Opportunity stála na okraji najväčšieho impaktného krátera v okolí. Miesto Spirit Point predstavovalo pomyselnú hranicu, ktorú práve prekročila a vydala sa na ďalšie dobrodružstvo. Písal sa desiaty október 2011 a nadišiel čas opäť zahájiť vedeckú prácu. Extrémne dlhá cesta z kráteru Victoria ku kráteru Endavour jej trvala tri roky. Pritom sa striedali obdobia presunov a obdobia výskumov. Opportunity navštívila niekoľko kráterov a aj malé pole impaktov. Všetky tieto udalosti som opísal v predchádzajúcich častiach tohto miniseriálu. Posledných štyri a pol kilometra prešla za necelý polrok a mohlo sa opäť začať s výskumom. Počas čítania tohto článku prosím myslite na to, že na planine Meridiany sa pomaly schyľovalo k zime. Elektrickej energie solárne panely vyrábali každý Sol menej, klesali teploty a vrstva prachu bola už tak hrubá, že cez ňu prešla iba polovica fotónov. Podobne na tom boli aj zanesené kamery a spektrometre. Napriek tomu nám aj v tomto období denne poskytovala cenné informácie o Marse.

Endavour

 Po dlhej ceste vozítko začalo skúmať materiál z malého kráteru Odyssey, ktorý leží blízko pri obrovskej myse Endavouru. Tento maličký impakt má už štyri miliardy rokov, pochádza z éry Noachian, počas ktorej teoreticky ešte mohol na Marse existovať život. Tento výskum teda bol veľmi príťažlivý. Opportunity priložila svoje spektrometre k cieľu Tisdale 2, neskôr ku Shaw 1 a obzrela si aj vyvrhnutú horninu Shaw 2. No práve Tisdale 2 bol veľmi zaujímavý. Nič také sa pred tým na Marse neobjavilo. Bola to vlastne skala vulkanického pôvodu, ktorá ale obsahovala veľmi veľa brómu a zinku. Opportunity sa po analýze vzorkov vydala na severovýchod, kde boli z obežnej dráhy detekované hliny obsahujúce horčík a železo. Nakoniec zaparkovala na mieste, ktoré bolo pomenované Chester Lake a odtiaľ skúmala niektoré zaujímavé objekty. K slovu sa dostala aj brúska RAT. Jedenásteho septembra sonda vyfotografovala americkú vlajku na povrchu brúsky. Tým si riadiace stredisko pripomenulo desiate výročie pádu dvojičiek (WTC). Brúska na roveroch Spirit a Opportunity bola totiž vyrobená práve z trosiek Svetového obchodného centra.

Zima na Marse pomaly vrcholila a Opportunity dostávala každý Sol stále menej a menej energie. Napriek tomu však pokračovala vo výskume. Pomaly sa presunula ku miestu Cape York, kde už raz bola. Tentokrát sa však zamerala na útvar Kirkland lake a následne na 28 metrov vzdialený Shoemaker ridge. Potom pokračovala vo výskume okolia kráteru Endavour, pomaly sa presúvala a zisťovala informácie o všetkých zaujímavých objektoch v okolí. Riadiace stredisko sa rozhodlo, že vozítko svoju piatu zimu na červenej planéte prečká na severnom okraji Cape York, kde je veľmi priaznivo naklonený svah a dostatok vedecky atraktívnych  objektov.

Príkon solárnych panelov stále klesal. Koncom októbra 2011 (2757. Sol) to dokonca bolo menej, než 300 Wh/Sol. Prach navyše pohlcoval až polovicu slnečných lúčov. V atmosfére bolo tiež o niečo viac prachu ako obyčajne, to sa však postupne zlepšovalo. Navigátori si vyhliadli dvoch kandidátov na zimné stanovište. Obidve miesta mali výhodný sklon, a tak by Opportunity mala dostávať dostatočné množstvo energie na vykurovanie svojich aparatúr. K prvému z nich, Turkey Heaven, dorazila počas 2784. Solu. Neskôr sa však presunula o trochu nižšie. Tak objavila odhalené skalnaté podložie Saddleback a okamžite začala s výskumom.

Malé problémy

Počas 2808. Solu Opportunity plánovala prejsť niekoľko metrov a dostať sa tak do výhodnejšej pozície pri prieskume miesta Komati. Postup však bol automatickými systémami zastavený, pretože bol zaznamenaný zvýšený odber prúdu pravého predného kolesa. Pri analyzovaní telemetrie a záberov z kamier vozítka technici usúdili, že príčinou problémov bola zlá poloha kola vzhľadom na charakter terénu. Muselo tak pracovať za tvrdších podmienok, než aké boli plánované. Výsledkom boli vzniknuté problémy. V nasledujúcich Soloch sa teda začala diagnostika postihnutej aparatúry a postup bol na týždeň zastavený. Domnienka, že elektromotor je v poriadku sa nakoniec potvrdila. Rover teda nasledujúci deň prešiel tri centimetre. Tým sa definitívne potvrdilo že pohon nie je poškodený a potencionálny materiál, ktorý bránil v pohybe mal byť odstránený. Všetko prebehlo v poriadku, a tak si Opportunity mohla vydýchnuť. Napriek tomu sa však ďalší polrok ani nepohla. Na dlhú dobu tak na pomyselnom tachometri svietil údaj 34361.37 m. Opportunity totiž nemala dostatok energie na pohyb. Všetko investovala do udržiavania stálej teploty citlivých prístrojov. Zima pomaly vyvrcholila a prvého februára 2012 vozítko zo Slnka dostalo iba 270 Wh. To bolo veľmi málo a situácia sa stala kritickou. Čoskoro sa však všetko zlepšilo. Teploty stúpali a slnko bolo každý Sol o niečo vyššie.

Vozítko sa zo svojho zimného stanovišťa nazvaného Greeley Haven vydalo ku päť metrov vzdialenému kameňu North Pole. Náklon solárnych panelov sa pritom plánovane zmenšil na osem stupňov, klesla teda aj produkcia elektrickej energie. Nebolo to však až také hrozné (350 WH/Sol). Počas 2971. Solu sa uskutočnil presun k objektu Monte Cristo, kde vedci predpokladali výskyt sadrovca. Svetlú žilu potom skúmal napríklad Mossbauerov spektrometer alebo infračervený spektrometer. K slovu sa dostal aj mikroskop MI. No vedecká idylka netrvala dlho. Nepodarilo sa totiž nadviazať spojenie s retranslačnou družicou Mars Odyssey. Tá prešla do bezpečnostného módu. Ani relácia s MRO sa nepodarila. Preto sa využil priamy spôsob komunikácie, ktorý je však veľmi pomalý. Až o niekoľko dní sa podarilo nadviazať spojenie s MRO, a tak riadiace stredisko konečne mohlo na Mars poslať aj väčší bonos údajov. Rovnako Opportunity sa podarilo zaslať na Zem nejaké fotografie.. Takto však bolo možné komunikovať iba dva krát týždenne.

Solárne panely sa trošku očistili. Slabý vánok z nich počas 2989. Solu sfúkol asi 20% prachu, čím sa produkcia energie významne zvýšila. Chvíľami to bolo takmer 600 Wh/Sol. Začiatkom augusta 2012 Opportunity oslávila okrúhlych 3 000 Solov strávených na planéte Mars. Toto jubileum vozítko zastihlo pri prieskume geologickej oblasti Cape York na severnom okraji kráteru Endavour na pláni Meridiany.

Curiosity

O mesiac neskôr mala Opportunity úžasný výhľad na pristávací manéver jej mladšej sestry MSL Curiosity. V priamom prenose sledovala sedem minút hrôzy a nakoniec jej po úspešnom spustení na lanách aj zasalutovala. Dvihla robotickú ruku a otočila ňou. Takto symbolicky privítala štvrtý rover na Marse. Potom dostala pokyny na deväť dní dopredu, aby sa v kritických momentoch nemusela využívať pozemská sieť Deep Space Network. Zatiaľ čo Curiosity bola na Marse nováčik, jej predchodkyňa Opportunity tam už strávila 3030 Solov. Po dlhom čase tak NASA mala na Marse dva fungujúce rovery. Jeden z nich však už mal svoje najlepšie roky za sebou.

Dodnes sa uvádza, že „zdravotný“ stav Opportunity je uspokojivý. Vozítko však už zďaleka nie je v takej kondícii, v akej bolo kedysi. Kamery a spektrometre má zaprášené, rovnako ako aj solárne panely. Napriek tomu stále pokračuje v prieskume a naďalej udivuje odborníkov a fanúšikov kozmonautiky svojou výdržou, húževnatosťou a tiež skvelými fotografiami. Už si ani nevieme predstaviť, že by prestala fungovať. Prežila na povrchu Marsu viac než deväť pozemských rokov, odoslala nám obrovské množstvo dát a ešte stále pracuje. Toto by určite nebolo možné bez úžasného riadiaceho týmu, bez skvelého konštrukčného prevedenia a bez profesionálneho prístupu všetkých zainteresovaných osôb. Práve vďaka nim dobrodružstvo pokračuje. Čo sa stalo ďalej sa dozviete o dva týždne. V skutočne poslednom (!) diely Maratónskeho behu po Marse.

Zdroje informácií:
http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=38
http://en.wikipedia.org/wiki/Opportunity_(rover)

Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/1/18/Opportunity_Rover_Examines_Tisdale_2.jpg
http://www.planete-mars.com/wp-content/uploads/2011/09/PIA14537_HiRISE-CapeYork_br2.jpg
http://www.msss.com/mars_images/mars_relay/mer_role/emerging.jpg