Na konci tretieho dielu tohto miniseriálu stála pred Opportunity ťažká úloha. Dostať sa von z kráteru Victoria. Pomaly sa blížila zima a solárne panely dodávali vozítku menej a menej elektrickej energie. Nikto nechcel trčať pol roka na mieste a preto riadiace stredisko vydalo príkaz na čo najrýchlejšie opustenie Victorie. To so sebou však nieslo ukončenie výskumu okolitých skalísk. Opportunity teda mala spraviť zopár snímkov útesu Cape Verde, potom sa presunúť ku skalisku Nevada a ešte pred začiatkom zimy sa vyškriabať von.
A tak sa vydala ku Cape Verde a cestou pozorovala oblohu. Na miesto došla počas 1570. Solu a hneď aj zahájila snímkovanie povrchu. Kvôli prachu usadenému na kamerách sa snímok jedného miesta robil päť krát. Vedci tento postup pomenovali Dusty, teda prachové snímkovanie. Každá fotka sa skladala z piatich komponentov, Alpha, Bravo, Charlie, Delta a Echo. Nebral sa pritom do úvahy pravý dolný okraj fotiek, pretože cez prach sa na ňom už prakticky nič nedalo vidieť.
Počas 1572. Solu Opportunity pomocou panoramatickej kamery pozorovala štrnásť miest na Cape Verde. Fotovoltaické panely boli schopné dodať 376 Wh a práce pokračovali podľa plánu. Testovala sa tiež poškodená brúska RAT, ktorej chýbal jeden senzor. Skúmanie útesov a kalibrovanie brúsky RAT potom pokračovalo ďalších dvadsať Solov a nakoniec sa rover vybral ku skale Nevada. Tá svojím tvarom pripomínala rovnomenný štát v USA.
Jazda k Nevade však nešla úplne podľa plánu. Navigátori navrhli trasu, po ktorej malo vozítko relatívne bezpečne prejsť. Keďže sa nachádzalo v klzkom teréne, rozhodli sa využiť okolité kamene a po nich sa dostať k cieľu. Tento postup sa však nevyplatil. Opportunity dostala príkaz posunúť sa o 40 m dopredu. Rover však postup prerušil. Prekĺzavanie kolies totiž dosiahlo hodnotu 97,5%. Vozítko tak prešlo iba jeden centimeter. Posunulo sa však o 5 cm doľava a otočilo sa pritom o 2,5% po smere hodinových ručičiek.
Po nezdare navigátori začali hľadať inú cestu ku skale Nevada. Tú potom chystali až sedem dní, počas ktorých Opportunity stála na mieste a skúmala prevažne atmosféru Marsu. V pláne bolo dostať sa k Nevade a potom ju niekoľko týždňov skúmať. Dokonca sa aj chystalo prvé brúsenie od poruchy senzoru, ktorý hlásil kontakt s povrchom. Presun sa mal uskutočniť systémom cik-cak, teda, rover mal najprv prejsť pár metrov dopredu a po čiastočnej otočke znovu cúvať. Opportunity teda nešla rovno, ale otočila sa bokom ku svahu a pohybovala sa šikmo. Bol to veľmi elegantný plán, ale technika nakoniec rozhodla inak. Behom jazdy začal motor ľavého predného kolesa odoberať veľké množstvo energie a to presiahlo aj maximálne prípustné hodnoty. Preto sa ďalší postup zastavil. To isté sa totiž pred rokom stalo aj dvojčaťu Spirit a nakoniec to vyústilo do fatálnej poruchy elektromotoru, ktorý zablokoval celé koleso. Technici v obave, že sa to isté stane aj Opportunity, stopli ďalší postup, kým sa porucha nevyšetrí. Skala Nevada tak nakoniec nebola nikdy skúmaná a vozítko radšej dokončilo snímkovanie Cape Verde.
Opportunity sa nakoniec pohla až počas 1613. Solu. Dokončila štúdium útesov a prešla 5 metrov. Keďže nebolo isté či by zvládla výstup so zaseknutým kolesom, riadiace stredisko zvolilo najkratšiu a najistejšiu cestu k Buck Bay, odkiaľ nakoniec vozítko malo vystúpiť vonku. Rover mal pritom využiť všetky možnosti a cestovať prakticky celý deň, kým mu to bude dovoľovať zásoba energie. Opportunity tak v podstate ukončila vedeckú činnosť v kráteri Victoria.
Prvú etapu zahájila o desať Solov neskôr, keď prešla ďalšie tri metre a zdokumentovala priechodnosť terénu. Skutočný postup sa potom konal počas 1625. Solu, keď prešla celkom sedemnásť metrov. O týždeň neskôr už Opportunity začala druhú fázu výstupu a prešla po Duck Bay pätnásť metrov a konečne sa na ňu usmialo šťastie. Vietor jej totiž zo solárnych panelov sfúkol časť prachu a príkon panelov sa ihneď zvýšil. Dokonca prekonal hodnotu 600 Wh za Sol, čo bolo najviac za celý čas, čo rover strávil vo Victorii. Vozítko sa nakoniec z kráteru vydriapalo a počas 1634. Solu po 340. Soloch strávených v kráteri Opportunity úspešne vyšla na okraj, víťazoslávne spravila panoramatickú fotku a pripravila sa na ďalšiu cestu.
A cieľ? Oveľa väčší kráter Endavour vzdialený viac než desať kilometrov. Opportunity počas pobytu na červenej planéte prešla rekordných 11,7 km. Plánovaný dojazd prekonala takmer dvanásť krát. Mala problémy s ľavým predným kolesom a hrozilo, že sa zasekne. A ja sa pýtam. Je možné, že prekoná ďalších desať kilometrov a jedného dňa zastane na okraji Endavouru? Odpoveď sa dozviete v poslednom diely Maratónskeho behu po Marse.
Medzitým na druhej strane Marsu Spirit bojoval s časom. Nachádzal sa vo veľmi ošemetnej situácii. Pravé predné koleso sa mu zaseklo, mal zaprášené solárne panely a čo bolo najhoršie, hlboko sa zaboril do jemného piesku. Pritom na vyslobodenie mu zostávalo veľmi málo času. O tri týždne už nebude mať dostatok energie. A v takejto polohe nemal šancu na šťastné prečkanie krutej marsovskej zimy. Už sa o ňom pomaly začalo hovoriť ako o chodiacej mŕtvole. Vlastne, skôr stojacej mŕtvole.
Navigátorom sa nakoniec po týždni podarilo rover vyslobodiť. Spirit sa nachádzal iba sto metrov od svojho cieľa, kopca s názvom MCcool hill. Príkon energie z panelov zúfalo klesal a tak malo vozítko denne energiu iba na pol hodinu práce. So šiestimi funkčnými kolesami by to hádam zvládol, ale vzhľadom na to, že jedno pred niekoľkými týždňami vypovedalo službu a Spirit ho za sebou musel ťahať, bolo sto metrov za štrnásť dní proste priveľa. Nakoniec padlo rozhodnutie. Prečká zimu na neďalekom svahu Low Ridge Heaven. Aj posledné nádeje najväčších optimistov tak padli a bolo jasné že túto zimu bude Spirit zase len stáť. Vozítko nakoniec na svahu zostalo sedem dlhých mesiacov. Najzaujímavejšia činnosť počas zimného obdobia sa týkala hlavne skaly Progress, ktorú Spirit analyzoval Mossbauerovým spektrometrom a obrúsil brúskou RAT. Rover sa tiež venoval výrobe 360 stupňového panoramatického snímku, ktorí bol pomenovaný MC Murdo. Vysielanie pokynov sa trochu krylo s príletom novej družice Mars Recognaissance Orbiter. Nie je totiž možné, aby v jednom pásme bežali naraz dve komunikácie. Preto sa dvojčatá Spirit a Opportunity museli uspokojiť s prenosom dát menej výkonným kanálom UHF.
Spirit nakoniec prečkal ďalšiu zimu a dal sa opäť do pohybu. Nefunkčné kolo za sebou ťahal po povrchu, kde vyrývalo hlbokú brázdu. A práve tento fakt priniesol jeden z najväčších objavov celej misie. Jedného dňa prechádzal po malom údolí, keď si vedci v spätných záberoch všimli, že pôda na jednom mieste žiarila ako sneh. Zablokované kolo odhalilo skalné podložie skladajúce sa z 90% z oxidu kremičitého v amorfnej podobe pripomínajúcej opál. Takúto horninu ešte na Marse žiadny stroj nezaznamenal. Spirit tak dokázal zo svojho hendikepu vyťažiť absolútne maximum. Táto látka vznikla dávnym hydrotermálnym procesom v prostredí horúcich prameňov alebo sopečného prieduchu. V rovnakých podmienkach na Zemi žijú baktérie a mikroorganizmy. Tak prečo nie aj na Marse? Navyše to bol absolútne presvedčivý dôkaz o prítomnosti vody v oblasti kráteru Gale. Je pravdepodobné, že samotný útvar Home Plate vznikol vzájomným pôsobením vody a lávy.
Celková prekonaná vzdialenosť dosiahla 7 103 m a rover sa opäť pohol ďalej. Cieľ bol jasný, plošina Home Plate. Počas takzvaných voľných dní keď sa venoval iba jednoduchým činnostiam a dobíjal batérie pomocou solárnych panelov rover snímkoval miesta, ktoré pri prvej návšteve Home Plate neboli preskúmané. 1190. Solu bolo zahájené zhotovovanie ďalšieho farebného panoramatického snímku s názvom Virginia Bell. Počas snímkovania sa robotická ruka vozítka zaoberala skúmaním kameňov Kenosha Comets a Thelma Hundeby.
Celoplanetárna prachová búrka zahalila počas 1241. Solu celý Mars. Z miesta kde stála Opportunity nebolo vidieť Slnko. Túto závažnú situáciu som opísal v treťom diely. Na druhej strane planéty mal Spirit väčšie šťastie. Prachu tu bolo v atmosfére oveľa menej a tak sa stretol s omnoho menšími problémami. Ale po skončení bolo nakoniec všetko inak. Zatiaľ čo Opportunity vyviazla s takmer úplne čistými solárnymi panelmi, Spirit už také šťastie nemal. Hrubá vrstva prachu kriticky znížila príkon a vedecká práca tak pokračovala len pomaly. Aj objektívy kamier sa čiastočne zaniesli ružovým prachom napriek tomu, že boli počas búrky zakryté. Mossbauerov spektrometer tiež dostal zabrať a jeho presnosť sa znížila. Bude Spirit s nefunkčným kolesom a zanesenými vedeckými prístrojmi schopný pokračovať v práci? Do sa dozviete v ďalšom diely Maratónskeho behu po Marse, ktorý vyjde presne o dva týždne.
(to be continued)
Zdroje informácií:
http://spaceprobes.kosmo.cz/
http://sk.wikipedia.org/
http://en.wikipedia.org/
Dokumentárny film „Pět let na Marsu“
Zdroje obrázov:
http://www.weirdwarp.com/wp-content/uploads/2011/12/Mars-Rover-Opportunity.jpg
http://www.greatdreams.com/mars/Mars_homeplate.jpg
http://apod.nasa.gov/apod/image/0707/victoria2_opportunity.jpg
K tomu snímkovaniu Dusty, sú nejaké bližšie info? Celkom by ma to zaujímalo, hlavne, či bol nejaký rozdiel medzi tými piatimi snímkami, alebo boli v podstate rovnaké, tak ako ich kamera videla.
Inak super sa to číta. Je to akokeby sci-fi na prvý pohľad, ale až si človek uvedomí, že je to reálne, tak ho zastihne taký úžasný pocit 😀
Dobrý deň. O tom snímkovaní Dusty info. prakticky neexistuje. V tomto seriály je viac takých dajme tomu „exkluzívnych“ informácií, o ktorých sa dá dozvedieť iba na špecializovaných stránkach v angličtine a aj to iba po prečítaní niekoľko sto stránok dokopy. Za info. o snímkovaní Dusty môžem vďačiť hlavne stránke Kosmo.cz, ktorá rboí kompletný prepis príspevkov zo stránky firmy JPL. Tam som potom pri prechádzaní udalostí v kráteri Victoria narazil na toto zaujímavé snímkovanie, a tak som ho spomenul.
Konrétny prepís príspevku pre SOl 1574:
solu začala Opportunity speciálním postupem shromažďovat záběry s vysokým rozlišením vybraných detailů na obnažené stěně útesu „Cape Verde“. Předem bylo vybráno pět míst, označených podle mezinárodní hláskovací tabulky „Alpha“, „Bravo“, „Charlie“, „Delta“ a „Echo“. Zvláštní metoda snímání má za úkol kompenzovat zaprášení čoček kamer, které je na pravé straně silnější. Pořizují se proto snímky jen určitým segmentem obrazových bodů. Tomuto způsobu dali operátoři přezdívku „dusty“ {=prachové} snímkování. Tohoto dne došlo na zdokumentování cílů „Alpha“ a „Echo“.
Je to jeden z možno troch príspevkov kde to bolo spomenuté, a ja som to potom dal dohromady a niečo málo som napísal aj do článku.
A ďakujem za pochvalu. Mne to občas tiež pripadá dosť sci-fi. Hlavne teda to, že sonda ktoré mala fungovať 90 Dolov nedávno oslávila 9 pozemských rokov fungovania.
Vďaka, čiže to vyzerá tak, že to skladali akokeby z „najpoužiteľnejších“ častí jednotlivých snímok.
Oni robili niekoľko snímkov istej oblasti a potom ich s počítačom poskladali dokopy tak, aby tam neboli zakryté miesta.