sociální sítě

Přímé přenosy

Načítám data o přenosech…

Sojuz-2.1a (Sojuz MS-29)
14. července 2026 16:30
Falcon Heavy (Nancy Grace Roman Space Telescope)
30. srpna 2026 0:00
Spectrum (Onward and Upward)
31. srpna 2026 0:00
Dlouhý pochod 5 (Chang'e 7)
31. srpna 2026 0:00
LVM3 (Gaganyaan-1)
30. září 2026 0:00

krátké zprávy

LINK

Tomáš Pojezný 4. července 2026 9:00

Raketa Pegasus XL vynesla do vesmíru robotickou družici LINK určenou ke zvýšení oběžné dráhy teleskopu Neil Gehrels Swift Observatory od NASA.

Společnost Verde Technologies se obrací na vesmírné platformy s cílem komercializovat solární panely na bázi perovskitu. Zpočátku se zaměřuje na střechy domů v naději, že tento tenkovrstvý materiál může pomoci napájet orbitální datová centra a další velké konstelace.

Pegasus XL

Tomáš Pojezný 3. července 2026 9:00

Čtvrteční start servisní robotické družice LINK společnosti Katalyst na raketě Pegasus XL firmy Northrop Grumman byl odložen. Po vzletu letounu L-1011 došlo k problému s nosnou raketou, jenž dočasně zabránil pozemním týmům v jejím vypuštění. Termín dalšího pokusu o start této mise bude stanoven poté, co týmy vyhodnotí data z dnešního neúspěšného pokusu.

FCC

Tomáš Pojezný 3. července 2026 8:00

Federální komunikační komise (FKK) bude 22. července hlasovat o nařízení, které má přepracovat proces podávání žádostí o povolení provozu družic a vytvořit tak licenční linku, jež bude udržovat krok se stále rozsáhlejšími a složitějšími plány na konstelace družic.

Orbital

Tomáš Pojezný 2. července 2026 13:00

Pět měsíců starý startup Orbital požádal Federální komunikační komisi o povolení k nasazení až 100 000 družic pro datová centra s cílem přinést z vesmíru 10 gigawattů výpočetního výkonu k uspokojení rostoucí poptávky po umělé inteligenci.

Firefly

Tomáš Pojezný 2. července 2026 10:00

Společnosti SSC Space a Firefly stanovily cíl pro první orbitální start z vesmírného střediska Esrange do roku 2028, přičemž klíčové infrastrukturní a regulační prvky začínají být zavedeny.

Vast

Tomáš Pojezný 2. července 2026 8:00

Společnost Vast, která se zabývá vývojem komerčních vesmírných stanic, jmenovala bývalého prezidenta a generálního ředitele společnosti The Aerospace Corp. svým poradcem, a to v době, kdy společnost čeká na další fázi klíčového programu NASA.

U.S. Space Force

Tomáš Pojezný 1. července 2026 13:00

Americké vesmírné síly zavedly do operačního provozu nový mobilní systém rušení družic, který je schopen dočasně narušit komunikaci protivníka.

NASA

Tomáš Pojezný 1. července 2026 10:00

NASA vybrala tři společnosti, které dodají čtyři robotické přistávací moduly v hodnotě téměř 600 milionů dolarů pro mise na Měsíci. Pro mise plánované na konec roku 2028 vybrali společnosti Astrobotic Technology, Firefly Aerospace a Intuitive Machines.

Zobrazit všechny krátké zprávy »

Naše podcasty

Doporučujeme

Objednejte si knihy našich autorů a nahlédněte tak do historie kosmonautiky.

Poděkování

Náš web běží spolehlivě díky perfektnímu servisu hostingu Blueboard.cz, děkujeme!

Tragické zlyhanie pri Marse

Po megaúspešnej americkej misii Viking, pri ktorej sa podarilo dva krát pristáť na červenej planéte a ešte roky sledovať jej povrch a atmosféru sa výskum Marsu na jedno desaťročie stopol. Po dlhom čase sa ďalšie sondy rozhodol poslať Sovietsky Zväz. Ani jeden Fobos však bohužiaľ nebol úspešný a iba krátkodobé fungovanie na obežnej dráhe bolo pre všetkých obrovským sklamaním. Niekde v hĺbke duše to však každý čakal. Pre Rusov bol Mars jednoducho zakliaty. O štyri roky neskôr sa od odpaľovacej rampy odpútala raketa Titan 3 a kozmodróm Cape Canaveral bol svedkom ďalšieho štartu do vesmíru. Pätnásťročné americké mlčanie sa tak prerušilo a všetci očakávali efektný návrat. NASA predsa mala s výskumom nášho červeného suseda bohaté skúsenosti a navyše celá misia stála takmer miliardu dolárov. Nikto nepochyboval, že USA bude mať o pol roka ďalšiu sondu pri cudzej planéte.

Mars Observer bol určený na areologický výskum a štúdium klímy z obežnej dráhy. Všetko viedlo k jedinému cieľu. Nájsť na Marse vodu, podmienky vhodné pre život a pochopiť, prečo laboratóriá na sondách Viking odoslali na Zem sporné informácie. Od najsofistikovanejšieho a najdrahšieho stroja, aký bol kedy vyslaný do vesmíru sa očakávalo veľa.

Konštrukcia

Vlastné telo a elektronické vybavenie vychádzalo z družíc Satcom-K a DMSP/TIROS. Hlavná časť mala rozmery 2,1 m x 1,5 m x 1,1 m. Palubný počítač bol schopný uchovávať až 2 000 príkazov. Používal 64 kilobajtovú RAM pamäť, vďaka ktorej mohol vykonávať 12,5 úloh za sekundu. Tiež poskytoval plnohodnotnú autonómnu prevádzku niektorých systémov. Na uchovávanie dát sa sonda vybavila dvoma kazetami DTR. Na každú bolo možné nahrať 187,5 megabitov informácií. Vždy sa však používala iba jedna a tá druhá slúžila ako náhrada.

Na komunikáciu so Zemou sa Mars observer vybavený jeden a pol metra širokou parabolickou anténou, ktorá bola pripevnená na päť a pol metra dlhej tyči. Jej dva ramená dokonca merali až šesť metrov. To preto, aby neclonili solárnemu panelu. Rýchlosť komunikácie cez sieť Deep Space Network mala byť „iba“ 10,66 kb/s.

Na napájanie sa použil šesťdielny panel s celkovou plochou 25,9 metrov štvorcových s príkonom 1150 Wattov. Počas obdobia, keď mala sonda pracovať v tieni Marsu by prístroje napájali dve nikel-kadmiové batérie s kapacitou 86 Ah.

Zmeny orientácie mali na starosti štyri raketové motory a dvadsaťštyri trysiek na hypergolické palivo. Celkovo bolo v nádži natankovaných až 1350 kg palivovej zmesi. Orientácia sondy sa zisťovala snímačmi, ktoré boli zamerané na Slnko a hviezdy, pomáhali v tom gyroskopy a akcelerometre.

Na sonde Mars Observer bolo množstvo veľmi drahých vedeckých nástrojov a experimentov. Tu sú niektoré z nich:
MOC – Mars Observer Camera – Širokouhlá kamera, ktorá sa používala na vytváranie vysokokvalitných fotografií.
MOLA – Mars Observer Laser Altimeter – Tento prístroj slúžil na definovanie topografie Marsu.
TES – Thermal Emission Spectrometer – Tri senzory určené na meranie teploty atmosféry a hlavne povrchu. Vďaka nim sa mala vytvoriť podrobná teplotná mapa Marsu.
MAG/ER – Magnetometer and Electron Reflectometer – S prispením palubného komunikačného systému a siete Deep Space Network mapoval elektromagnetické pole Marsu a slnečný vietor.

Niektoré z nich sa potom použili aj na iných sondách.

Priebeh letu

Ešte pred dokončením sondy sa objavili prvé problémy. 25. augusta mesiac pred štartom sa čiastočne kontaminoval priestor skladu, v ktorom prebiehali posledné skúšky. Po dôkladne inšpekcii bolo rozhodnuté očistiť postihnuté časti. Ku znečisteniu došlo kvôli hurikánu Andrew, ktorý v tom čase postihol celú Floridu.

Mars Observer štartoval na špici rakety Titan 3 zo štartovacieho komplexu 40 kozmodrómu Cape Canaveral. Na prechodovú dráhu k Marsu sa dostal 25. septembra 1992. Rútil sa k nemu rýchlosťou 5,28 km/s. Družica začala s prvou fázou výskumu, zisťovanie vlastností medzihviezdneho priestoru, úroveni radiácie, gama žiarenia a výskumom Slnka. Experimenty prebiehali aj vďaka prístrojom MAG/ER a GRS, ktoré merali gravitačné vlny. Účelom bolo preveriť Einsteinovu teóriu relativity. Zároveň sa pomaly začali kalibrovať aparatúry, ktoré budú potrebné na výskum cieľovej planéty.

V strede augusta 1993, krátko pred zachytením sondy gravitáciou Marsu bežali prípravy na retrográdny zážih, ktorý mal zaistiť stabilnú obežnú dráhu okolo planéty.

Počas tlakovacích procedúr došlo pravdepodobne vinou netesných filtrov ku zmiešaniu hypergolického paliva s okysličovadlom. Tieto dve látky sa po spojení vznietia. Došlo preto pravdepodobne k výbuchu. Tri dni pred plánovaným vstupom na orbitu, 21. augusta 1993, bolo so sondou stratené spojenie. Skutočnú príčinu sa však už asi nikdy nedozvieme. Nie je dokonca ani známe, kde sa Mars Observer momentálne nachádza. Ak je pravdivá teória o chybných filtroch, potom jeho zvyšky lietajú po heliocentrickej dráhe okolo Slnka. V prípade, že došlo k závade na anténe je dosť možné, že sonda vybavená pokročilým autonómnym systémom dokázala zapnúť motor, dostala sa na obežnú dráhu okolo červenej planéty a dodnes čaká na ďalšie príkazy. Tak či tak, družica za 980 miliónov dolárov je nenávratne stratená a Mars opäť raz potvrdil jeho tajomné perkliatie. To že viac než polovica strojov ktoré boli kedy vyslané jeho smerom bola zničená nie je náhoda.

Zlyhanie sondy za takmer miliardu prinútilo NASA zmeniť pohľad na výskum planét. Rozhodla sa vsadiť skôr na viac menších a hlavne lacnejších družíc a landerov, ktoré by vypúšťala každé dva roky počas štartovacieho okna, keď je Mars najbližšie. Priestor dostali také stálice ako Sojourner, Mars Odyssey, Phoenix alebo Spirit a Opportunity. O nich však až nabudúce.