Pamätáte sa ešte na minulý diel? Vtedy som vyhlásil, že deviatou časťou tento miniseriál o dvoch najúžasnejších roveroch ukončím. Čítate teda úplne posledný diel, ktorý bude mapovať najväčšie úspechy a celkovo misiu oboch vozidiel.

Najprv však dokončím to čo som pred mesiacmi začal. Ešte mi totiž zostalo tristo nezmapovaných Solov. Minule som skončil pristátím Curiosity. Po krátkom prerušení programu sa však nakoniec všetko vrátilo do starých koľají, iba s tým rozdielom, že Opportunity mala na Marse mladšiu sestru. Tým sa však zmenilo ešte niečo. Pre posielanie fotografií a rozsiahlejších povelov využívala dve retranslačné družice, Mars Odyssey a MRO. Po prílete sondy Curiosity sa teda trochu obmedzila komunikáca so Zemou.

Výskum:

 Opportunity bola po prekročení hranice 3 000 Solov na Marse v relatívne dobrom stave. Dostávala stabilne okolo 500 Wh/Sol, a tak sa riadiace stredisko nemuselo ničoho obávať. Práce na povrchu samozrejme pokračovali. Sonda striedavo používala svoje spektrometre, brúsku RAT, odosielala na Zem fotky a dáta, prijímala povely a plnila ich. Občas sa samozrejme objavili aj  menšie problémy. Napríklad pri brúsení miesta Azilda 2 sa nepodarilo spraviť dosť veľkú ryhu. Vedci sa nakoniec s iba 0,8 mm hlbokým zárezom uspokojili. Počas Solov 3118 až 3124 bola zase komunikácia v pásme UHF obmedzená, pretože Mars Odyssey mala problémy. O týždeň neskor k vozítku mierila prachová búrka, nakoniec sa však stočila viac na juh. Napriek tomu Opportunity zaznamenala zvýšenie opacity atmosféry (množstvo prachu v atmosfére Marsu).

Počas týchto dní už skúmala novú oblasť, ktorá sa na počesť jedného z konštruktérov roverov pomenovala Matijevic Hill. Tam sa sonda nachádza ešte aj dnes. Po okružnej jazde sa zamerala na prvý cieľ, Sandcherry. Najprv sa preskúmal prístrojom Microscope Imager a potom aj rontgenovým spektrometrom APXS. Vtedy sa však vyskytol problém. Ramenný kĺb, ktorý pohybuje robotickou rukou vozítka v zvislom smere sa zasekol, všetky práce sa stopli a počas nasledujúcich dní prebiehali rôzne diagnostické testy. Tie však nepotvrdili žiadne poškodenie a výskum mohol pokračovať.

Vianoce (sol 3171) prečkala Opportunity v lokalite Copper Cliff na vyvýšenom okraji kráteru Endavour. Sviatočným dňom odpovedal aj menej náročný program. Nie však kvôli vozítku. Netreba zabúdať na riadiaci tím, ktorý si tiež občas zaslúži menšie voľno. Počas Solu 3195 dal Mars roveru oneskorený vianočný darček. Vánok sfúkol vrstvu prachu zo solárnych panelov a tie potom mohli dodať viac energie pre prístroje.

O mesiac neskôr skomplikoval výskum teplý reset palubného počítača. Udalosť bola vyvolaná letovým softvérom, ktorý sa snažil zapísať nové údaje do pamäte flash. Porucha sa podobala na tie, ktoré pred rokmi postihli Spirit. Kvôli resetu zastavilo vozítko všetky prebiehajúce operácie a ostalo stáť na mieste v automatickom móde. To je bezpečný stav, keď rover stojí a denne sa aktivuje iba počas relácií so sondami, nevykonáva však žiadne akcie. Už na druhý deň sa však technikom podarilo situáciu vyriešiť a Opportunity pokračovala v práci. Pamäť sa po incidente dodnes sleduje a pri známkach ďalšej poruchy okamžite zakročia. Veľmi zaujímavé je, že v tom čase mala problémy s „flashkou“ aj Curiosity. Bola to iba náhoda, alebo Mars zasiahol výron vysokoenergetických častíc zo Slnka? Obidve poruchy sa totiž udiali v rovnaký deň, 28. februára.

Začiatkom apríla 2013 Vozítko zaujalo pozíciu, v ktorej potom zotrvalo ďalšie tri týždne. Nastala totiž slnečná konjukcia, keď sa medzi Mars a Zem dostalo Slnko. A tu sa už dostávame do prítomnosti. Momentálne sa Opportunity nachádza v oblasti Matijevic Hill a pomaly začína s výskumom.

Suma sumárum…

Spirit a Opportunity, oficiálne Mars Exploration Rover A a B (MER-A, MER-B) vysoko prekonali všetky očakávania. Na začiatku panovali pochybnosti, či vydržia na Marse aspoň plánovaných 90 dní. Niektorí sa nazdávali, že po mesiaci sa odmlčia a tým sa ich misia skončí. Teraz to vyzerá úplne smiešne, ale tieto obavy boli opodstatnené. Veď najúspešnejšia americká sonda vydržala na povrchu iba tri mesiace. Phoenix s prvým roverom Sojourner boli skutočne elegantné stroje. To čo však predviedli ich nasledovníci bolo neuveriteľné. Pripomeňme si základné odhady. Plánovaný pobyt na Marse 90 Solov, potom, ak budú vozítka v dobrej kondícii až 150 Solov. Dojazd maximálne jeden kilometer. A realita? Menej úspešný Spirit vydržal 2218 Solov (minimálne). Za ten čas prešiel 7730,5 metrov. Svoju predpokladanú životnosť teda prekonal 24,6 krát vo výdrži a 7,7 krát v dojazde. Opportunity toho zvládla neporovnateľne viac. Momentálne trávi na Marse svoj 3303. Sol. Prešla pri tom až 35 650 metro! To je úžasný výsledok. Svoj tieň teda prekročila 36,6 krát a prešla 35,7 krát väčšiu trasu, než na akú bola skonštruovaná. To ma privádza k myšlienke tohto miniseriálu. V ňom som si totiž dal za úlohu zmapovať maratónsky beh týchto dvoch sond. Ten meria, ako iste všetci viete približne 42  kilometrov. Ak sčítame dráhu, ktorú prešli  vozítka po Marse, dostaneme úžasné číslo 43 380,1 metrov, teda 43,4 km. Už rozumiete, prečo práve maratónsky beh?

Počas dlhých rokov strávených na Marse Spirit a Opportunity samozrejme urobili niekoľko obrovských objavov. Spirit si za tým svojim musel zájsť na niekoľko kilometrov vzdialené Columbia Hills. Plošina Home Plate preň prichystala obrovské množstvo zaujímavých cieľov. Bohužiaľ ich nestihol všetky preskúmať, pretože zapadol a s piatimi kolieskami sa zo zovretia sypkého piesku v lokalite Troy jednoducho nedokázal vyslobodiť. Na jeho počesť bola pomenovaná planétka. Meno Spirit navrhla Ingrid van Houten-Groeneveldová, ktorá spolu s Corneliom Johannesom van Houtenom a Tomom Gehrelsom objavila túto planétku 24. septembra, 1960.

Jeho dvojča robilo už od začiatku misie objavy, ktoré vedcom vyrážali dych. Pristála do malého kráteru Eagle, v ktorom našla takzvané čučoriedky, malé guličky, ktorých pôvod sa nám dodnes nepodarilo spoľahlivo vysvetliť. Veľmi zaujímavý bol tiež minerál Jarosit, ktorý sa stal v tej dobe najpresvedčivejším dôkazom prítomnosti vody na Marse. Skutočne strhujúce sa ukázali byť aj sedimenty z kráteru Endurance. Počas svojej púte Opportunity preskúmala mnoho zaujímavých miest a dúfajme, že pokračovať bude ešte aspoň ďalších tisíc Solov.

Ešte jedna pikoška, po pristátí roverov na Marse sa o nich strhla obrovská vlna záujmu. Návštevnosť stránok JPL bola dokonca vyššia, ako obvyklý záujem o pornografiu.

Sedemnásty apríl bol aspoň pre mňa veľmi výnimočný. Vtedy totiž vyšla prvá časť Maratónskeho behu po Marse a ja som ju písal s vedomím, že ešte prídu dve, maximálne tri a posuniem sa ďalej. Ak sa teraz obzriem dozadu, príde mi to veľmi naivné. Každým ďalším článkom som termín dokončenia posúval. Neľutujem to. Počas písania som sa totiž veľa naučil, venoval som tomu veľmi veľa času a snáď sa nájde aspoň zopár ľudí, ktorí si to celé aj prečítali. Ak by mi niekto povedal, že počas štyroch mesiacov vydám deväť dielov, neveril by som mu. Teraz je to však realita. Dnes je koniec, ale Marsu sa nevzdám. Už o dva týždne sa tešte na ďalšiu dávku faktov z dobývania červenej planéty.

Nakoniec by som chcel poďakovať portálu http://spaceprobes.kosmo.cz/, ktorý denne uverejňoval informácie o obidvoch sondách a to mi veľmi uľahčilo prácu. Počas deviatich rokov sa tam nazhromaždilo obrovské množstvo textu, ktorý som celý prešiel a vybral som z neho to najzaujímavejšie. Ak by nebolo vytrvalosti autora/autorov, musel by som čítať anglickú verziu a tým by hodnota týchto článkov poriadne klesla.

Zdroje informácií:
http://spaceprobes.kosmo.cz/
http://en.wikipedia.org/

Zdroj obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5b/Cirrus_clouds_on_mars.jpg
http://2.bp.blogspot.com/-wVYcGmOLtOQ/UGsX5P1_MsI/AAAAAAAAJ3I/QxbNOB8ZlE4/s1600/enduranceplus_opportunity
http://marsrovers.jpl.nasa.gov/mission/tm-opportunity/images/MERB_Sol3219_1_br2.jpg