Raketa bola od začiatku až dodnes základným vesmírnym dopravným prostriedkom. Vývoj prvých rakiet sa niesol v znamení zbraní. Po druhej svetovej vojne sa totiž obidve svetové superveľmoci, USA a Sovietsky Zväz začali cítiť ohrozené a zo strachu začali vyvíjať nosiče, ktoré by ich atómové bomby mohli poslať na ktorékoľvek miesto na Zemi. No história rakiet začína oveľa skôr. Prvé rakety sa používali už v starovekej Číne. Skladali sa z dutého bambusu do ktorého sa nasypal pušný prach. Užitočné zariadenie potom bola menšia výbušnina. No tieto primitívne raketky čoskoro účinnosťou prekonali katapulty a tak sa na celú technológiu zabudlo. Umelé satelity Zeme tak na vypustenie museli ešte pár rokov počkať.
Znovuoživenie prišlo až v dvadsiatom storočí. Veľkú zásluhu na tom mal práve vizionár Konstantin Eduardovič Ciolkovskij, ktorý navrhol, aby sa rakety využívali na vynášanie materiálu na Zemskú Orbitu. Tiež navrhol aby spaľovali kvapalné palivo a rozdelenie do niekoľkých stupňov, pričom po dohorení a oddelení jedného stupňa by sa aktivoval druhý.
Zdroj: http://www.makingthemodernworld.org.uk
Prvú skutočne výkonnú raketu navrhol nemecký rodák Wernher von Braun. Nacistické Nemecko tak v posledných rokoch vojny získalo novú, veľmi účinnú zbraň schopnú narobiť obrovské škody, proti ktorej vtedy neexistovala obrana. Legendárna V2 skutočne mohla zvrátiť vývoj druhej svetovej vojny. Jej najväčším problémom však bola jej zložitosť. Jednoducho sa nestihlo vyrobiť potrebné množstvo rakiet na zničenie všetkých protivníkov. Neskôr sa táto, vtedy nadčasová zbraň stala základom amerického a sovietskeho kozmického programu. Celá jednostupňová raketa bola schopná uniesť až 2000 libier výbušniny do vzdialenosti 200km. Dosahovala pritom rýchlosť až 3 500 km/h. Cez vojnu sa ich len na Londýn vypálilo tisíc s približne polovičnou úspešnosťou. Raketa V2 je považovaná za najzložitejšiu zbraň celej druhej svetovej vojny.
Vývoj ďalších rakiet sa niesol v duchu medzikontinentálnej balistickej strely. Pritom hlavnými konštruktérmi boli iba dvaja ľudia. Práve im môžeme ďakovať za to, ako dnes kozmonautika vyzerá. Na sovietskej strane Sergej Pavlovič Koroľjov a na americkej už spomínaní Wernher von Braun boli autormi obrovského množstva kozmických technológií. Za zmienku stojí raketa Saturn V, alebo legendárne ruské Sojuzy, ktoré sa používajú dodnes.
Začnem však pekne poporiadku.
Prvý raketový nosič ktorý bol schopný vyniesť do vesmíru náklad bola sovietska raketa R7. Po troch neúspešných pokusoch nakoniec štartovala úspešne a na príhovor Sergeja Koroľjova, autora celého konceptu bola z prvého kozmodrómu na svete, z Bajkonuru, 4.10.1957 a vyniesla do kozmu na excentrickú dráhu vo výške 215kmx939km prvá umelá družica Zeme, Sputnik 1. Tú o pár týždňov nasledoval Sputnik 2, ktorý mal na palube sučku Lajku.
Zdroj: http://upload.wikimedia.org
Raketa R-7 bola predchodkyňou legendárneho Sojuzu. Vynikala hlavne svojou jeden a pol stupňovou konštrukciou. To znamená, že na centrálnom prvom stupni mala pripevnené ďalšie štyri urýchľovacie „boostre“, ktoré jej pomáhali v prvých dvoch minútach letu. Myšlienka pridať k prvému stupňu pomocné rakety sa osvedčila a dnes už takéto pomocné bloky používa väčšina veľkých rakiet. R7 sa stala pilierom sovietskeho vesmírneho programu na dlhé roky a s jej pomocou sa dostal do vesmíru aj prvý človek. O úspešnosti celej konštrukcie svedčí aj to že na rozdiel od amerických nosičov nemala žiadne väčšie problémy a od začiatku patrila medzi najspoľahlivejšie na svete. Jej schopnosť štartovať za každých podmienok udivuje ešte aj dnes. Naposledy nás tento ruský zázrak ohromil pri štarte pilotovanej kozmickej lode Sojuz TMA-07M štartom v treskúcej zime (v Bajkonure bolo vtedy viac než 30 stupňov pod nulou). Pritom raketa svojej nadčasovej konštrukcii vďačí náhode (zmiešanej s genialitou S.P.Koroľjova). Sovieti totiž v tom čase nemali dostatočne silné motory na postavenie poriadnej rakety. A tak sa rozhodli použiť štyri motory rozmiestnené do štvorca. A aby to nebolo málo, použili rovno päť týchto zväzkov. Pritom v prvých verziách mal jeden motor výkon necelých 70KN. Všetky motory dvojstupňovej R-7 spaľovali Kerozín a ako okysličovadlo používali podchladený kvapalný kyslík.
Medzitým na druhej strane Atlantického oceánu tiež prebiehal pod taktovkou americkej armády vývoj rakiet. Američania mali navyše tú výhodu, že si „ukoristili“ slávneho nemeckého konštruktéra Wernhera von Brauna. Zo začiatku však odmietali dostatočne financovať vývoj kozmických nosičov. Prvá spoľahlivejšia americká raketa tak svetlo sveta uzrela až v roku 1956 krátko pred vypustením Sputniku. Vývoj balistických striel začal už cez druhú svetovú vojnu. Američania mali k dispozícii kompletné rakety V2, z ktorých zobrali základnú technológiu. Raketoví konštruktéri sa netajili tým, že by radi pomocou rakiet vynášali do vesmíru družice, čo vláda z neznámych dôvodov bojkotovala. Preto sa všetky rozpracované projekty začali brzdiť. Mierne zlepšenie prišlo až začiatkom studenej vojny.
Brzdenie vývoja pokračovalo aj cez ňu. Až po dlhých rokoch naliehania vznikol v roku 1955 program na vypustenie prvej družice v rámci geofyzikálneho roku 1957-58. Programy Jupiter-C a Atlas boli odmietnuté iba z princípu a šancu dostal oveľa horšie rozpracovaný projekt rakety Vanguard, ktorý však viedla americká armáda. Po niekoľkých nevydarených pokusoch o štart a nečakanom vypustení ruského Sputniku sa nakoniec americká vláda predsa len umúdrila a dvere otvorila aj súkromným spoločnostiam.
Zdroj: http://upload.wikimedia.org
Prvým skutočným vesmírnym nosičom sa tak stala vo februári 1958 raketa Juno-1 (Jupiter-C) vyvinutá pod taktovkou, pôvodom nemeckého, konštruktéra W. von Brauna. Pri svojom prvom kozmickom lete vyniesla na orbitu prvú americkú družicu Explorer-1 s váhou necelých 14kg. Vtipné je na tom to, že raketa mohla letieť ešte pred Sputnikom. Vláda však celý let odďaľovala. W. von Braun tak vtedy na vlastné riziko ukradol celú jednu raketu s výrobnej haly pre prípad, že by si to „vrchnosť“ náhodou rozmyslela. No slovo ukradol nie je tak celkom korektné. Raketa bola totiž skrytá v skladoch fabriky a tam čakala na svoju chvíľu. Tá síce nakoniec prišla, ale už bolo neskoro. Rusi boli vo vesmíre prví a fakt že americká raketa bola hotová už o rok skôr nikoho nezaujímal. Projekt s názvom Jupiter-C dostal šancu až po vypustení prvej ruskej družice. Po premenovaní na Juno sa tak konečne mohli začať prípravy na štart. Verzia ktorá vyniesla Exporer-1 do vesmíru mala hmotnosť 29 ton. Celkovo sa skladala zo štyroch stupňov. V prvom sa nachádzal motor A-7 s ťahom 370kN. Tento stupeň horel 155 sekúnd. V druhom stupni bolo uložených 11 motorov Sergeant s celkovým výkonom 72,6 kN. Tieto motory boli na tuhé palivo a horeli iba šesť sekúnd. V treťom stupni boli už iba tri motory Sergeant s celkovým ťahom 19,8kN. Tieto motory horeli 6,5s. Štvrtý stupeň obsahoval jeden Sergeant s dobou horenia rovnako 6,5s.
Raketu s názvom Atlas vyvinula firma Convair. Ešte pred začiatkom dobývania vesmíru boli vyvíjané dva typy tejto rakety. Prvý typ mal byť podzvukový, okrídlený a poháňaný prúdovými motormi. Bolo to prakticky lietadlo odvodené od nemeckého bezpilotného V1. Druhý typ už mala byť skutočná raketa, označovaná ako SM-65. Avšak tesne pred prvým testovacím letom v roku 1948, keď bola celá technológia prakticky hotová bol projekt zrušený. Tu krásne vidno brzdenie vývoja. Až začiatok studenej vojny (1951) rozhýbal stojaté vody amerického raketového priemyslu a začalo sa pracovať. No aj v tejto dobe sa kládli raketovým konštruktérom pod nohy polená. Američania s vedomím že sú najrozvinutejším štátom na Zemi a technologická veľmoc sa jednoducho nemali kde ponáhľať. Akúsi paralelu by sme mohli nájsť aj v súčasnosti. Nie je to totiž tak dávno, keď Severná Kórea vystrelila do vesmíru svoju prvú družicu raketou Unha-3 a senzačne tak predbehla technologicky rozvinutejšiu Južnú Kóreu. Ale späť k Američanom
Zdroj: http://upload.wikimedia.org
Raketa Atlas sa prudko začala vyvíjať až v roku 1958 po vypustení ruského Sputniku-4. Nosič pôvodne koncipovaný ako balistická raketa sa začal upravovať do „kozmickej verzie“. Prvý satelit úspešne vystrelený do vesmíru sa volal SCORE(Signal Communication by orbiting Relay Equipment). Družica mala len 70kg, ale zostala spojená s Atlasom a tak sa stala najťažším človekom vyrobeným objektom na obežnej dráhe Zeme s hmotnosťou až 4000kg. Tým prekonala aj ruské satelity. Bolo to prvé menšie víťazstvo amerického vesmírneho programu (a nie posledné) . Aj pri jej vývoji sa uplatnila americká záľuba vymýšľať rôzne mená a kódové označenia už aj pri najmenších zmenách koncepcie. Pri vývoji sa tak vystriedalo množstvo písmen a čísel, čo mi poriadne sťažilo hľadanie použiteľných materiálov. Našiel som ich, odhadom, desať (tých mien), ale iste ich bolo viac. Nakoniec sa ustálil názov Atlas (chvalabohu), po rímskom bohovi. Vyrobených bolo okolo 350 rakiet. Bohužiaľ, iba málo z nich ako kozmické nosiče. Na väčšinu bola nalepená „placka“ s poradovým číslom a na vrchol namontovaná atómová bomba namierená na nejaké bezbranné mesto.
Zdroj: http://upload.wikimedia.org
Raketa Vanguard sa v roku 1955 zúčastnila plánu, ktorého cieľom bolo vybrať raketu schopnú vypustiť v rokoch 1957-58 v rámci geofyzikálneho roku na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu. Avšak dôvody ktoré viedli k voľbe neboli tak celkom košer. Celkovo sa totiž o post prvého amerického vesmírneho nosiča uchádzali tri rakety. Atlas, ktorý bol odmietnutý kvôli otrasnej spoľahlivosti, Redstone, vyvíjaný pôvodom nemeckým inžinierom W. von Braunom, ktorý nakoniec vo variácii Jupiter-C premenovanej na Juno vyniesol Explorer-1 a americká „národná“ Vanguard. Bol to vlastne projekt NRL (Naval Research Laboratory) a vývoj zastrešovala firma Martin. Prvé testy započali už v roku 1956 v čase, keď mal Wernher von Braun svoju redstone hotovú a odskúšanú v balistickej verzii. Prvé Vanguardy sa volali TV- 0 a 1 (Test Vehicle). Jednostupňové rakety testovali motor. Druhá verzia s názvom TV – 2 bola už dvojstupňová a mala za úlohu otestovať oddeľovanie stupňov a nový motor na tuhé palivo. Potom prišlo prekvapenie v podobe sovietskeho Sputniku a vývoj sa urýchlil. Raketa bola zmenšená a prispôsobená na vynesenie 1,8kg ťažkého satelitu grapefruit. Šiesteho Decembra 1957 tak odštartoval kompletný stroj. V prvom stupni mal motor na kvapalné palivo s ťahom 134,79 kN. Ten mal horieť 2min. 25sek. Po oddelení sa mal zapáliť motor druhého stupňa schopný vyvinúť ťah 33,8kN s dobou horenia 117sek. Tretí stupeň mal potom družicu dostať na obežnú dráhu silou 11,56kN po dobu 31 sek. Celá raketa vážila 10 ton. Výrobcovia sľubovali ľuďom úžasné predstavenie, zatiaľ čo W. von Braun nahnevane povedal „Táto raketa to nezvládne. My máme technológiu na poličke. Stačilo povedať a vyniesli by sme družicu do dvoch mesiacov“. Raketa Vanguard nakoniec pri svojom prvom štarte zlyhala. Dokázala vyletieť do výšky 1,2m a potom zmizla v obrovskom výbuchu prakticky ešte na odpaľovacej rampe. Napriek všetkým neúspechom však Vanguardy dostali šancu. Mali do vesmíru vynášať družice rovnomenného názvu. Z jedenástich štartov nakoniec boli úspešné iba tri.
Prvá spoľahlivejšia raketa vytvorená americkou armádou bola raketa Thor. Vo svojej balistickej verzii slúžila na dopravu atómových bômb. Jednostupňová raketa sa mohla pýšiť motorom MB-3 s ťahom 700kN, ktorý v tej dobe patril medzi najsilnejšie na svete. Pridaním prvého stupňa z rakety Vanguard vznikla verzia Thor Able, ktorá už bola schopná vyniesť na obežnú náklad s hmotnosťou 130kg a v trojstupňovej verzii na únikovú dráhu 45kg, čo bol v tej dobe veľmi pekný výsledok. V päťdesiatych rokoch existovala aj verzia Thor-Ablestar, schopná vyniesť na orbitu 230kg. Tieto rakety štartovali s úspešnosťou 60%. Navyše celý stroj vznikol v réžii americkej armády, čo bolo ďalšie plus. preto bola Aj v päťdesiatych rokoch najviac používanou kozmickou raketou v amerike.
Ďakujem vám za prečítanie tohoto článku. Ak sa vám páčil, nebojte sa ho ohodnotiť hviezdičkami, prípadne napíšte komentár alebo navštívte na našom fóre tému kozmická strojovňa.
Zdroje informácií:
http://en.wikipedia.org/
http://mek.kosmo.cz/
http://kozmos.matak.sk/
http://en.wikipedia.org/
Zdroje obrázkov:
http://img577.imageshack.us/img577/4706/qr7trn571.jpg
http://www.makingthemodernworld.org.uk/icons_of_invention/img/IM.1092_el.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2b/Russia-Moscow-VDNH-Rocket_R-7-1.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a9/Juno-1_explorer-2.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/36/Launch_of_Friendship_7_-_GPN-2000-000686.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/bb/Vanguard_rocket.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4e/GPN-2002-000184.png
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/07/Pioneer_I_on_the_Launch_Pad_-_GPN-2002-000204.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4f/Redstone_09.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/26/Bundesarchiv_Bild_146-1973-029A-24A%2C_Marschflugk%C3%B6rper_V1_vor_Start.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b6/Aggregate_%283D-comparison%29.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/7f/Launch_of_Jupiter_C_with_Explorer_1.jpg P
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/73/Explorer1.jpg
rád by som upozornil autora na niekoľko vecí, ktoré mi vadia v inak zaujímavom článku. V prvom rade by bolo dobré preformulovať odstavec, ktorý nasleduje za nádpisom „začneme…poporiadku“. Asi trikrát som ho musel prečítať, aby som to rozlúskol. Niekedy je lepšie používať jednoduchšie vety.
Trochu mi vadilo aj to viacnásobné uvádzanie niektorých faktov, ktoré boli spomenuté v predošlých odstavcoch. A potom také drobnosti, kedy nieje jasné, či „grapefruit“ je názov družice, alebo len prezívka , prípadne pod obrázokom rakiet A1 – A10 je napísané, že neboli večšie ako človek, ale mierka na obrázku vraví, že mali až do 20 metrov.
Ospravedlňujem sa, že som zašiel do takýchto „literárnych“ tém (až to na to miesto nepatrí, kľudne tento komentár zmažte), nerád by som odradil autora týmto komentárom od písania, a nieje to ani mojím cieľom, skôr len chcem upozorniť na veci, ktorým sa dá ľahko vyhnúť a môžu kvalitu článku len zvýšiť.
Za ten obrázok sa ospravedlňujem. Celé som to upravoval niekoľko hodín vkuse, tak mi to asi ušlo. Rakety samozrejme neboli menšie ako človek. A10 mala dokonca až 40m.
K tomu odstavcu, ono slovenčina dokáže potrápiť. Ale mne sa nezdá zmätočný. Nerozumiem, čo na ňom nechápete. Píše sa tam že ďalší vývoj sa niesol prakticky v réžii dvoch ľudí, ktorí vymysleli množstvo technológií.
Viacnásobné uvádzanie faktov, no, môže byť že mi to niekde utieklo. Ale ja som si ten článok potom prečítal a nezdalo sa mi to hrozné. Skôr by asi bol problém, keby to tam nebolo. Nie každý je v týchto témach dostatočne zbehlý a ak by som to nespomenul, možno by bol zmätený. Viem presne o čom hovoríte. Je to hlavne v „americkej“ časti článku. Ale osobne si neviem predstaviť, že by som neuviedol napr. že raketa Atlas sa začala rýchlejšie vyvíjať až po vypustení Sputnika. Ak by som napísal iba rok, stratilo by to tú atmosféru, kt. som chcel v celom článku vytvoriť. A pri prípadnom opakovaní nejakej informácie som vždy trochu pridal, aby sa čitateľ dozvedel niečo viac.
Každopádne som rád aj za kritiku, pretože nie pochvaly posúvajú človeka na vyššiu úroveň.
Myslel som hlavne túto vetu (mal som ju asi hneď uviesť): „Po troch neúspešných pokusoch nakoniec štartovala úspešne a na príhovor Sergeja Koroľjova, autora celého konceptu bola z prvého kozmodrómu na svete, z Bajkonuru, 4.10.1957 a vyniesla do kozmu na excentrickú dráhu vo výške 215kmx939km prvá umelá družica Zeme, Sputnik.“
Inak, článok ako celok je docela fajn. Tiež som si všimol predošlé dva a tie sú napísané super. Len tuto mi niektoré veci takto „vadili“, ale priznávam, je to aj vec subjektívneho vnímania (hlavne čo sa toho opakovania týka).
V každomprípade, sa teším na ďalšie diely a rakety. (a v prípadnej ďalšej diskusii mi kľudne stačí tykať, tiež som mladý :D)
Ok priznávam tú vetu som si aj ja musel prečítať dva krát. Občas sa to holt nepodarí. Hôavne v dlhších článkoch.
Dobře jsem si početl, ale – Legendárna V2 skutočne mohla zvrátiť vývoj druhej svetovej vojny. – no tak to je trochu sci_fi, to by mělo smysl pouze kdyby Hitler měl k dispozici jadernou bombu a to ještě takové hmotnosti aby to v2 zvládla.
Treba si uvedomiť že proti V2 neexistovala obrana. Ak sa raketa cestou nepokazila tak ju proste nešlo zostreliť. A ak by sa Hitler vykašľal na Britániu a rakšej si doviezol zopár V2 ku Stalingradu tak by tam Ruov ozdrvil. Tiež by mu pomohli pri Moskve. Arakety zas neboli také ťažké, takže pekne upravené lietadlo by to snáď zvládlo dovezť. Takže podľa mňa V2 fakt mohla zvrátiť priebeh vony. Veď aj Hitler na ňu dosť sádzal. A ak nie V2 tak plánovaná V3. To mala byť malá raketka vystreľovaná z kanónu, ktoré by dokázala preletieť aj 200km a zasiahnuť cieľ. Výhodou by potom bola menšia technická náročnosť a možnosť vystreliť ich veľa v krátkom čase.
A keď už sme pri tej atómovke, pokiaľ viem tak Nemci mali Einstina. Takže ak by s vojnou počkali ešte zopár rokov, vyhrali by. Chvalabohu sa tak nestalo.
Ahoj! Já bych – bohužel – s tvrzením o V2 souhlasil. Samozřejmě za předpokladu, že by raketa byla nasazena v počátku války. Není nesnadné si představit, že její ničívá síla i když jen klasické trhaviny by mohla v místech koncentrace způsobit velké škody a zmar mnoha lidských životů, jak říkají vojáci, likvidaci živé síly. Je nutné si uvědomit fakt, že Německo již za války umělo zkonstruovat první řízené střely s dálkovým rádiovým ovládáním. Není to zase tak dávno, co o tomto tématu bylo psáno v časopise L+k. Takže toto tvrzení mám i z odborné literatury. Není nesnadné si představit, že podobné zařízení by mohlo být – po dalším vývoji – na V2 instalované. O výkonnosti Německého průmyslu víme snad každý své a je jasné, že kdyby V2 byly k operačnímu použití připraveny dříve, průmysl by sériovou výrobu zvládl. Je to na dlouhou polemiku a úvahu o schopnosti britů továrny bombardovat a zabránit další výrobě, ale to už na tyto stránky nepatří.
Přijmi ale Same velké díky za další pěkný a zajímavý článek.
Ďakujem za pochvalu. Nemecko holt vyrazilo do boja príliš skoro. Ak by Hitler 5 rokov počkal, bolo by to o inom. Navyše by im továrne ani nikto nebombardoval, takže by mali už na začiatku vojny veľké množstvo rakiet.
čo sa týka 2 sv vojny chvalabohu že to tak dopadlo. V2 bolo skonštruované už tuším v 43 roku ale Dolfík mal trochu iné starosti v rusku. Nemecko malo jednoznačne najlepších odborníkov na svete /vtedajšia doba./. ale po vojne rusi a američania všetko ukradli a pustili to na japoncov. Tí z toho vyšli ako skúšobní králici. Samuel prajem vela dalšej tvorivej múzy a šťastnú ruku pri čítaní článkov
K tomu nemecku a vašim úvahám : najviac stratégov či generálov sa“narodi“až po bitke .