Odpočívaj v pokoji

V minulom dieli som sa venoval iba roveru Spirit a Opportunity som nechal na pokoji. Mohli ste sa dočítať o jeho poslednom roku strávenom na planéte Mars vo funkčnom stave. Počas toho obdobia bol zapadnutý a nikomu sa nepodarilo vyslobodiť ho zo zovretia pôdy v lokalite Troy. Počas zimy mu solárne panely nedodali dostatok energie, a tak prerušil komunikáciu so Zemou. Sol 2118 však nebol jeho posledný. Aj naďalej pokračoval v ohrievaní svojich aparatúr. Keďže energie mal vážne málo, pomaly prestával podporovať infračernený spektrometer, elektromotory na kolieskach, robotickú ruku, otočný kĺb na panoramatickej kamere, ktorá tvorila jeho akoby hlavu. Všetky tieto vedecké prístroje a súčiastky sa samozrejme následkom nízkych teplôt nenávratne poškodili. To vedel aj realizačný tím a preto neprestal posielať príkazy na opätovné nadviazanie kontaktu. Avšak Spirit tieto žiadosti ignoroval. Naďalej zotrvával v hlbokom spánku a zlyhávala mu jedna súčiastka za druhou, až nakoniec nezostal dostatok energie ani na vykurovanie elektronickej časti, kde sa nachádzal hlavný počítač, a to spôsobilo kompletné zlyhanie celej sondy.

Ak by som smrť Spirita mal porovnať so smrťou človeka, asi by som ju priradil ku svalovej distrofii, teda ku postupnému „zlyhávaniu“ nervovo-svalových spojení. Rover najprv prišiel o možnosť pohybovať sa, potom mu pomaly začali zlyhávať aj ruky, oči, uši a nakoniec mu prestalo biť srdce. Prestal fungovať na pravdepodobne najsľubnejšom mieste jeho cesty. Útvar Home Plate by určite stál za bližšie preskúmanie. Žiaľ, po dlhej ceste sa to vozidlu menom Spirit podarilo len čiastočne. Možno tam raz NASA pošle ďalšiu sondu, ktorá snáď vyfotí aj „mŕtvolku“ tohto úžasného pomocníka, ktorý poslúžil vede najlepšie, ako vedel.

Plnou parou vpred!

Zatiaľ čo Spirit pomaly, ale isto „umieral“, Opportunity prekonávala metre aj za neho. Nemala totiž hendikep v podobe nefunkčného kolieska, aj keď to už nebolo také, ako na začiatku. Občas si jeden z elektromotorov povedal, že už toho má dosť a začal odoberať vyššie množstvo energie. To je samozrejme veľmi nebezpečné. Napriek problémom však neúnavný prieskumník veľmi rýchlo skracoval vzdialenosť ku vysnívanému cieľu. Kráter Endavour sa už nezdal byť tak nedosiahnuteľným, ako pred rokom. Dvanásťkilometrová cesta sa však po prejdení polovice vzdialenosti značne predĺžila  malou obchádzkou. Vozidlo totiž v spolupráci s novou družicou MRO objavilo veľmi mladý impaktný kráter. Vek tisíc rokov skutočne nie je veľa. V čase dopadu marťanského meteoritu začalo v Európe vznikať Uhorsko a v rámci neho začalo tisícročné utláčanie Slovákov…

Dobrou správou bolo, že brúska RAT, ktorá robila v minulosti nemalé problémy, bola aj naďalej funkčná. Jej používanie už síce nebolo tak jednoduché, ale určite sa to oplatilo. Tento nástroj totiž umožňuje očistenie povrchu kameňa, ktorý sa potom oveľa detailnejšie zanalyzuje spektrometrom.

V januári 2010 počas Solu 2118 Opportunity dokončila prieskum zvláštneho kameňa „Marquette Island“ a vydala sa k už spomínanému mladému kráteru, ktorý sa pracovne nazýval Concepción. Sonda pri ceste k impaktu s priemerom necelých 10 m zaznamenala na povrchu obrovské množstvo malých úlomkov. Stopäťdesiatmetrovú vzdialenosť prekonala za necelých 10 dní a počas 2137. Solu  zastala na jeho okraji. Ďalší týždeň potom strávila fotografovaním vnútra objektu a zhotovila veľké množstvo fotiek. Po skončení nekontaktného prieskumu svoju pozornosť upriamila na okolie. Vedci si všimli, že úlomky pri kráteri sú sčasti natavené,  čo spôsobil pravdepodobne dopad. Niektoré podrobnejšie skúmané kamene boli dokonca pomenované. Na červenej planéte tak leží napríklad „Dano“, alebo „Chocolate hills“. Podrobnejší prieskum viacerých objektov však bol navigátormi zakázaný. Tí totiž vyhodnotili, že pohyb v takej zmäti kameňov by mohol byť nebezpečný a v dňoch, keď mala Opportunity málo energie, by o to určite nikto nestál.

Počas druhého aprílového týždňa v roku 2010 (Sol 2205 – 2211) sa situácia stala kritickou. Priemerný príkon solárnych panelov klesol na rekordných 227 Wh/Sol. Navyše, vozítko  malo na svojej ceste ku kráteru Endavour obrovské problémy s prekĺzavaním kolies, ktoré striedavo jedno po druhom odoberali nadmerné množstvo prúdu, čo rýchlo vybíjalo akumulátorové batérie a ohrozovalo funkčnosť elektromotorov. Preto si sonda dala týždeň voľna, ktorý strávila meraním opacity atmosféry a diaľkovým prieskumom Marsu. Opportunity nakoniec aj túto zimu prečkala relatívne aktívne a v znamení pohybu. Veda v máji a júni 2010 išla takpovediac nabok. Hlavné bolo prejsť čo najväčšiu vzdialenosť a čo najskôr sa dostať na okraj obrovského krátera Endavour. Solárne panely dodávali každý deň viac a viac energie, a tak šli všetky práce od ruky. Každý týždeň sa vzdialenosť medzi sondou  a jej cieľom zmenšila o približne 250 metrov. Začiatkom júna Opportunity zaznamenala problémy s kĺbom, ktorý otáčal kamerou PMA (Pancam Mast Assembly). Na prvých priečkach v zozname podozrivých figuroval servopohon a riadiaci program. Počas pohybu roveru sa potom spravila séria testov, pomocou ktorých sa podarilo označiť vinníka. Ním bola práve chyba v sekvencii vodorovného otáčania kĺbu. Tá sa vyriešila zaslaním nového softvéru. V ďalších dňoch a mesiacoch sa už podobné problémy neopakovali.

Počas Solu 2276 Opportunity po Marse „zabehla“ polovičný maratón. Na svojom konte totiž mala 21 097,5 prejdených metrov. Možno by sa zdalo, že tento seriál je kvôli tomu ešte len v polovici. Opak je však pravdou.

Začiatkom júla 2010 vozítko skúšalo nový softvér AEGIS, ktorý mal zabezpečiť autonómne vykonávanie niektorých experimentov, napríklad meranie argónu v atmosfére. Koncom tohto mesiaca boli aktivity roveru nepriaznivo ovplyvnené poruchou retranslačnej družice Mars Odyssey. Počas tohto obdobia bola komunikácia zabezpečená priamou cestou pomocou vysokoziskovej antény v pásme X a niekoľkokrát sa v rámci úspory energie použila aj ďalšia americká družica MRO. Koncom októbra potom sonda preverila možnosť spojenia s európskou družicou Mars Express. Tento úkon sa robil pravidelne od jej príletu k Marsu. Hoci to nebol primárny spôsob komunikácie so Zemou, určite bolo na mieste vyskúšať si aj túto metódu.

Posledný mesiac v roku Opportunity strávila cestou ku kráteru Santa Maria s priemerom 80 m. Hneď počas prvého decembrového týždňa zaznamenala rekordný posun. Počas Solov 2438, 2441, 2442, 2443 a 2444 sa dokopy posunula o 560 metrov. Svoj cieľ dosiahla po troch týždňoch intenzívneho cestovania a na prelome rokov. Počas januára 2012 bol zahájený kontaktný prieskum terénu. Po dlhom čase sa použila brúska RAT, ktorá vybrúsila do objektu „Louis de Torres“ asi dvojmilimetrovú priehlbinu. Očistený povrch sa potom skúmal celým radom prístrojov. Koncom januára potom začalo mesačné hluché obdobie, počas ktorého nebola možná komunikácia so sondami na Marse. Zem, Slnko a Mars totiž vstúpili do konjukcie, to znamená, že sa nachádzali na rovnakej priamke a Slnko bolo medzi nimi. Tento jav sa opakuje pravidelne každé dva roky. Aj počas tejto periódy všetky sondy pokračovali v prieskume. Opportunity sa však venovala iba jednoduchým činnostiam, ako meranie opacity atmosféry, diaľkový prieskum Marsu, alebo zhotovovanie fotografií vybraných miest.

Začiatkom mája vozítko vstúpilo do malého poľa impaktných kráterov. Pri jednom, s názvom Freedom 7 (na počesť druhej americkej pilotovanej vesmírnej lode) sa na pár dní pristavila a diaľkovo ho preskúmala. O dva mesiace urobila na svojej ceste menšiu obchádzku a fotografovala maličký kráter Gemini 5. Počas toho týždňa si tiež pripísala ďalší vytrvalostný rekord. Behom jediného Solu totiž dokázala cúvaním prekonať 165 metrov. Potom počas zvyšku týždňa dokázala prejsť ďalších 220 m obvyklým spôsobom.

Konečne Endavour

Po 1 000 Soloch cestovania nakoniec Opportunity počas 2681. Solu prekročila pomyselné hranice oblasti CapeYork a zároveň dorazila k miestu Spirit point, ktorý predstavoval okraj kráteru Endavour. Neúnavnému roveru trvalo prejdenie posledných 4,5 km od impaktného poľa k tomuto miestu iba dva a pol mesiaca. Vozítko denne prešlo aj päťsto metrov, čo mu umožnili poslušné kolieska, ktoré odoberali konštantné množstvo prúdu, a tak sa technici nemuseli obávať, že by sa niektoré z nich zaseklo. V nasledujúcich Soloch potom sonda zahájila prieskum novej oblasti. Tomu sa však budem venovať v ďalšom dieli,  ktorý vyjde, ako vždy, o dva týždne. Po dlhej ceste bolo vozítko v dobrej kondícii a neočakávali sa žiadne veľké problémy.

Piaty diel tohto miniseriálu som začal vetou: „Prekoná starý robot ďalších dvanásť kilometrov?“. Teraz už odpoveď poznáte. Mnohí ste ju poznali už predtým. Napriek tomu dúfam, že čítanie týchto článkov nepovažujete za stratu času. Snažím sa tu uviesť menej známe skutočnosti a obliecť ich do relatívne čitateľnej formy. Ak sa vám teda séria článkoch o roveroch Spirit a Opportunity aj napriek mojej neprofesionalite páči, som veľmi rád a vážim si to.

Zdroje informácií:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Opportunity 
http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=38

Zdroje obrázkov:
http://space.skyrocket.de/img_sat/mer_rover__1.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0c/PIA14508_-_West_Rim_of_Endeavour_Crater_on_Mars.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/33/PIA14509_-_Arrival_at_%27Spirit_Point%27_by_Mars_Rover_Opportunity_.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/89/Santa_Maria_Crater_%28Mars%29.jpg/800px-Santa_Maria_Crater_%28Mars%29.jpg