Stretol sa mesiac s mesiacom a o spektakulárnej havárii spred tridsiatich dvoch dní tu máme o trochu podrobnejšie informácie. Prečo raketa Proton s družicami Glonass za približne dvesto miliónov dolárov vybuchla už po niekoľkých sekundách? Môžeme čakať nejakú nápravu? Ako to nakoniec celé dopadlo? Ruský vesmírny program sa už stretol z množstvom problémov a toto ho určite nepoloží. Napriek tomu je veľmi zaujímavé, pozrieť sa spätne na túto katastrofu a porozmýšľať nad tým, čo by sa malo do budúcna zmeniť. No, v prvom rade by asi mali vyhodiť toho babráka, ktorý celú udalosť spôsobil. Poďme však pekne poporiadku.
Príbeh neslávnej rakety Proton začal už niekedy v roku 2011, keď sa začalo s jej montážou. V novembri istý technik Chruničevovho závodu dostal za úlohu namontovať tri zo šiestich senzorov uhlovej rýchlosti. Tieto malé skrinky v tvare valca sú veľmi dôležité, poskytujú totiž údaje navigačnému systému, ktorý riadi celý let. Inžinier s pätnásťročnými skúsenosťami pripojil tieto tri senzory a spôsobil tým zánik celej rakety.
Odbehnime teraz na chvíľu od témy a spomeňme si na svoj počítač. Vybiehajú z neho rôzne káble, jeden do monitora, druhý na myš, v treťom máme USB kľúč. Všetky tieto konektory sú navrhnuté s takzvanou „ochranu proti blbosti“. To znamená, že ich tvar znemožňuje pripojenie klávesnice do slotu na monitor a podobne. Nikto z nás nie je taký hlúpy, aby konektor pchal nasilu.
Vráťme sa späť do Chruničevovho strediska. Istý veľmi skúsený technik s pätnásťročnou praxou pravdepodobne zobral kladivo a extrémne dôležitý senzor jednoducho nabil obrátene. Teda, oficiálna správa hovorí o tom, že pripojenie snímača naopak je veľmi náročné, musia sa pri tom porušiť predpisy a použiť nástroje, ktoré nie sú v povolené. Osobne by som sa nečudoval, ak by to bolo práve kladivo.
Dmitrij Rogazin kedysi prehlásil: „Pri výrobe sa uplatňuje takzvaná ochrana proti blbosti, aby sa súčiastky nedali namontovať nesprávne (rozumej obrátene).“ Nakoniec sa ukázalo, že to ide.
Snímače majú na dvoch stranách osem pinov, na jednej sedem a na jednej šesť. Rovnaký počet dierok je aj na nosnej rakete. Pri inštalácii stačí iba poriadne pozrieť, prípadne si všetko prepočítať a nakoniec vložiť senzor správne. Nikde by nič nemalo drhnúť a nie je potrebné používať silu. Ja osobne nikdy nepochopím, ako je vôbec možné vtlačiť osem kolíčkov do šiestich dierok. Navyše, na snímači je nakreslená šípka, ktorá má mieriť hore.
Zdroj: http://www.spaceflight101.com/
Vyšetrovacia komisia na čele s Dmitrijom Rogozinom začala s testami okamžite po nájdení trosiek rakety na ktorých boli spomínané aparatúry namontované obrátene. Prišlo sa na to, že pri inštalácii sa poškodí okolie snímača. Toto nasimulované poškodenie sa veľmi presne zhodovalo so stavom nájdených trosiek. Všetko teda do seba pomaly, ale isto zapadá. Treba však podotknúť, že obrátený snímač je iba jedna z viacerých teórií, s ktorými sa v súčasnosti operuje. Je však najpravdepodobnejšia. Už od začiatku bolo podozrenie, že navigačný systém dostával nesprávne info. o uhlovej rýchlosti stroja. Je však tiež celkom možné, že vznikol požiar v spaľovacej komore albo čiastočne zlyhal systém nakláňania trysiek. Na vine by mohla byť aj špeciálna platforma, ktorá dodáva rakete až do okamihu štartu energiu. Tá sa mala pôvodne pohnúť iba o päť milimetrov, ale pri nešťastnom odpale to vraj bolo až jedenásť. Tým nosič prišiel o dodávku elektrickej energie. Ruské raketové motory nabiehajú dosť pomaly. V čase odpojenia pracovali iba na šesťdesiat percent. Systém mohol spanikáriť a ťah skokovo zvýšiť, čo jeden z motorov nevydržal. Toto všetko sú však iba teórie, ktoré zatiaľ neboli potvrdené, ani vyvrátené. Je tiež možné, že šlo o sabotáž. Spomeňme si na otočený senzor. V skutočnosti boli takto zle nainštalované až tri zo šiestich. To znamená, že rovnaký postup, porušenie predpisov a používanie zakázaných nástrojov sa opakovalo a nebola to iba jednorázová náhoda. V rámci bezpečnosti mali prácu technika skontrolovať jeho nadriadení. Ako je možné, že si nič nevšimli? Pravdepodobne tam ani neboli. Na konci sú všetky stupne rakety Proton detailne fotené a snímané na video. Fotka alebo nejaký záznam otočených senzorov však neexistuje. Čo sa stalo v Chruničevovom centre pri umiestňovaní takých dôležitých súčiastok je nateraz záhadou. Snáď sa to raz dozvieme.
Po havárii rakety Proton s tromi satelitmi navigačného systému zostali Rusom oči v smútku. Program, pre ktorý prezident Putin vybavil navýšenie prostriedkov dostal veľkú ranu. Čo ďalej? Sľubujú sa veľké zmeny, množstvo ľudí bude vyhodených. Tým sa to však pravdepodobne nevyrieši. Podobné zlyhania budú určite pokračovať. Dôvodom je nízka pracovná morálka. Finančné ohodnotenie špecialistov, ktorí skladajú stroje za miliardy rubľov, je nedostatočné. V porovnaní s ostatnými kozmickými agentúrami sa nemôžu veľmi vyťahovať. To samozrejme spôsobuje nemilé následky. Na zodpovedné pozície sa dostávajú ľudia, ktorým by ste nezverili ani kalkulačku. Tí potom ani nemajú motiváciu pracovať, svoje úlohy robia tak na pol plynu a nesmieme sa čudovať, že z firiem ktoré boli kedysi známe svojou špičkovou technikou dnes vychádzajú diletantsky vyrobené družice, rakety a vlastne všetko. Keď sa šetrí na nesprávnom mieste, nikdy sa nemôže dosiahnuť vysoká úroveň. Potom sa samozrejme všetci čudujú, ako je možné, že to zase nevyšlo. Stačí sa pozrieť do histórie. Vo vesmírnej zoo Bion-M zomrela viac než polovica zvierat (nie, nebolo to očakávané, ako s obľubou hovoria kompetentní), sonda Fobos Grunt ani nepotrebuje komentár, o neschopnosti Rusov vyslať niečo ďalej ako na obežnú dráhu Zeme písať radšej ani nebudem. Kedysi veľmoc dnes nemá jedinú družicu pri akejkoľvek planéte. V časoch keď nie je finančne možné posielať dve identické sondy naraz by sa malo viac dbať na poriadne odvedenú prácu, profesionalitu pracovníkov a v neposlednom rade aj na kvalitnú kontrolu všetkých úloh. Mal by sa odstrániť tlak. Keď sa niekto ponáhľa, polovicu vecí pokazí. A hlavne, malo by sa prestať šetriť na nesprávnom mieste. Zodpovedným pracovníkom by sa mali zvýšiť výplaty, náklad sa musí nutne poistiť. Radšej vypustiť družice za dvojnásobnú cenu, ako ich vyhodiť do vzduchu v priamom prenose.
Iba pre zaujímavosť, ak si myslíte, že akcelerometre sa dajú namontovať obrátene iba v Rusku, tak ste na veľkom omyle. Americká sonda Genesis mala podobný problém. Po niekoľkoročnej misii návratové puzdro zamierilo späť na Zem s veľmi cennými vzorkami slnečného vetra. Senzory snímajúce rýchlosť mali vo vhodnom okamihu vystreliť padák. Pretože však zaznamenávali zrýchlenie v opačnom smere, čakali, čakali, čakali, až sa nakoniec rozbili aj s nákladom o Zem. Takmer tristo miliónov dolárov vtedy vyletelo von oknom.
Ak chcete vedieť viac o bizarných kozmických haváriách odporúčam túto prednášku od pána Přibyla. Veľmi zábavnou a pútavou formou vysvetľuje, ako to vlastne chodí. Spravte si na ňu tak hodinku a pol čas.
Ak by ste mali nejaké otázky, zaujímavosti prípadne postrehy, nebojte sa ich napísať ho komentárov, prípadne ohodnoťte článok hviezdičkami. Ďakujem.
Zdroje informácií:
http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/pad-ruske-rakety-pry-zavinily-spatne-namontovane-soucastky/962991?utm_source=rssutm_medium=feed
http://www.spacesafetymagazine.com/2013/07/10/proton-launch-failure-update-culprit/
http://rt.com/news/proton-crash-reason-sensor-254/
http://www.spaceflight101.com/proton-m-block-dm-03-glonass-launch-2013.html
Zdroje obrázkov:
http://www.spaceflight101.com/uploads/6/4/0/6/6406961/420623_orig.jpg
http://www.aviationweek.com/Portals/AWeek/OnSpace/GuyN/Proton3.jpg
Mám dlouholeté zkušenosti s (tenkrát ještě) sovětskou radiolokační a raketovou technikou protivzdušné obrany. Pravda, nebyl to zázrak posledních technologií, ale to u vojáků bývá – technika je drahá a využívá se hodně dlouho. Dalo by se ale říct, že to byly na svou dobu úžasné technické kousky. Některé slouží dokonce doposud – třeba systém 2K12 KUB, který je z vývojově z konce padesátých let.
A teď k článku. Už podle nadpisu je jasné, že autor ruské raketové technice, potažmo Rusům zrovna nefandí. Já u té montáže samozřejmě nebyl, takže nevím jestli někdo něco někam natloukal opilý kladivem, i když o tom dost pochybuji. Co mne ale zaráží, že na nějakou chybnou montáž nepřišly blokové funkční testy, které nepochybně proběhly?! Ty dotyčné akcelometry s chybně připojenými vodiči nemohly být přece pod proudem? O nějakých předepsaných parametrech ani nemluvě.
A ještě poznámka na závěr. Slováci a o Češích ani nemluvím, by o ostatních národech měli, co se týká alkoholismu, tiše mlčet:
http://www.patria.cz/zpravodajstvi/2066256/cesko-je-prvni-na-svetovem-zebricku-konzumace-alkoholu-a-drog.html
Ďakujem za váš názor. Ja mám náhodou ruský vesmírny program rád. Ich história je úžasná. Je len škoda, že v tom nepokračujú.
Nesnažil som sa ich nejak zhodiť, len možno donútiť pár ľudí k zamysleniu. V Rusku šetria na nesprávnom mieste. To je celá pointa článku. AK v tom budu pokračovať, nikdy nedosiahnu takú úroveň, akú má NASA alebo dokonca ESA. Celý súčasný ruský vesmírny program je o komerčných štartoch. OK, občas štartuje Sojuz alebo Progress, ale nejak mi chýbajú tie veľké vedecké misie ktorými kedysi dávno prepisovali históriu. Aj keď už niečo skúšajú vyrobiť, tak im to takmer vždy krachne. Je to bohužiaľ tak.
K tej vodke, nemyslím si, že to montoval opitý (aj keď by to veľa vysvetľovalo). Bola to len taká poznámka pod čiarou.
Tak jistě, je to dost smutné. Z Rusů se staly kosmičtí taxikáři a řidiči náklaďáků. Je to sice důležitá práce, ale Formule jedna se ve vesmírných programech jezdí už dlouho někde jinde. Zase na druhou stranu, ani se není čemu divit. To, čím si prošlo Rusko a další nástupnické státy v devadesátých letech, to nebyla žádná selanka. Posledních osm-deset let ale pozoruji výrazné zlepšení, třeba nastal čas a podmínky pro nějakou nákladnější vědeckou práci. Zatím ale sypou peníze do ZOH v Soči.
Překvapuje mě, co všechno jde vysoudit z jedné havárie prakticky sériové a jinak poměrně úspěšné rakety. Tu navíc (možná) zavinilo až téměř neuvěřitelné selhání jedince, kterému se při troše smůly nedá zabránit.
Dodnes si pamatuji zoufalé výrazy lidí z projektu Cluster, který pohřbila podobně absurdní chyba jedné z prvních raket Ariane5. Tam ovšem nešlo o zatlučení senzoru kladivem ale o začátečnickou programátorskou chybu v převodu typů. Taky jsem tehdy četl a slyšel podobné úvahy.
To že Rusko už 30 let neinvestuje dost peněz a kapacit do kosmického výzkumu nijak nesouvisí s jejich raketovou technikou a vynášením nákladů a lidí do kosmu. Tam jsou jejich veteráni stále na špici pelotonu. I když je to vlastně proto, že konkurenční „formule“ jsou buď jejich kopie nebo prototypy ve vývoji.
Ono je proste fakt že Rusi si s predpismi hlavu nelámu. Hej, bola to prvá takáto havária Protonu po X rokoch, ale tá veľmi pekne ukazuje ruský prístup ku všetkému. Hovoríte že tu išlo o zlyhanie jedinca? Ja nesúhlasím. Ako som už napísal, po ňom to mali skontrolovať nezávisle na sebe dvaja jeho nadriadení (ktorí sa na to očividne zhlboka vykašľali) a celý stupeň mal prejsť záverečnou kontrolou, kde sa mali takého banálne chyby ako zlé zapojenie senzorov okamžite ukázať. Všetko to bolo odfláknuté. Takto to bohužiaľ v ruskej kozmonautike chodí. Výnimku tvoria lety k ISS, tam si nemôžu dovoliť zlyhať.
Ehm… jedinná havária? Briz-M vybuchuje dosť často. Spomeňte si prosím na Phobos Grunt alebo na Bion-M. A fakt že Rusi už na vedu vo vesmíre zanevreli sa proste prehliadnuť nedá. To je asi tá najväčšia tragédia. 🙁
Poznamka k ochrane proti blbosti. Na zaklade svych zkusenosti s IT branze si troufam tvrdit ze pouha nesouhlasna orientace/mnozstvi pinu (a v tomto konkretnimpripade nevim jak jsou velke – obrazku chybi meritko) nejsou zadnym antiblbostnim opatrenim. (zvlaste pak jestlize i spravna montaz vyzaduje urcitou silu, je na spatne pristupnem miste, dela se ve spechu, pod stresem atd..
Konstrukter ma 2 moznosti –
a) vi ze to nebude zapojovat zadny mantak a pak zvoli takove reseni ktere mu umozni napr redukovat vahu, zvysi densitu pod .. a nebo
b) vyresi zapojen antiblbostne, pricemz antiblbostni prvek by mel byt mechanicky oddeleny od elektronickych prvku (kontaktu) Treba zminovane USB uz je relativne slusny bezpecnosti prvek (i kdyz tam 100% oddeleni neni)