článku. O NORADe si nerobím žiadne ilúzie, ich zbytočné utajovanie dráh vojenských objektov (väčšinu ktorých aj tak poznajú amatérsky pozorovatelia) považujem za absurdné. Napriek tomu však NORAD poskytuje najkomplexnejší verejný zdroj poskytujúci celkom ucelený pohľad na to, čo sa na zemskej orbite deje. Katalogy iných pozorovacích systémov často nie sú tak komplexné či verejne dostupné (napr. neviem o tom, žeby niečo zverejňovala Čína). A napr. Vami spomínaný ISON je síce vynikajúci, hlavne čo sa týka sledovania objektov na vysokých dráhach, avšak ani zdaleka v ňom nie je zahrnutých toľko údajov ako v NORADe, obzvlášť pri LEO orbite. A s odhadmi, resp. simuláciami zrážok na orbite je to tiež nejednoznačné – v prvom rade nie sú presné a často sa môžu líšiť. Je to vratká pôda a týmto smerom som sa preto nechcel v článku púšťať – a preto som vychádzal z najistejšieho verejného zdroja – a tým je, či sa nám to páči alebo nie zatial stale len NORAD.