O sovietskych a amerických sondách skúmajúcich Mars vieme všetci. Bolo ich veľa a nie všetky boli úspešné. Vlastne by sa dalo povedať, že viac než polovica nakoniec svoj primárny cieľ ani zďaleka nesplnila. Prekliatie planéty Mars sa nesie celou históriou jeho poznávania a ešte aj dnes, v dvadsiatom prvom storočí, máme problém uskutočniť komplexnejšie misie v tomto priestore. Na Mars sa vydávajú sondy pravidelne každé dva roky, keď je postavenie planét vhodné k niekoľko miliónov kilometrov dlhému letu medziplanetárnym priestorom plným radiácie, rôznych druhov žiarenia a okrem iného aj mikrometeoritov. V roku 1998 sa jedno také štartovacie okno otvorilo. Americká NASA vyslala hneď dva automaty, ktoré k červenej planéte bez problémov dorazili a strávili tam niekoľko úspešných mesiacov (lander Pathfinder) a rokov (družica Mars Global Surveyor). Málokto však vie o tretej sonde pomenovanej Nozomi, ktorá letela z Japonska.

Japonci sú známi tým, že sa nikdy nevzdávajú. Táto ich vlastnosť sa preniesla aj do vesmírneho programu Japonskej kozmickej agentúry (JAXA). Dodnes sme boli svedkami minimálne troch zložitých záchranných akcií. V prvom rade sonda Hayabusa, ktorá mala za úlohu doručiť na Zem vzorky asteroidu. Jej misia trvala o päť rokov dlhšie, ako mala. Všetky tri iontové motory sa pokazil, ale nápaditosť japonských inžinierov nemá hranice. Spojením komponentov dvoch pohonných jednotiek sa podarilo nemožné. Sondu, ktorú nielenže všetci považovali sa mŕtvu, ale ktorá bola niektorými zdrojmi aj oficiálne odpísaná nakoniec splnila svoj primárny cieľ. Neuveriteľné dobrodružstvo sa teda dočkalo šťastného konca. Druhým prípad bola sonda Akatsuki. Tento japonský pokus o dosiahnutie Venuše nakoniec neskončil presne podľa plánov. Poškodená tryska hlavného motoru spôsobila, že sonda sa na obežnú dráhu cieľovej planéty nedostala a dodnes krúži okolo Slnka. Čaká ju však druhý pokus! V roku 2015 opäť preletí okolo druhej planéty Slnečnej sústavy a korekčnými tryskami by mala byť schopná zabrzdiť a dostať sa na vysoko excentrickú orbitu. Držíme jej samozrejme palce, ale trochu som odbehol od hlavnej témy.

Družica Nozomi sa dostala do vesmíru na špičke rakety M-V. Pol tony vážiaca sonda sa usadila na obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom vo výške 400 000 km. Vďaka dvom gravitačným asistenciám Mesiaca a zážihu hlavného motoru sa dostala na heliocentrickú dráhu. Spätné kontroly však ukázali, že Nozomi prišla o príliš veľa paliva a nebude možné dostať sa na obežnú dráhu okolo Marsu. Prvá medziplanetárna družica japonskej kozmickej agentúry bola teda na prvý pohľad odsúdená k neúspechu. Problém bol, ako sa neskôr ukázalo v tom, že hypergolické palivo sa príliš rýchlo odparovalo z hlavnej nádrže a ani pohonná jednotka nefungovala správne. Začala sa teda záchranná akcia. Cieľ bol jasný, dostať sa k červenej planéte a začať s vedeckou prácou. Misiu čakalo kompletné prepracovanie. Padlo rozhodnutie využiť gravitáciu Zeme na urýchlenie sondy. Tým pádom bude treba oveľa menej energie na dosiahnutie Marsu a následné usadenie sa na excentrickej obežnej dráhe.

Nozomi niekoľko rokov krúžila okolo Slnka. Slovo dalo slovo a v roku 2002 prišiel prvý čiastočný úspech. Prelet okolo Zeme vo vzdialenosti 11 000 km sa podaril, nasledovať mal druhý o rok neskôr. Aj ten prebehol na jednotku. Nozomi sa priblížila na tisíc kilometrov k povrchu, urobila zopár fotiek a pokračovala ďalej. Počas preletu bol plánovaný aj zážih polohovacích trysiek. Počas neho sa minulo veľmi veľa paliva, ale sonda pokračovala ďalej, tentokrát to však mala namierené priamo k Marsu. Konečne, po piatich rokoch sa sen stal skutočnosťou.

Zachytenie sondy gravitáciou Marsu bolo plánované na 14. decembra 2003. Počas obletu sa mal po dlhom čase aktivovať hlavný motor. Ten by pri správnej funkcii znížil rýchlosť družice a dostal sa na marsovskú orbitu. Všetko však nakoniec dopadlo trochu inak. Napriek obrovskej snahe inžinierov, vedcov a všetkých, ktorí nejak mohli pomôcť sa nepodarilo opraviť nefunkčnú pohonnú jednotku a zlyhal aj pokus o uvedenie Nozomi do správnej polohy. Deviateho decembra 2003, päť dní pred preletom okolo červenej planéty boli ukončené posledné pokusy o záchranu. Sonda preletela 894 kilometrov nad povrchom. Potom bola navedená na neškodnú dráhu okolo Slnka a nikdy sa nezrazí s Marsom. Veľké dobrodružstvo skončilo nezdarom. Pol tonu vážiaci automat nakoniec nedostal možnosť ukázať, čo v ňom naozaj je.

Nozomi znamená po Japonsky nádej. Paradoxne, sonda svoju nádej deviateho decembra stratila. Od začiatku bola kvôli malej chybe odsúdená k nezdaru. Po skončení misie pokračovalo vyšetrovanie, ale nenašiel som žiadne oficiálne vyhlásenie o chybe, ktorá spôsobila stratu družice za milióny dolárov.

Nozomi vážila pol tony. 250 kilogramov pripadalo na samotnú sondu, solárne panely a vedecké prístroje, zvyšok tvorilo palivo pre hlavný motor a polohovacie trysky. Telo v tvare štvorca so skrátenými rohmi malo priemer pol metra. Dva solárne panely uložené oproti sebe dodávali elektrickú energiu palubným systémom a nabíjali NiMH batérie, z ktorých mala byť sonda napájaná počas letu v tieni planéty. Dve päť metrov dlhé antény sprostredkovali komunikáciu s riadiacim strediskom. Nozomi niesla celkovo štrnásť vedeckých prístrojov, medzi nimi aj kameru a kanadský analyzátor plazmy za päť miliónov dolárov, ktorý mal za úlohu sledovať vzájomné pôsobenie zvyškov marsovskej atmosféry a slnečného vetra. Bola to prvá kanadská účasť na medziplanetárnej misii. Ďalšie senzory poskytli USA a Švédsko. Celkovo vážilo vedecké vybavenie 33 kg.

Japonci za presvedčili, že aj nádej (Nozomi) umiera a pustili sa do konštrukcie ďalších automatov, ktoré skúmali/ú vesmír, občas aj o trochu úspešnejšie, ako Nozomi. Očividne sa však nepoučili, pretože spomínaná družica Atasuki má zatiaľ osud veľmi podobný prvej japonskej medziplanetárnej sonde. Zostáva nám dúfať, že sa dočká šťastnejšieho konca.

Aj keď sa môže zdať, že sonda Nozomi nakoniec nepriniesla nič užitočné, nie j tomu tak. V prvom rade to bol prvý japonský pokus o dosiahnutie inej planéty. Japonci si nacvičili manévrovanie v obrovskom medziplanetárnom priestore a celkom úspešne čelili nepriaznivému osudu. Nakoniec sa dočkali iba preletu okolo Marsu, ale aj to bol vzhľadom na problémy ktoré sondu sprevádzali obrovský úspech. Ja im fandím a dúfam, že v budúcnosti sa už nebudú musieť zaoberať zachraňovaním nezachrániteľného.

Zdroje informácií:
http://solarsystem.nasa.gov/index.cfm
http://en.wikipedia.org/wiki/Nozomi_(spacecraft)#Launch http://solarsystem.nasa.gov/news/display.cfm?News_ID=6474
http://space.about.com/od/spacemissions/p/nozomimission.htm
http://www.isas.jaxa.jp/e/snews/2003/1209.shtml

Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/83/Nozomi.gif/300px-Nozomi.gif
http://www.asc-csa.gc.ca/images/satellites/nozomi-lune.jpg