Jupiter nás fascinoval už od nepamäti. Sprvu iba ako pohybujúce sa svetielko na oblohe, neskôr ako obrovské teleso obiehajúce Slnko. Pravdou je, že práve Jupiter nás zachránil od drvivej väčšiny obrovských meteoritov, ktoré by raz dopadli na povrch Zeme a zanechali ju úplne spustošenú. Úžasný svet, ktorý sa nápadne podobá na miniatúrnu Slnečnú sústavu sa chystá skúmať úplne nová sonda z programu New Frontiers. Bude tak nasledovať inú umelú družicu, Galileo, ktorá skúmala najväčšiu planétu v rokoch 1995 – 2003. Ostáva nám len dúfať, že bude o niečo úspešnejšia.
Na začiatok si Juno aspoň trochu predstavme. Jej meno pochádza k gréckej mytológie. Juno bola manželkou najvyššieho boha Dia (známy aj ako Jupiter). Zeus sa ukryl do mrakov, v ktorých skrýval svoju nemravnosť a zlobu. Juno sa však podarilo prehliadnuť tieto mraky a odhaliť pravú tvár jej manžela. O niečo podobné sa bude snažiť aj rovnomenná americká sonda. Svojimi prístrojmi prenikne atmosféru a bude skúmať potencionálne kamenné jadro, alebo čokoľvek, čo sa vo vnútri plynného obra skrýva.
Juno je prvá sonda, ktorá sa vydá tak ďaleko od Slnka a napájať ju budú iba solárne panely. Všetky ostatné automaty (Pioneery, Voyagery, Ulysses, Cassini, Galileo, New Horizons) používali/jú rádioizotopový generátor. Juno dostala do vienka panely kvôli obmedzenému rozpočtu a kvôli nedostatku plutónia 238 (to sa opätovne začalo vyrábať až tento rok). Vo vzdialenosti približne osemsto miliónov kilometrov od našej hviezdy však klasické solárne panely nemajú poriadny výkon. Preto bolo potrebné vyrobiť úplne nové s obrovskou zbernou plochou. Na obežnej dráhe okolo Zeme by plne rozvinuté produkovali 12-14 kW elektrickej energie. Pri Jupiteri to budú iba štyri percentá (480 W). Aby sa sonda blízko pri Zemi neprehriala a aby ju obrovské množstvo prúdu nepoškodilo, jednotlivé polia panelov sú aktivované postupne elektronicky v závislosti od toho, ako ďaleko od Slnka sa Juno nachádza.
Juno je stabilizovaná rotáciou. Okolo svojej osi sa otočí 1,4 krát za minútu. Aby mohla pozorovať Jupiter neustále, niektoré prístroje, napríklad kamery, sa na nej nachádzajú hneď tri krát. Každý jeden funguje počas tretiny otočky. Takto si postupne posúvajú prácu. Zaujímavé je, že sonda má na palube aj plaketu na počesť astronóma Galilea, ktorý objavil štyri Jupiterove mesiace a figúrky z Lega reprezentujúce Galilea, boha Jupitera a jeho ženu Juno.
Tento nový americký výskumník nám určite poskytne obrovské množstvo informácií o najväčšej planéte Slnečnej sústavy. Momentálne je však k začiatku výskumu ešte ďaleko. Na špici rakety Atlas 5 štartovala 5. augusta 2011. Momentálne je v polovici cesty a práve mieri späť k Zemi, ktorá jej poskytne gravitačný prak. Tým ju urýchli o 7,3 km/s a namieri ju priamo k cieľu. Prílet k Jupiteru sa očakáva 5. júla 2016. Ešte si teda počkáme dobré tri roky. Na pomyselnom tachometri má Juno momentálne okolo 9,5 AU. AU je astronomická jednotka, ktorá sa používa na vyjadrenie obrovských vzdialeností v Slnečnej sústave. Je to 149 597 871 kilometrov, čo sa rovná stredovej vzdialenosti Zeme od Slnka. Juno teda prešla jednu miliardu 415 miliónov 749 tisíc 248 kilometrov. Momentálne sa nachádza v priestore medzi obežnými dráhami Zeme a Venuše. Je od nás vzdialená 58 miliónov kilometrov a signálu trvá 3,2 minúty, kým sa dostane zo sondy k anténam siete Deep Space Network, ktoré NASA používa na komunikáciu so svojimi robotickými družicami v Slnečnej sústave. Na poslednú návštevu Juna pri Zemi sa môžeme tešiť 9. októbra 2013. Preletí iba 599 kilometrov nad povrchom. K perihéliu (najbližší bod pri dráhy Slnku) sa dostane na konci tohto mesiaca,31. augusta. Momentálne sa pohybuje rýchlosťou 37 km/s vzhľadom k Slnku a 11 km/s vzhľadom k Zemi.
Juno je jedna z najzaujímavejších sond súčasnosti. Môže nám poskytnúť veľmi užitočné dáta o planéte, ktorá bola pre nás vždy tak trochu záhadná. Jupiter už síce zažil niekoľko návštev a dostal aj jednu umelú družicu, ale stále okolo neho panuje veľa otáznikov. Saturn momentálne skúma sonda Cassini, Mars má na svojej dráhe hneď niekoľko ľudskou rukou vyrobených strojov, jeden automat skúma Venušu a rovnako jeden aj Merkúr. Je super, že po dlhom čase sa pozornosť upriamila aj na obrovského plynného obra, ktorý svojimi rozmermi nemá v Slnečnej sústave konkurenciu (ak nepočítame Slnko).
Nám nezostáva nič iné, než Junu držať palce a dúfať, že sa na miesto svojho určenia dostane v dobrej kondícii a bude môcť začať s vedeckým prieskumom.
Zdroje informácií:
http://www.astro.cz/clanek/5906
http://www.nasa.gov/mission_pages/juno/main/index.html#.UhEhadLxos8
http://www.space.com/22355-nasa-juno-spacecraft-halfway-jupiter.html
http://www.gizmag.com/juno-halfway/28664/
http://en.wikipedia.org/wiki/Juno_(spacecraft)#Solar_panels
Zdroje obrázkov:
http://www.nasa.gov/sites/default/files/juno20130812_0.jpg?itok=FsiWS_y_
http://www.jpl.nasa.gov/images/juno/junoposition-full.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/cd/Galileo_plaque.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0a/Juno_lego.jpg
http://images.gizmag.com/gallery_lrg/juno-halfway-1.jpg
Zdroj videa:
http://www.youtube.com/watch?v=JN7zZ3FxwD8
Hodně štěstí křehká Juno.
Ale chtěl jsem napsat, že se mi nelíbí druhá věta třetího odstavce: „Všetky ostatné automaty … používali/jú atómový reaktor“.
Čo sa vám na tej vete nepáči?
Třeba se mýlím, ale nebyly tyto vesmírné sondy vybaveny radioizotopovými generátory? Jaderné reaktory ve vesmíru jsou spíše raritou.
Njn Ďakujem za postreh. To bude asi tým teplom. Sú to samozrejme rádioizotopové generátory.
No já bych měl výhradu k udávání produkce elektřiny v kW/den. Pravděpodobně jde o překlep a má jít o výkon v kW.
No a nebo je to opravdu vyrobená energie, pak by to mělo být kWh za den nebo zcela zběsile kW x den za den.