Americký hľadač exoplanét vesmírny teleskop Kepler má v poslednej dobe veľké problémy. Pred rokom, 14. júla 2012 sa zastavil jeden z jeho zotrvačníkov, ktorý mal za úlohu stabilizovať ďalekohľad. Našťastie na to NASA myslela a Keplera vybavila hneď štyrmi. Na správne fungovanie však stačia iba tri. V januári 2013 sa objavilo zvýšené trenie aj v druhom gyroskope. Tu už šlo o veľa a NASA na desať dní prerušila pozorovanie s nádejou, že sa problém vyrieši. Nič také sa bohužiaľ nestalo a jedenásteho mája sa zastavil aj druhý zotrvačník. Tým pádom sa misia ukončila a začalo sa s pokusmi o nápravu. Nie je samozrejme možné vymeniť poškodené súčiastky, ale oprava na diaľku by sa teoreticky mohla podariť. Momentálne sa konečne po mesiacoch skúmania začali prvé pokusy o vytiahnutie Keplera z dôchodku späť do aktívnej služby.

Gyroskop je veľmi zaujímavé zariadenie, ktoré využíva zákon zachovania momentu hybnosti. Jeho hlavnou súčasťou je zotrvačník (rotor), ktorý je upevnený na oske. Oska drží na otočných kĺboch vo vonkajšom ráme. Po roztočení zotrvačníka dostáva zvláštnu vlastnosť. Ak rotuje dostatočne rýchlo, vždy si udržiava svoj smer, aj keď rámom ľubovoľne otáčame. Tento jav sa volá gyroskopická zotrvačnosť. Gyroskopy majú ešte jednu zaujímavú schopnosť. Ich točivý moment sa prenáša na družicu, človeka, jednoducho na každý predmet, na ktorý je pripevnený. Vďaka tomu je možné zdvihnúť nad hlavu jednou rukou točiace sa dvadsaťkilové koleso.

Týmto spôsobom je možné udržiavať presnú polohu družíc, teleskopov a aj Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Na presné zachovanie orientácie je potrebná aspoň trojica týchto prístrojov s odpovedajúcou hmotnosťou (na deväťdesiattonovej americkej stanici Skylab vážili niekoľko sto kilogramov).

Gyroskopy plnia svoju funkciu iba keď veľmi rýchlo rotujú. Aby nevznikalo nadmerné trenie, je v nich rozotreté špeciálne mazivo. Nič však nie je dokonalé a občas sa stane, že olej neplní svoju funkciu tak, ako by mal. Vtedy sa niektorá časť zotrvačníka vinou zvýšenej teploty a trenia poškodí a rotor sa zadrhne. Občas sa stáva, že po niekoľkých mesiacoch odpočinku sa problém vyrieši sám, ale spoliehať sa na to nedá. Každopádne, NASA dúfa, že sa stal zázrak a hľadanie exoplanét ďalekohľadom Kepler bude po menšej prestávke pokračovať.

Osemnásteho júla sa začali prvé ostré testy gyroskopov ďalekohľadu. Predtým sa všetko skúšalo na jeho dvojčati v riadiacom stredisku. Prvé správy znejú celkom pozitívne. Zotrvačník číslo štyri, ktorý sa skúšal ako prvý sa podarilo roztočiť, bohužiaľ iba v obrátenom smere. Gyroskop číslo dva bolo dokonca možné točiť v oboch smeroch. Zatiaľ to však na žiadne oslavy nevyzerá. Všetko záleží hlavne na tom, či sa za mesiace pokoja poriadne rozprestrelo mazivo. Ak by sa totiž opäť objavilo zvýšené trenie, môžeme oba rotory odpísať. Po prvé, Kepler by sa mohol rozvibrovať a pozorovania by boli veľmi nepresné. Po druhé, gyroskopy musia fungovať nepretržite. Roztočiť ich na päť minút nemá zmysel. O pár dní sa objaví záverečná správa a my sa dozvieme, akú šancu má jeden z najúspešnejších teleskopov vypustených na obežnú dráhu.

Čo čakať v prípade že sa nepodarí uviesť ani jeden zotrvačník do chodu? No, Kepler má veľmi výkonnú optickú sústavu, na tom sa nič nemení. Nebude síce schopný robiť robiť tak dlhé expozície a kvalita snímkov značne poklesne, ale aj dva gyroskopy sú schopné celkom dobre držať polohu ďalekohľadu. Na niekoľko mesiacov by si mohol vystačiť aj s palivom z trysiek. Už síce nebude možná tak dokonalá stabilizácia, ale na výskum slnečnej sústavy, asteroidov, planét, komét to bude stačiť. Kepler má momentálne menšiu pauzu a o jeho ďalšom osude by sa malo rozhodnúť už v najbližších týždňoch, maximálne mesiacoch. V prípade, že nebude možné naďalej hľadať extrasolárne planéty, je tu ešte množstvo dát, ktoré potrebujú analýzu. Aj po prerušení činnosti sa na nás stále sypú ďalšie objavy.

Napríklad, v júli vedci z Havard-Smisovho centra astrofyziky  odhalili hneď dve planéty obiehajúce hviezdokopu NGC 6811.

Keplerovi začala v novembri 2012 predĺžená misia s prísľubom financovania projektu do roku 2016. Bolo by veľmi smutné, ak by sa táto šanca nevyužila. Momentálne má na konte minimálne 134 exoplanét a ďalších 3 277 kandidátov stále čaká na potvrdenie. Tieto čísla a budú časom určite ešte zvyšovať. Otázkou je, či iba vďaka analýze starých meraní, alebo či aj vďaka novým pozorovaniam.

Zatiaľ čo Kepler je na „péenke“, máme tu ešte niekoľko teleskopov, ktoré aktívne hľadajú extrasolárne planéty. Za zmienku stojí napríklad európsky HARPS (pozemné zariadenie). Veľmi aktívny je aj VLT, z obežnej dráhy občas čo-to pošle aj Hubblov vesmírny teleskop HST. Stále prebieha analýza dát z ďalekohľadu CoRoT, ktorý však už bohužiaľ nie je aktívny.

Výskum exoplanét je veľmi zaujímavý a perspektívny odbor. Ešte pred niekoľkými rokmi veľa ľudí tvrdilo, že objaviť planétu pri cudzej hviezde je nemožné. Dnes ich poznáme stovky a ani zďaleka nekončíme. NASA pripravuje nový ďalekohľad  Transiting Exoplanet Survey Satellite, ktorý by mal letieť už v roku 2017. Aj vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba určite prispeje svojou troškou. Niektorí odborníci už začínajú tajne snívať o objave prvého exomesiaca. Každopádne, aj keď sa nepodarí Keplera opraviť, môžeme sa tešiť na ďalšie úžasné objavy a určite ich nebude málo.

Zdroje informácií:
http://www.wired.co.uk/
http://www.nasa.gov/
http://en.wikipedia.org/
http://en.wikipedia.org/
http://www.exoplanety.cz/
http://www.youtube.com/

Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/9c/Telescope-KeplerSpacecraft-20130103-717260main_pia11824-full.jpg
http://www.seti.org/sites/default/files/kepler-rxn-wheel.jpg