Ešte pred pristátím roveru MSL na planéte Mars NASA oznámila, že v roku 2020 by chcela na červenú planétu poslať podobné vozítko. Konštrukčne by malo vychádzať z Curiosity, ale malo by niesť nové prístroje. Potom bolo dlho ticho a nedávno sa začali objavovať nepotvrdené informácie o aparatúrach, ktoré sa naň namontujú. Nakoniec sme sa predsa len dočkali. NASA deviateho júla vydala prvé oficiálne info. o novom projekte a zdá sa, že sa máme na čo tešiť. Nie je síce isté, či sa dočkáme aj realizácie, ale celkovo by mal rover vychádzajúci s MSL alias Curiosity stáť „iba“ jeden a pol miliardy dolárov, čo na takú ambicióznu a prínosnú misiu nie je zas tak veľa a vzhľadom na to že Američania by radi okolo roku 2035 pristáli na Marse je nutné pokračovať v aktívnom prieskume. No, uvidíme ako to nakoniec dopadne. Dnes tu pre vás mám menšiu ochutnávku toho, na čo sa môžete v najbližších rokoch tešiť.
Jeden z cieľov skúmania vesmíru je nájsť v ňom život. Taká udalosť by iste nezostala bez povšimnutia širokej masy ľudí a zapísala by sa do histórie. Mars je jedným zo svetov, kde by sme teoreticky aspoň známky minulého života nájsť mohli. Jeho výskum je teda veľmi dôležitý a posúva nás stále ďalej a ďalej. Po veľmi úspešných misiách amerických Vikingov, roverov MER (Spirit a Opportunity) vysielame už tretiu generáciu sond, ktoré pristávajú na povrchu a posielajú nám zaujímavé dáta. Po Curiosity bude pravdepodobne nasledovať InSight, snáď aj európsky ExoMars a nakoniec Mars rover 2020. Posledný menovaný má okrem za úlohu hľadať život vo všetkých jeho formách či už prítomných alebo minulých. Je to akýsi predstupeň letu s ľudskou posádkou.
Ako som už spomenul, Mars rover 2020, ako ho NASA momentálne nazýva bude konštrukčne vychádzať z vozítka Curiosity. Hmotnosť, spôsob pristátia, priemer kolies, spôsob komunikácie alebo napájanie atomovým reaktorom sa zmení len minimálne. O tom už bolo napísané dosť a spomínať to tu nie je potrebné. Dnes sa dočítate niečo o cieľoch, ktoré by mal tento rover veľký ako automobil splniť. V decembri 2012 NASA zverejnila štyri hlavné méty, ktoré by bolo možné dosiahnuť a v januári začal Science Definition Team študovať pravdepodobný plán a dĺžku misie. Tieto, zatiaľ ešte iba teoretické úvahy, budú v budúcnosti veľmi dôležité a práve o ne sa bude opierať výroba vozítka a hlavne jeho aparatúr. Môžeme tak veľmi dobre pozorovať vývoj v praxi.
„Prvý cieľ Mars roveru 2020 bude nájsť astrobiologicky vhodné prostredie vhodné na rozlúštenie geologických procesov na červenej planéte a tiež jej obývateľnosť pred miliónmi/miliardami rokov,“ povedal Jack Mustard, predseda komisie a profesor geologických vied na Brownovej univerzite.
Druhým cieľom bude posúdenie zachovania známok života vo vybranom geologickom prostredí a hľadať v ňom stopy po mikroorganizmoch.
Tretí účel Mars roveru 2020 bude demonštrácia technologického pokroku, ktorý by umožnil dopravenie vzorkov na Zem a štvrtý cieľ bude skúmanie postupov, ktoré sa budú neskôr využívať pri lete s ľudskou posádkou.
Jack Mustard odporúča vyslať v roku 2020 na Mars vysoko mobilný rover, ktorý by pristál na mieste s vysokou pravdepodobnosťou výskytu života a ktorý by ho potom aktívne hľadal pomocou vopred pripravených vedeckých nástrojov. Nové vozítko pre rok 2020 bude niesť niekoľko veľmi zaujímavých prístrojov, ktorých približná podoba a parametre sú známe už dnes, sedem rokov pred plánovaným štartom. V prvom rade to bude výkonný, bližšie nešpecifikovaný mikroskop, ktorý má za úlohu hľadať skameneliny mikroorganizmov. Niečo také na Marse vždy chýbalo. Mikroskop v pravom zmysle slova sme tam ešte nikdy neposlali. Časťou roveru bude pravdepodobne aj malá hermeticky uzavierateľná schránka, do ktorej so uloží tridsaťosem vzoriek. Tie by sa raz mohli dostať na Zem za pomoci malej raketky, ktorú NASA na planétu dopraví neskôr. Tretím veľmi dôležitým experimentom bude ISRU, teda výroba chemikálií z miestnych surovín. V budúcnosti by sa takto mohla získavať aj voda, kyslík či raketové palivo. Bude to veľmi dôležitá súčasť vozítka. Ak chce NASA skutočne letieť na Mars, bude potrebné zvládnuť množstvo biologických a technologických problémov. Je teda celkom logické, že časť z nich prenesie na sondy. Pre Mars rover 2020 sa vyrobí nový vrtný systém. Ako zdroj energie bude používať reaktor, ktorý bol pôvodne plánovaný ako záloha pre Curiosity.
Zatiaľ ale neprepadajme všeobecnému nadšeniu. Projekt zatiaľ nemá definitívnu istotu realizácie a veľa vecí sa ešte môže zmeniť. Nakoniec sa môže stať, že sa misia zruší v prospech nejakej inej, (napríklad doprava vzorkov z Marsu na Zem) alebo sa na ňu jednoducho nenájdu peniaze. V dnešnej dobe je možné všetko.
Jedna z najväčších otázok ľudstva znie: „sme vo vesmírne sami?“ Práve tento rover by mohol do problému vniesť nové svetlo. Najmodernejšie prístroje v kombinácii s veľkým akčným rádiusom sondy sú asi najlepším receptom pre výskum planéty, ktorá sa tak podobá na Zem. Existoval kedysi na Marse život? Ak áno, ako a prečo z jeho povrchu zmizol? Existuje možnosť, že práve organizmy z Marsu boli prapredkovia všetkého živého na našej modrej planéte? Tieto, aj keď na prvý pohľad šialené problémy by mohol pomôcť rozlúštiť práve Mars rover 2020.
Zdroje informácií:
http://spaceflightnow.com/
http://www.youtube.com/
http://mars.nasa.gov/
http://forum.kosmonautix.cz/
http://en.wikipedia.org/
http://www.jpl.nasa.gov/
http://www.nasa.gov/
Zdroje obrázkov:
https://kosmonautix.cz/wp-content/uploads/2017/06/2013/07/2013/07/Mars-Rover-2020-300×217.jpg
pěkně složený článek 😉
Ak som správne pochopil, tak znovu sa nebude hľadať priamo život, ale iba stopy po ňom, je to tak?
Zrejme bude ďalšia otázka mimo tému, ale zaujala ma posledná vyzualizácia, na ktorej je „ekonomická“ verzia roveru. Konkrétne tie solárne panely. Je nejaký dôvod, prečo NASA má tendenciu poutívať tieto kruhové solárne panely? Spomínam si, že podobné mala mať aj loď Orion. Úspora miesta, hmotnosti, mechanicky výhodnejšia konštrukcia?
Ide o to, že na Marse nie je život,preto ho hľadať priamo by bolo zbytočné. Existuje však možnosť, že kedysi pred miliardami rokov chvíľu na Marse život bol a stopy po ňom sa snažíme nejakým spôsobom objaviť.
K tým panelom, neviem presne, prečo ich má NASA tak rada. Možno je to nejaká úspora miesta alebo niečo podobné. Alebo to proste podľa nich vyzerá cool 😀
Tipuji, že důvod bude prostý – dají se snadno složit pomocí jednoho motoru na sebe a sklopit.
Kruh poskytuje maximálnu plochu s minimom potrebného priestoru a to sklopenie bude dôležité kvôli prachu na Marse. X krát som premýšľal prečo Rovery nemajú na tých paneloch proste stierač 😀 toto je ale ešte geniálnejšie riešenie pretože sa pri sklopení paneli „utrú“ navzájom
Myslím, že reagujete na něco, co už je dávno passé. Panely nebudou 🙂
Nešlo mi o to či budú alebo nie ale o šikovnosť toho kruhového (vejárového, má to nejaký offi názov? ) panelu.