Čínska kozmonautika v roku 2019

Čínska kozmonautika bola v roku 2019 úspešná. V tomto roku bolo uskutočnených v Číne 34 štartov, z toho dva boli neúspešné. Tým sa podarilo splniť agendu 30+ (v roku bolo plánovaných min. 30 štartov). Jeden neúspešný štart mala na svedomí raketa CZ-4C (družica Yaogan 33) a druhý raketa OS-M1 (družica Lingque 1B) súkromnej spoločnosti OneSpace. Kozmonautické top udalosti v Číne roku 2019 boli dve. Prvou bolo úspešné pristátie sondy Change´4 na odvrátenej strane Mesiaca a jej spoľahlivé fungovanie (až do súčasnosti) a druhou návrat do služby najťažšej čínskej rakety súčasnosti CZ-5.

Rok 2019 bol v znamení mesačnej sondy Chang´e 4. Sonda síce odštartovala ešte v roku 2018 (7.12.2018) pomocou rakety CZ-3B, ale na odvrátenej strane Mesiaca mäkko pristála 3.1.2019 ako prvá sonda vôbec. Roveru Yutu-2 sa podarilo zísť na mesačný povrch a všetky vedecké prístroje sa podarilo úspešne aktivovať (na landeri aj roveri). Jednoznačne ide o obrovský technický a technologický úspech Číny. Navrhovaná životnosť landeru je jeden rok a roveru tri mesiace. Po prvom roku fungujú oba bez obmedzení. Rover prešiel dokopy 345,059 m a prekonal doterajší rekord sovietskeho Lunochodu-1, čo sa týka času fungovania. Táto misia by nebola možná bez retranslačnej sondy Queqiao (štartovala v roku 2018), ktorá je umiestnená v L2. To ešte podtrhuje komplexnosť celej misie.

Raketa CZ-5 pri svojom treťom štarte

Raketa CZ-5 pri svojom treťom štarte
Zdroj: https://pbs.twimg.com/

Na konci roku sa v Číne uskutočnil úspešný štart rakety CZ-5 s technologickou družicou SJ-20. Družica bola vynesená na GTO (193 x 68017 km; sklon 19,54°) a pomocou vlastného raketového motoru sa dostala na GEO. Čo sa týka samotnej rakety, tá sa vrátila do služby po cca 900 dňoch, ktoré boli potrebné na realizáciu jej úprav po neúspešnom štarte. Tým sa otvorili dvere na uskutočnenie pripravovaných misií, ktoré by bez tejto rakety neboli možné.

Prvý štart rakety CZ-11H z morskej plošiny

Prvý štart rakety CZ-11H z morskej plošiny
Zdroj: https://i.imgur.com/

V tomto roku sa prvýkrát uskutočnil aj štart z morskej plošiny. Nosičom bola rakety CZ-11H (upravená raketa CZ-11). Jej výrobca je CASC (China Aerospace Science and Technology Corporation). Ako jej užitočné zaťaženie bola družica určená na DPZ Jilin-1 Gaofen 03A, dvojica experimentálnych družíc Bufeng 1A a 1B, experimentálny cubesat Xiaoixiang 1-04, experimentálna družica Tianqi 3 a dvojica technologických družíc Tianxiang 1 a 2.

Jielong-1 štartuje z mobilnej odpaľovacej rampy

Jielong-1 štartuje z mobilnej odpaľovacej rampy
Zdroj: https://i.imgur.com/

V premiérach pokračovala čínska raketa Jielong-1 (Smart Dragon-1). Jedná sa o 4-stupňovú raketu na TPH. Jej dĺžka je 19,5 m, priemer je 1,2 m a má štartovnú hmotnosť 23,1 t. Aerodynamický kryt má dve varianty – 1,1 m x 1,5 m a 1,5 m x 2,0 m. Jej nosnosť je 200 kg na SSO o výške 500 km, resp. 150 kg na SSO o výške 700 km. Výrobca je taktiež CASC. Ako užitočné zaťaženie boli vynesené tieto družice – Qiancheng 01 a Xingshidai 5 určené na DPZ a experimentálna družica Tianqi 2.

Raketa Hyperbola-1 pred štartom

Raketa Hyperbola-1 pred štartom
Zdroj: https://i.imgur.com/

A nakoniec mala premiéru aj čínska raketa Hyperbola-1 súkromnej spoločnosti iSpace. Jedná sa o 4-stupňovú raketu, pričom prvé tri stupne sú na TPH a štvrtý je na KPH (hypergolické palivo). Jej dĺžka je 20,85 m, priemer 1,4 m a má štartovnú hmotnosť 31 t. Aerodynamický kryt má rozmery 1,2 m x 2,2 m. Jej nosnosť je 300 kg na LEO. Raketa vyniesla družicu CAS 7B pre rádioamatérsku komunikáciu, experimentálnu družicu Hangtian KKG Fazhang sat a družice, resp. reklamné predmety rôznych súkromných spoločností.

Pokračovalo budovanie globálneho čínskeho navigačného systému Beidou. Na MEO o výške cca 21 000 km tento rok boli vynesené družice Beidou-3 M19, M20, M21, M22, M23, M24 pomocou rakiet CZ-3B. Na GEO boli vynesené družice Beidou-3 I1, I2, I3 taktiež pomocou rakiet CZ-3B a družica Beidou-2 G8 pomocou rakety CZ-3C, čo je spolu 10 družíc.

Na GEO boli vynesené telekomunikačné družice ChinaSat 6C a ChinaSat 18 pomocou rakiet CZ-3B. Štart bol v oboch prípadoch úspešný, bohužiaľ v prípade družice ChinaSat 18 neskôr na nej došlo k takej poruche, že sa musela odpísať.
Taktiež na GEO bola vypustená komunikačná družica TL-2A určená na spojenie medzi družicami na nižších orbitách ako GEO a pozemnými stanicami (ekvivalent amerického systému družíc TDRS, resp. ruského LUČ) pomocou rakety CZ-3B. Na GEO bola vypustená aj komunikačná družica TJSW-4 pomocou rakety CZ-3B (je ale nejasné či je vojenská alebo nie).
Na GEO zamierila aj čínska vojenská komunikačná družica ChinaSat 2D.
Na polárnu orbitu bola vypustená meteorologická družica Yunhai 1 02 raketou CZ-2D.

Možnosť dopravy na orbitu čínskymi raketami využili nasledujúce družice.
Družica SRSS 1 je prvá sudánska družica, ktorá je určená na DPZ a bola vynesená pomocou rakety CZ-4B. Jej hmotnosť je cca 100 kg.
Družica ETRSS 1 je prvá etiópska družica, ktorá je taktiež určená na DPZ a bola vynesená raketou CZ-4B. Jej hmotnosť je 70 kg.
Čína vypustila dve nemecké experimentálne komunikačné družice KL-Alpha A a B pomocou rakety KZ-1A. Ich hmotnosť je 70, resp. 90 kg.
Čína vypustila brazílsku družicu CBERS 4A určená na DPZ, ktorá bola vynesená pomocou rakety CZ-4B. Jej hmotnosť je 1980 kg.

Družice určené na DPZ:
-Yaogan 30-05-01 až 03 – CZ-2C;
-Jilin-1 Spectrum-01 a 02 – CZ-11;
-Jilin-1 Gaofen 02A a B – KZ-1A;
-Jilin-1 Gaofen 03A – CZ-11H;
-Zhuhai-1 OVS 3A, Zhuhai-1 OHS 3A až 3D – CZ-11;
-Gaofen 7 – CZ-4B;
-Gaofen 10R – CZ-4C;
-Gaofen 12 – CZ-4C;
-Ningxia-1 01 až 05 – CZ-6;
-Tianhui 2-01A a 01B – CZ-4B;
-Qiancheng 01 a Xingshidai 5 – Jielong 1 (SD-1);
-ZY-1 02D – CZ-4B;
-HEAD 2A a 2B – KZ-1A.

Technologické a experimentálne družice:
-cubesat Xiaoxiang 1-03 a Lingque 1A – CZ-11;
-Bufeng 1A a 1B, cubesat Xiaoxiang 1-04, Tianqi 3, Tianxiang 1 a 2 – CZ-11H;
-CAS 7B, Hangtian KKG Fazhang sat – Hyperbola-1;
-Tianqi 2 – Jielong-1 (SD-1);
-Taizhi 1, cubesat Xiaoxiang 1-07 – KZ-1A;
-BNU 1, Taurus 1 – CZ-4B;
-Huangpu 1, cubesat Xiaoxiang 1-08 – CZ-4B;
-Tianqi 4A a 4B, TY 16 a 17 – KZ-1A;
-Tianqin 1, Weilai 1R, Tianyan 01 a 02, Yuheng, Shuntian, cubesat FloripaSat 1 (BRA) – CZ-4B.

Na niektoré z nich by som rád upozornil. Úlohou družice Taizhi 1 je overiť technológie potrebné k realizácii detektoru gravitačných vĺn. Ide o laserový interferometer s presnosťou 100 pm, mikroelektrické trysky s presnosťou regulácie ťahu 1 µN, bezodporovú zmenu polohy a iontové Hallové motory. Družice Xiaoxiang 1-07 a Taurus 1 sú cubesaty, ktoré majú slnečnú plachtu.

Teraz nám už neostáva nič iné ako sa tešiť na úspešný rok 2020.

Zdroje informácii:
http://forum.kosmonautix.cz/
https://gbtimes.com/
https://gbtimes.com/
https://space.skyrocket.de/
https://space.skyrocket.de/

Zdroje obrázkov:
https://pbs.twimg.com/media/ENaha5mUEAA1QSd.jpg
https://pbs.twimg.com/media/EM1Wjn8U0AA4QyD.jpg
https://i.imgur.com/3MxuCoP.jpg
https://i.imgur.com/kTBvw4G.jpg
https://i.imgur.com/ppPRZm8.jpg

Print Friendly, PDF & Email

Kontaktujte autora: hlášení chyb, nepřesností, připomínky
Prosím čekejte...
Níže můžete zanechat svůj komentář.

19 komentářů ke článku “Čínska kozmonautika v roku 2019”

  1. Jiří K. napsal:

    Díky za přehled, ale mám připomínku:
    Nebylo by možné napsat nějaký podrobnější článek o misi Yutu 2? Snad je toho za en rok známo víc, než jenom celková ujetá vzdálenost a snad existují i nějaké záběry. Nebo snad Čína skrblí s informacemi a není z čeho čerpat?
    Děkuji

  2. Kamil napsal:

    Bude článek o budoucnosti? Jak je daleko příprava stanice a nové lodi?

  3. Racek napsal:

    Široký záběr výzkumu, tři malé nosiče se zajímavými satelity, Yutu a zpět CZ5, pro niž existuje nebo se připravuje několik opravdu kvalitních nákladů. No, myslím že mají dobře nastartováno. Do vědy a výzkumu vesmíru opravu hodně investují.
    Pěkný a dobře ilustrující přehled.

  4. marian Redakce napsal:

    Vynikajúci prehľad Libor, díky zaň. 🙂

  5. Martin Gembec Administrátor napsal:

    Těšil jsem se na tento souhrn čínské kosmonautiky a je to ještě lepší, než jsem mohl doufat 🙂

  6. David R. napsal:

    Ohledně nosiče Jielong-1 – domnívám se, že 500 km není SSO, ale LEO. Jen to druhé číslo, 700 km, je skutečná SSO. Zajímavostí je, že málo zploštělé planety nemají vůbec SSO, přesněji řečeno, družice by zde musely měnit směr za pomoci vlastního pohonu.
    Jinak obdivuji Yutu-2. Představte si výrobek, který je dva týdny hluboce zmazený, a pak ho na dva týdny dáte do trouby, a tak pořád dokola. Je třeba si uvědomit že Američané sice dobyli Měsíc, ale teplotním extrémům se chytrým naplánováním času misí vyhnuli. A tahle výzva teď čeká na všechny, co chtějí zůstat na Měsíci víc než pár dnů.

Zanechte komentář

Chcete-li přidat komentář, musíte se přihlásit.