Keď v roku 2010 indická raketa GSLV dva krát zlyhala krátko po štarte, stopli sa ďalšie lety na viac než dva roky. Počas tohto obdobia sa pracovalo hlavne na zvýšení spoľahlivosti všetkých súčastí najväčšieho indického nosiča, okrem iného sa prepracoval aj nový horný stupeň. Devätnásteho augusta, teda pred troma dňami sa mala GSLV konečne po dlhom čase odlepiť od zeme a dostať na geostacionárnu obežnú dráhu satelit GSAT-14. Nakoniec však z plánov zišlo. Zistilo sa totiž, že ani dva roky na opravu všetkých nestabilných systémov nestačili. Približne jeden a pol hodiny pred štartom sa zaznamenal únik vysoko toxického paliva z nádrže druhého stupňa. Nosič bol teda vypumpovaný a momentálne sa opäť nachádza v montážnej hale kozmodrómu Šríharikota. Technikov čaká veľa práce. Nikto nevie, kedy raketa nakoniec poletí.

GSLV (Geosynchronous Satellite Launch Vehicle prvý krát štartovala v konfigurácii Mk. I (a) 18, apríla 2001. Prvý aj druhý stupeň pracovali správne, rovnako ako aj boostre na hypergolické palivá. Náklad sa však nakoniec dostal pravdepodobne vinou tretieho stupňa ruskej výroby na nižšiu obežnú dráhu. Tento let sa označuje ako za neúspešný, niektoré zdroje ale uvádzajú iba čiastočné zlyhanie. Každopádne, bol to prvý krát, kedy GSLV neurobila svoju prácu poriadne. Nasledovali dva úspešné štarty. V roku 2006, keď si už všetci mysleli že relatívne nový nosič vyrástol z jeho detských problémov prišiel tvrdý návrat do reality. Nad Bengálskym zálivom sa raketa priveľmi odchýlila od plánovanej dráhy letu a musela byť zničená. O rok neskôr nasledoval relatívne úspešný štart. Jediným problémom bola dosiahnutá obežná dráha, ktorá sa trochu odchyľovala od plánu. Samotný satelit ale túto chybičku napravil vlastnými motormi a o pár týždňov oslávi už šiesty rok vo vesmíre. Môžeme teda hovoriť o treťom úspechu rakety GSLV. Čo ale nasledovalo potom sa podobá na nočnú moru. 15. apríla 2010 sa na štartovaciu rampu postavila prvá raketa GSLV Mk. II s horným stupňov indickej výroby, ktorý mal zvýšiť nosnosť na 2 500 kg na GTO. Ten sa však rozhodol po ani nie jednej sekunde horenia kapitulovať, a tak si India pripísala tretí neúspech svojho najsilnejšieho nosiča. Šlo však o pochopiteľnú komplikáciu, veď to bol prvý indický motor na kvapalný vodík a kyslík. Táto technológia je veľmi zložitá a iba málo krajín sa môže pochváliť jej úspešným zvládnutím. Celú spanilú jazdu nespoľahlivej GSLV zakončil 25. decembra 2010 pokus o vynesenie satelitu GSAT-5P. Po necelých dvoch minútach bola raketa zničená kvôli strate kontroly. Veľký ohňostroj indikoval dlhé obdobie vylepšovania nespoľahlivých dielov. Toto ticho po búrke malo skončiť pred troma dňami. Bohužiaľ sa tak nestalo.

Teraz poďme na aktuálne info.

Pondelkový plánovaný štart sa skončil skôr, než vôbec začal. Hodinu a pätnásť minút pred plánovaným zapálením motorov začal počas tlakovania nádrží unikať vysoko toxický hydrazín, ktorý sa používa ako palivo pre motory druhého stupňa a urýchľovacích blokov. Mimochodom, podobné palivo uniklo aj po havárii neslávnej ruskej rakety Proton s družicami navigačného systému GLONASS. Indická raketa mala tentokrát šťastia v nešťastí. Ak by sa totiž táto chyba objavila až po štarte, mohol by tento pokus opäť skončiť veľkolepým ohňostrojom. Tretí neúspech v rade by pre GSLV mk.I a mk.II mohol znamenať aj úplný koniec. India totiž čoskoro plánuje prvý štart GSLV mk.III, ktorá bude mať dva krát väčšiu nosnosť. Oficiálne sa uvádza, že raketa nepôjde na odpaľovaciu rampu skôr, ako o týždeň. Zloží nakoniec reparát alebo skončí na smetisku dejín a neslávne sa zapíše do štatistík ako ďalší neúspech v rade?

Nákladom ktorý mal tú odvahu posadiť sa na špičku rakety bol komunikačný satelit GSAT-14, ktorý bude šíriť signál nad indickým subkontinentom v pásmach Ku a C. Ak sa nakoniec podarí túto družicu dostať do vesmíru, bude to veľký úspech a India tak konečne získa vlastnú raketu. V minulosti sa totiž vždy spoliehala na Rusov, ktorí dodávali tretí stupeň na kryogenické palivo. Ten mal za úlohu vynášať náklad na GTO.

414 ton vážiaci kolos s výškou štyridsaťdeväť metrov je založený na technológii rakety PSLV, ktorá patrí k najspoľahlivejším na svete. Je teda veľmi zarážajúce, že jej mladšia a silnejšia sestra sa stretla s takými veľkými problémami. Každopádne, Indovia s GSLV do budúcnosti počítajú. Neberiem teraz do úvahy tretiu generáciu tohto nosiča, ktorý bude založený na nových konceptoch, ale súčasné verzie, ktoré by mali vynášať na obežnú dráhu napríklad indickú pilotovanú loď. Dúfajme teda, že krehká GSLV už bude oslavovať iba úspechy a po počiatočnom zaváhaní sa z nej konečne stane opora Indie.

O Indii je síce málo počuť, ale čoskoro určite vykročí z tieňa úspešnejších kozmických agentúr. Plány ISRO do budúcnosti sú veľmi zaujímavé. Už tento rok sa má k Marsu vydať prvá medziplanetárna sonda Mangalyaan (v preklade obežnica Marsu). Bude slúžiť prevažne na otestovanie manévrov v medziplanetárnom priestore. Indovia sa tiež naučia, ako čeliť nehostinnému prostrediu mimo ochrany zemského magnetického poľa. Za zmienku tiež stoja misie Chandaryaan 1 a 2. India najprv dostala na obežnú dráhu okolo Mesiaca družicu a pri dvojke plánuje okrem ďalšej umelej obežnice Luny aj malý rover, ktorý bude brázdiť povrch, ako to predtým urobil sovietsky Lunochod.  Nakoniec by som rád spomenul aj vedeckú sondu Aditya 1, ktorá bude skúmať slnečnú korónu. India chystá množstvo ďalších zaujímavých projektov, o ktorých sa môžete dočítať na domovskej stránke agentúry ISRO.

Zdroje informácií:
http://www.astro.cz/
http://en.wikipedia.org/
http://www.isro.org/
http://spaceflightnow.com/

Zdroje obrázkov:
http://i6.photobucket.com/albums/y218/amitthakur/GSLV/GSLV-2.jpg
http://static.indianexpress.com/m-images/Wed%20Apr%2010%202013,%2003:48%20hrs/M_Id_374721_GSLV.jpg
https://imageshack.us/scaled/large/203/gslvmk31.jpg