sociální sítě

Přímé přenosy

krátké zprávy

Portal Space Systems

Tomáš Pojezný 20. března 2026 15:00

Společnost Portal Space Systems, která vyvíjí zařízení Starburst, spolupracuje s australským startupem Paladin Space, aby nabídla komerční službu odstraňování orbitálního odpadu.

Společnost Kratos Defense & Security Solutions získala od amerických Vesmírných sil kontrakt v hodnotě 446,8 milionu dolarů na vybudování a provoz pozemního systému pro novou konstelaci družic varování před raketami na střední oběžné dráze Země.

Blue Origin

Tomáš Pojezný 20. března 2026 10:00

Společnost Blue Origin je další ze společností, která navrhuje systém orbitálních datových center. V rámci svého návrhu podala plány na konstelaci až 51 600 družic.

NASA

Tomáš Pojezný 20. března 2026 8:00

NASA navrhuje značné zvýšení počtu misí robotických přistávacích modulů na Měsíc.

ISPTech

Tomáš Pojezný 19. března 2026 13:00

ISPTech, německá společnost zabývající se vesmírnými technologiemi, která vyvíjí pohonné systémy pro agilní manévrování na oběžné dráze, oznámila, že získala počáteční financování ve výši 5,5 milionu eur na nasazení svých pokročilých, netoxických pohonných řešení pro operační vesmírné mise.

TransAstra

Tomáš Pojezný 19. března 2026 10:00

Společnost TransAstra provádí studii financovanou investory a zákazníky, jejímž cílem je prozkoumat technickou proveditelnost přesunu asteroidu o hmotnosti 100 metrických tun na stabilní oběžnou dráhu blízko Země.

Rocket Lab

Tomáš Pojezný 19. března 2026 8:00

Společnost Rocket Lab oznámila, že získala kontrakt od Pentagonu ve výši 190 milionů dolarů na 20 hypersonických testovacích letů.

Čína

Tomáš Pojezný 18. března 2026 17:00

Čína identifikovala nový cílový asteroid blízko Země pro svou první misi kinetických testů planetární obrany, která je naplánována na prosinec 2027.

Telesat

Tomáš Pojezný 18. března 2026 10:00

Společnost Telesat plánuje vyčlenit 25 % své širokopásmové konstelace Lightspeed pro vojenské pásmo Ka. Důvodem je zpoždění programu, které posouvá poskytování globálních služeb na začátek roku 2028, čímž vytváří více prostoru pro sladění designu s měnícími se geopolitickými prioritami.

Zobrazit všechny krátké zprávy »

Naše podcasty

Doporučujeme

Objednejte si knihy našich autorů a nahlédněte tak do historie kosmonautiky.

Poděkování

Náš web běží spolehlivě díky perfektnímu servisu hostingu Blueboard.cz, děkujeme!

Tragické zlyhanie pri Marse

Po megaúspešnej americkej misii Viking, pri ktorej sa podarilo dva krát pristáť na červenej planéte a ešte roky sledovať jej povrch a atmosféru sa výskum Marsu na jedno desaťročie stopol. Po dlhom čase sa ďalšie sondy rozhodol poslať Sovietsky Zväz. Ani jeden Fobos však bohužiaľ nebol úspešný a iba krátkodobé fungovanie na obežnej dráhe bolo pre všetkých obrovským sklamaním. Niekde v hĺbke duše to však každý čakal. Pre Rusov bol Mars jednoducho zakliaty. O štyri roky neskôr sa od odpaľovacej rampy odpútala raketa Titan 3 a kozmodróm Cape Canaveral bol svedkom ďalšieho štartu do vesmíru. Pätnásťročné americké mlčanie sa tak prerušilo a všetci očakávali efektný návrat. NASA predsa mala s výskumom nášho červeného suseda bohaté skúsenosti a navyše celá misia stála takmer miliardu dolárov. Nikto nepochyboval, že USA bude mať o pol roka ďalšiu sondu pri cudzej planéte.

Mars Observer bol určený na areologický výskum a štúdium klímy z obežnej dráhy. Všetko viedlo k jedinému cieľu. Nájsť na Marse vodu, podmienky vhodné pre život a pochopiť, prečo laboratóriá na sondách Viking odoslali na Zem sporné informácie. Od najsofistikovanejšieho a najdrahšieho stroja, aký bol kedy vyslaný do vesmíru sa očakávalo veľa.

Konštrukcia

Vlastné telo a elektronické vybavenie vychádzalo z družíc Satcom-K a DMSP/TIROS. Hlavná časť mala rozmery 2,1 m x 1,5 m x 1,1 m. Palubný počítač bol schopný uchovávať až 2 000 príkazov. Používal 64 kilobajtovú RAM pamäť, vďaka ktorej mohol vykonávať 12,5 úloh za sekundu. Tiež poskytoval plnohodnotnú autonómnu prevádzku niektorých systémov. Na uchovávanie dát sa sonda vybavila dvoma kazetami DTR. Na každú bolo možné nahrať 187,5 megabitov informácií. Vždy sa však používala iba jedna a tá druhá slúžila ako náhrada.

Na komunikáciu so Zemou sa Mars observer vybavený jeden a pol metra širokou parabolickou anténou, ktorá bola pripevnená na päť a pol metra dlhej tyči. Jej dva ramená dokonca merali až šesť metrov. To preto, aby neclonili solárnemu panelu. Rýchlosť komunikácie cez sieť Deep Space Network mala byť „iba“ 10,66 kb/s.

Na napájanie sa použil šesťdielny panel s celkovou plochou 25,9 metrov štvorcových s príkonom 1150 Wattov. Počas obdobia, keď mala sonda pracovať v tieni Marsu by prístroje napájali dve nikel-kadmiové batérie s kapacitou 86 Ah.

Zmeny orientácie mali na starosti štyri raketové motory a dvadsaťštyri trysiek na hypergolické palivo. Celkovo bolo v nádži natankovaných až 1350 kg palivovej zmesi. Orientácia sondy sa zisťovala snímačmi, ktoré boli zamerané na Slnko a hviezdy, pomáhali v tom gyroskopy a akcelerometre.

Na sonde Mars Observer bolo množstvo veľmi drahých vedeckých nástrojov a experimentov. Tu sú niektoré z nich:
MOC – Mars Observer Camera – Širokouhlá kamera, ktorá sa používala na vytváranie vysokokvalitných fotografií.
MOLA – Mars Observer Laser Altimeter – Tento prístroj slúžil na definovanie topografie Marsu.
TES – Thermal Emission Spectrometer – Tri senzory určené na meranie teploty atmosféry a hlavne povrchu. Vďaka nim sa mala vytvoriť podrobná teplotná mapa Marsu.
MAG/ER – Magnetometer and Electron Reflectometer – S prispením palubného komunikačného systému a siete Deep Space Network mapoval elektromagnetické pole Marsu a slnečný vietor.

Niektoré z nich sa potom použili aj na iných sondách.

Priebeh letu

Ešte pred dokončením sondy sa objavili prvé problémy. 25. augusta mesiac pred štartom sa čiastočne kontaminoval priestor skladu, v ktorom prebiehali posledné skúšky. Po dôkladne inšpekcii bolo rozhodnuté očistiť postihnuté časti. Ku znečisteniu došlo kvôli hurikánu Andrew, ktorý v tom čase postihol celú Floridu.

Mars Observer štartoval na špici rakety Titan 3 zo štartovacieho komplexu 40 kozmodrómu Cape Canaveral. Na prechodovú dráhu k Marsu sa dostal 25. septembra 1992. Rútil sa k nemu rýchlosťou 5,28 km/s. Družica začala s prvou fázou výskumu, zisťovanie vlastností medzihviezdneho priestoru, úroveni radiácie, gama žiarenia a výskumom Slnka. Experimenty prebiehali aj vďaka prístrojom MAG/ER a GRS, ktoré merali gravitačné vlny. Účelom bolo preveriť Einsteinovu teóriu relativity. Zároveň sa pomaly začali kalibrovať aparatúry, ktoré budú potrebné na výskum cieľovej planéty.

V strede augusta 1993, krátko pred zachytením sondy gravitáciou Marsu bežali prípravy na retrográdny zážih, ktorý mal zaistiť stabilnú obežnú dráhu okolo planéty.

Počas tlakovacích procedúr došlo pravdepodobne vinou netesných filtrov ku zmiešaniu hypergolického paliva s okysličovadlom. Tieto dve látky sa po spojení vznietia. Došlo preto pravdepodobne k výbuchu. Tri dni pred plánovaným vstupom na orbitu, 21. augusta 1993, bolo so sondou stratené spojenie. Skutočnú príčinu sa však už asi nikdy nedozvieme. Nie je dokonca ani známe, kde sa Mars Observer momentálne nachádza. Ak je pravdivá teória o chybných filtroch, potom jeho zvyšky lietajú po heliocentrickej dráhe okolo Slnka. V prípade, že došlo k závade na anténe je dosť možné, že sonda vybavená pokročilým autonómnym systémom dokázala zapnúť motor, dostala sa na obežnú dráhu okolo červenej planéty a dodnes čaká na ďalšie príkazy. Tak či tak, družica za 980 miliónov dolárov je nenávratne stratená a Mars opäť raz potvrdil jeho tajomné perkliatie. To že viac než polovica strojov ktoré boli kedy vyslané jeho smerom bola zničená nie je náhoda.

Zlyhanie sondy za takmer miliardu prinútilo NASA zmeniť pohľad na výskum planét. Rozhodla sa vsadiť skôr na viac menších a hlavne lacnejších družíc a landerov, ktoré by vypúšťala každé dva roky počas štartovacieho okna, keď je Mars najbližšie. Priestor dostali také stálice ako Sojourner, Mars Odyssey, Phoenix alebo Spirit a Opportunity. O nich však až nabudúce.