Keď sa povie 1. mája 2017, mnohí fanúšikovia kozmonautiky si istotne spomenú na štart rakety Falcon-9 s misiou NROL-76, po ktorom mohli sledovať efektné zábery na pristátie prvého stupňa na Myse Canaveral. Počas tohto pristávania však mimo svetiel reflektorov pokračoval druhý stupeň v plnení primárneho cieľa tohto štartu, ktorým bolo vynesenie tajného nákladu pre americkú vojensko-spravodajskú agentúru NRO (National Reconnaissance Office). Nebolo nič nové, že štart pre túto agentúru, ktorá má na starosti flotilu amerických špionážnych satelitov všemožného druhu, obostierali od začiatku veľké tajnosti, o akýchkoľvek technických detailoch nákladu, či misie, ktorú má plniť nepadlo v oficiálnych prehláseniach ani slovo. Oficiálne utajená bola aj jeho plánovaná dráha, či dokonca mená pracovníkov SpaceX, ktorí sa podieľali na jeho integrácii s raketou. Neskôr po štarte bolo zverejnené len toľko, že bol plne úspešný a zo strany NRO už nasledovala len nepreniknuteľná hradba skalopevného ticha. Avšak tajomný príbeh nákladu z misie NROL-76 sa týmto len začínal…
Zdroj: http://www.thespacereview.com
To, že tento satelit bude v rámci misii NRO niečím výnimočný bolo jasné už od začiatku a nebolo to len tým, že išlo o prvú zákazku pre SpaceX. Na rozdiel od iných podobných štartov, keď sa napriek tajnému charakteru misie dá na základe rôznych čiastkových informácii odhaliť približná dráha a účel satelitu aj mnoho mesiacov pred štartom, v tomto prípade tomu tak nebolo. Aj poprední odborníci na túto problematiku tápali v tme a ešte aj niekoľko dní pred štartom medzi nimi panovala veľká diskusia, či pôjde o relatívne ľahký satelit vynesený na vysokú excentrickú orbitu – a tým pádom určený pravdepodobne pre potreby elektronickej rozviedky, prípadne retranslačné a telekomunikačné služby, alebo skôr či pôjde o ťažší satelit umiestnený na LEO, vhodný skôr pre nejaký typ optického, či radarového prieskumu. Nejasnosti panovali až dovtedy, kým neboli zverejnené prvé varovné notifikácie pre letcov a námorníkov v súvislosti so štartom a deorbitom 2. stupňa, ktoré naznačovali, že náklad bude vynesený na nízku, približne kruhovú orbitu vo výške cca 360 km so sklonom cca 50°. Na verejnosť sa tiež dostala informácia, že výrobcom satelitu pre NRO je spoločnosť Ball Aerospace, ktorá sa špecializuje na výrobu satelitov pre diaľkový prieskum Zeme, čo tiež veľa napovedalo o jeho možnom účele.
Zdroj: https://3.bp.blogspot.com/
Aj napriek tomu však odborníci ostali z odhadovanej dráhy v pomykove. Prakticky všetky známe satelity NRO na LEO totiž využívajú iné typy dráh. Napr. tie, ktoré sú známe pod označením KeyHole, určené pre optický prieskum s vysokým rozlíšením, sa pohybujú na excentrickej heliosynchrónnej dráhe so sklonom 98°, satelity námornej elektronickej rozviedky typu NOSS zas na dráhe vysokej cez 1 100 km so sklonom 63,4° a satelity určené pre radarový prieskum TOPAZ využívajú retrográdne dráhy so sklonom 123° a výškou cez 1000 km. Aj ďalšie typy tajných satelitov majú z rôznych dôvodov svoje špecifické dráhy, avšak žiadny z nich doteraz nevyužil nízku orbitu so sklonom cca 50°, navyše táto orbita spočiatku ničím nenaznačovala, pre aký druh činnosti by bola pre satelit užitočná.
Satelit dostal po úspešnom štarte označenie USA-276 a následne už o ňom zo strany oficiálnych úradov nepadlo ani slovo. Avšak bezprecedentné parametre jeho dráhy nedali pozorovateľom špecializujúcim sa na hľadanie tajných satelitov spávať a mnohí o nich stále pochybovali, domnievajúc sa, že satelit musel neskôr aj tak vymanévrovať na inú dráhu, ktorá by jeho účelu dávala väčší zmysel. Pochybnosti sa skončili až 24. mája, keď holandský pozorovateľ satelitov Leo Barhost spozoroval na oblohe úplne nový, oficiálne nekatalogizovaný objekt, ktorého dráha korelovala s predbežnými odhadmi pre USA-276. Na novo odhalený satelit na dráhe o výške 388 x 408 km so sklonom rovných 50° sa nasledujúce dni „vrhli“ desiatky ďalších pozorovateľov z celého sveta. Satelit bol bezproblémovo viditeľný aj voľným okom, pričom jeho jasnosť pri optimálnych preletoch dosahovala viac ako 2 mag (teda asi jasnosť hviezd Veľkého voza).
Zdroj: http://www.thespacereview.com
Odhalená dráha objektu od začiatku spôsobila medzi erudovanými pozorovateľmi satelitov veľký rozruch, pretože bola až zvláštne podobná dráhe Medzinárodnej vesmírnej stanice. ISS má síce sklon dráhy k rovníku o 1,6° vyšší, avšak dôležitejší bol v tomto prípade parameter dĺžky výstupného uzla, hovoriaci o tom, v akom uhle pretína dráha rovník voči jarnému bodu. Ten mal USA-276 veľmi podobný s ISS. Následné spresnené analýzy, ktoré vykonali známi odborníci na sledovanie satelitov Ted Molczan a Marco Langbroek, ukázali na šokujúcu vec – objekt sa môže bez nejakého ďalšieho manévrovania pravidelne približovať k ISS na vzdialenosť až niekoľko kilometrov!
Konkrétne 3. júna 2017 uskutočnil satelit NRO až 12 priblížení k ISS na vzdialenosť menšiu ako 200 km, pričom stanicu akoby oblietal zo všetkých smerov. Tohto dňa o 14:01 UTC sa satelit nad južným Atlantikom dokonca priblížil k stanici na vzdialenosť až 6,4 km (+/-2 km)! Pripomeňme, že bezpečnostná zóna okolo ISS je tvorená „hranolom“ o rozmeroch 10 x 4 x 4 km a ak nejaký objekt túto hranicu prekročí, okamžite je vydané varovanie a je posudzované, či má stanica uskutočniť úhybný manéver, alebo či sa dokonca posádka nemá pripraviť na núdzovú evakuáciu v lodiach Sojuz. Pri tomto najbližšom priblížení USA-276 prelietal nad stanicou a tak bezpečnostnú zónu efektne, ale zároveň veľmi tesne míňal. Treba upozorniť, že tajný satelit pri týchto blízkych obletoch stanice aktívne nemanévroval, blízke oblietanie stanice bolo čisto zabezpečené relatívnou geometriou dráh oboch objektov, pričom práve tu dáva zmysel ako 1,6° rozdiel v sklonoch orbít, tak aj presné parametre výšky apogea a perigea satelitu USA-276. Aby sme to ale upresnili, satelit nebol úplne neaktívny a isté menšie manévre od 31. mája do 5. júna uskutočňoval. Na prvý pohľad by sa mohli zdať zanedbateľné, ale v skutočnosti v tomto čase stabilizovali prirodzene driftujúci argument perigea satelitu práve tak, aby sa 3. júna USA-276 priblížil k stanici čo najviac.
Zdroj: http://www.thespacereview.com
Takže pôvodne úplne neznámy účel satelitu USA-276 sa začal pomaly odkrývať. Je prakticky isté, že takto blízke a aktívne vylaďované oblety stanice neboli náhodné. Samozrejme, spočiatku tu boli aj nejaké argumenty proti. Napr. že pôvodne bol štart NROL-76 plánovaný na 16. apríla. Ted Molczan vypočítal, že ak by ku štartu došlo v tomto termíne, satelit by sa bez nejakého podstatnejšieho manévrovania k ISS síce priblížil, ale až za 4 roky. Ako ale dobre vieme, štart bol neskôr na základe požiadavky NRO bez akéhokoľvek zverejneného dôvodu posunutý na 30. apríla. Je teda veľmi pravdepodobné, že pôvodne oznámený dátum štartu bol zámerným zastieracím manévrom, ktorý mal sťažiť odhalenie účelu satelitu a v skutočnosti NRO plánovala štart v termíne okolo 30. apríla už od začiatku! A určite tu už nezasahujeme do žiadnych konšpiračných teórii ani nič podobné, takéto náhle bezdôvodné posuny štartov robievala NRO aj v minulosti. Obzvlášť interesantné je aj to, že v čase blízkych priblížení tajného satelitu bolo okolo ISS pomerne rušno. Dňa 2. júna sa od stanice odpojil Sojuz MS-03, 4. júna sa odpojila zásobovacia loď Cygnus OA-7 a následne 5. júna sa zas ku stanici pripojila loď Dragon CRS-11. Na všetky tieto udalosti mal USA-276 priamy výhľad z bezpečnej vzdialenosti, pričom pri odpájaní Cygnusu bol od stanice len asi 900 km. Je tiež veľmi zaujímavým faktom, že k odpojeniu Cygnusu malo pôvodne dôjsť až o viac ako mesiac neskôr, no potom, ako musel kvôli počasiu byť o 2 dni odložený štart Dragonu (a tým i jeho príchod k ISS, pôvodne naplánovaný na 3. (!) júna), NASA náhle oznámila, že k odpojeniu dôjde už 4. júna! Oficiálnym zdôvodnením bolo to, že odklad Dragonu dal astronautom čas odpojiť Cygnus. Prečo si tento čas ale našli mesiac pred pôvodným plánom sa v oficiálnom zdôvodnení už nespomenulo…
Zdroj: http://www.thespacereview.com
A čo sa po tomto všetkom teda dá vyvodiť o účele tohto prísne utajovaného satelitu? S najväčšou pravdepodobnosťou je USA-276 určený pre blízky a podrobný prieskum cudzích satelitov. Podobné experimenty USA robili aj v minulosti, napr. už v roku 1990 pri satelite známom ako Prowler, či neskôr pri misiách MiTEx a GSSAP. Tieto satelity vykonávali priblíženia k iným satelitom zväčša na geostacionárnej dráhe. V poslednej dobe začalo robiť viacero experimentov s takýmito prieskumnými satelitmi aj Rusko a Čína, avšak už zväčša na LEO. NRO sa možno aj v nadväznosti na to rozhodlo otestovať svoje najnovšie kapacity. Prečo si ale zvolilo použiť ako testovací objekt práve ISS, najdrahší medzinárodný kozmický projekt, na ktorý sa upriamuje pozornosť celého sveta? To už môžeme z veľkej časti naozaj len špekulovať, avšak zdá sa, že ISS ako veľmi rozmerné a tvarovo členité umelé teleso, navyše s presne známymi charakteristikami, je veľmi vhodné pre kalibráciu rôznych druhov sledovacích prístrojov, či už optickej, radarovej, alebo elektronickej špionáže. Je možné, že USA-276 je schopný vykonávať aj kombináciu týchto pozorovaní. Dôležitý aspekt, ktorý pre tento typ prieskumu robí stanicu atraktívnejšou v porovnaní s inými satelitmi, je aj aktívna prevádzka okolo nej, s pravidelne prilietajúcimi a odlietajúcimi loďami. Na ISS je navyše od nedávna umiestnený aj prístroj RAVEN, určený na sledovanie prilietajúcich lodí, zhodou okolností vyrobený firmou Ball Aerospace, ktorá stojí aj za samotným satelitom USA-276. Je možné že testovanie tohto prístroja pri odletoch a príletoch zásobovacích lodí okolo 3. júna prebiehalo súbežne ako na ISS, tak aj na USA-276, pričom dochádzalo ku kalibrácii a porovnávaniu dát. Tu už sa ale dostávame do veľmi špekulatívnej roviny, rovnako ako keď sa zamyslíme nad možnou kooperáciou civilnej NASA a vojensko-spravodajskej NRO (hoci tá sa minimálne v súvislosti s predčasným odpojením Cygnusu nezdá až taká nepravdepodobná).
Zdroj: https://www.nasa.gov
Takže hoci sa účel priblížení zdá byť pomerne logický, je napriek tomu pomerne okaté využitie Medzinárodnej vesmírnej stanice ako testovacieho subjektu pre tajný špionážny program veľmi kontroverzné a historicky bezprecedentné. Každopádne, stanica ani jej posádka nijako ohrozené neboli a žiadny z partnerov medzinárodného projektu sa oficiálne k priblíženiam nijako nevyjadril. Bývalému astronautovi ESA Pedrovi Duquemu, ktorý v minulosti na ISS sám pobýval, to ale nedalo a na twitteri zverejnil odkaz pre kolegov na ISS: „Usmejte sa priatelia, práve vás fotí armádny špionážny satelit!“
¡Saludad, compis en la ISS, por si os echan fotos desde los satélites de observación militares ahora! Espero que vayan controlando… https://t.co/Gpj3bFyOvx
— Pedro Duque (@astro_duque) June 8, 2017
Týmto sa príbeh satelitu USA-276 samozrejme nekončí. Jeho dráha ostáva podobná dráhe ISS a v určitých intervaloch sa k nej stále približuje, hoci zatiaľ nie až tak blízko, ako tomu bolo onoho 3. júna. Napr. 13. júla o 11:23 UTC došlo k sérii priblížení ku stanici s najmenšou vzdialenosťou 28,4 km. Následne došlo k menším manévrom, ktoré zabezpečili, že 17. júla sa priblížil na vzdialenosť 14 km, tentokrát nie k ISS, ale k odhodenému solárnemu panelu ROSA! A na základe dostupných indícii si dokonca môžeme skúsiť zašpekulovať o nasledujúcom pláne satelitu. Ak nedôjde k podstatnejším zmenám súčasnej dráhy, USA-276 uskutoční ďalšiu sériu blízkych priblížení ku stanici okolo 19. augusta. No a len nedávno bol oznámený posun štartu zásobovacej lode Dragon CRS-12 na 14. augusta. S dátumom príletu k ISS minimálne o dva dni neskôr… Dôjde ešte k drobnému posunu a dá si tak tento tajomný satelit reparát v možnosti blízkeho sledovania príletu tejto zásobovacej lode? Uvidíme. Každopádne už teraz je isté, že jeho ďalší osud bude pod silným drobnohľadom nielen amatérskych pozorovateľov.
Video znázorňujúce blízkosť dráh tajného satelitu a ISS
Zdroje informací:
https://sattrackcam.blogspot.sk/
http://www.thespacereview.com/
http://spaceflight101.com/
http://www.satobs.org/
https://forum.nasaspaceflight.com/
http://satellitehunter.blogspot.sk/
Zdroje obrázků:
http://spaceflight101.com/…/uploads/sites/153/2017/04/nrol-76patch.jpg
http://www.thespacereview.com/archive/3277c.jpg
https://3.bp.blogspot.com/…/s1600/DSC_2015.JPG
http://www.thespacereview.com/archive/3277e.jpg
http://www.thespacereview.com/archive/3277f.jpg
http://www.thespacereview.com/archive/3277g.jpg
https://www.nasa.gov/…/raven_instrument_01_300_dpi_5_x_7.jpg
Pan Sabo, odporucam nepouzivat tolko otaznikov a vykricnikov, neposobi to dobre.
V článku je přes 1800 slov, otazníků je tam pět a vykřičníků osm. Na můj vkus to není nějak extra mnoho, řekl bych, že jsou použity na správných místech a vhodně zdůrazňují a jaksi vypichují danou informaci, která by jinak mohla zapadnout.
Opravdu jich tam vidíte tolik? Já teda zas až tak moc ne.
Ďakujem za článok.Dúfam, že sa Gabriel nebude cítiť zle, ak použijem otázniky.:-)
Ostatný partneri sa len bezmocne prizerajú? Alebo bol súhlas? (myslím JAXA, ESA)
A už vôbec si neviem predstaviť súhlas Ruska!
Na ISS není z nic tajného. Ani na Ruské sekci a vlastně ani na Sojuzech. Minimálně oznámit to ale museli předem, jestli čekali na souhlas, těžko říct, ale kdyby k nějaké dohodě nedošlo (v případě Ruska nejspíš něco za něco), tak by se Rusové mohli rozčilovat na diplomatické úrovni ještě dřív, než satelit objevili amatérští pozorovatelé, a to není zrovna žádoucí.
Aká komunikácia prebiehala medzi partnermi ISS ohľadom týchto priblížení nevieme, keďže nikto z nich sa k nim oficiálne nijako nevyjadril, vrátane Ruska. Čo sa týka toho súhlasu/nesúhlasu, tak si myslím, že vďaka tomu, že satelit vždy míňal bezpečnostnú zónu a stanica tak nijako ohrozená nebola, NRO sa vyhla potrebe získania akéhokoľvek súhlasu.
Vidim dva duvody teto mise 🙂
Priprava pro budouci spolupraci s Cinou, kde chteji mit bezpecnostni kontrolu nad ISS.
Nebo jen testuji technologii pro budouci cinskou stanici.
ďakujem za zaujímavý článok! Takže sa môže stať, že pri pozorovaní preletu ISS môžme zhliadnuť aj tento objekt???
Rado sa stalo. A áno, v termínoch okolo najbližších priblížení to možné je.
Ja si myslím, že tajná misia súvisí so zásobovacou loďou Dragon CRS-12 a následne ako loďou s ľudskou posádkou k pripojeniu ku stanici ISS. Hm.
Misia USA 276 pravdepodobne nesúvisí s nejakou konkrétnou misiou Dragonu alebo inej lode, ale skôr so sledovaním prilietavajúcich a odlietavajúcich objektov od/ku stanici všeobecne, podľa aktuálnej príležitosti.
ISS je vysoko 400km, cize ak je nieco od nej stovky kilometrov, tak az tak blizko to nebude. no v pripade priblizenia na 6,4km uz by to mohlo byt na oblohe dost blizko (0,91 stupna, cize cca dva priemery mesiaca)
mozno pouzivaju ISS na kalibraciu pristrojov, vzhladom na to ze ISS je skvele zdokumentovany objekt po vsetkych strankach
Píšete, že byly utajené plánované parametry dráhy. Chápu to správně, že neoznámili předem, jaká bude dráha, ale nicméně platí pro USA povinnost po vypuštění zveřejnit základní parametry dráhy podle mezinárodní dohody Convention on Registration of Objects Launched into Outer Space (1974)?
Ano, aj približné parametre dráhy objektov vypúšťaných pre NRO sú pred štartom oficiálne vždy prísne utajené. Problém spomínanej medzinárodnej dohody je, že nie je presne daný termín, do ktorého po vypustení satelitu musia štáty svoj satelit zaregistrovať. Sami sa na stránkach http://www.unoosa.org/oosa/osoindex/search-ng.jspx?lf_id= môžte presvedčiť, ako sa takáto registrácia objektov dodržuje a u koľkých (nielen vojenských) objektov je aj dlho po štarte poznámka „Not registered with the United Nations.“ Pri vojenských objektoch to príslušné štáty robia zväčša tak, že s onou registráciou veľmi dlho otálajú a ked k nej aj pristúpia, zverejnené parametre dráhy sú len veľmi približné, navyše sa týkajú dajme tomu len počiatočnej dráhy tesne po štarte, ktorá už reálne nie je dávno aktuálna. Nikdy tam nie sú uvedené presné paramtere dráhy, podľa ktorých by sa dal takýto objekt dohľadať a kebyže nemáme dáta získané od amatérskych pozorovateľov, tak by sme sa o presných polohách utajených vojenských satelitov na orbite z akýchkoľvek oficiálnych zdrojov ani nikdy nedozvedeli.
Díky za článek a zajímavé informace. Snad se nejedná o satelit Inspektorátu bezpečnosti práce ve Washingtonu a v NASA nebudou padat hlavy za práci na povrchu ISS bez lešení se zábradlím. 🙂
Díky za zajímavý článek.
Škoda, že v době největšího přiblížení už na ISS nebyl Thomas Pesquet, mohl to být zajímavý fotokoutek se špionem v hlavní roli. 🙂
Už tedy víme, co dělá na palubě ten drsňák s dalekohledem z loga. Zbývá zjistit, co má za úkol ten druhý s kožešinovou hučkou a kvérem. 🙂
Velice zajímavé ! Již se těším na třetí srpnový týden 😀
Díky! Moc zajímavý článek!
Tomu říkám svátek pro hledače satelitů. V jejich diskusích na webech muselo být opravdu rušno. Podle mého názoru museli být o této misi partneři z ISS informováni, přiblížení na 6,4 km je už opravdu na hraně poplachu a pozornosti to stejně asi nemohlo uniknout. NRO možná pro sebe testuje technologie, které časem bude využívat i civilní sektor. Jako obvykle.
Slovenštinu čtu a slýchám celkem často, ale u věty „Aj napriek tomu však odborníci ostali z odhadovanej dráhy v pomykove.“ jsem se s posledním slovem setkal poprvé a ani se nepodobá ničemu českému. Asi „zmateni“. Bez kontextu bych ale byl v pomykove já 🙂
v pomykove a zmateni sú dobré ekvivalenty, aj keď nie celkom zhodné výrazy.
Když jsem tu větu četl, hned mě napadlo- Wau, tomu asi Češi nebudou rozumět / já jsem taky Slováčisko, byť žiju 30 let v ČR. Nejlíp smysl slova vystihuje “ zaražený “ – ale ne kůl v plotě 🙂 . V slovenštině je taky slovo „zmätený “ ve stejném smyslu jako český zmatený. I ten major “ bol nejaký zmätený…“ 🙂
… na pochybách …
My Češi tomu říkáme „zůstat štajf“ 🙂
Tak ti hledači jsou fakt borci. Docela ale věřím, že je to třeba i napínavější než klasická astronomie.
Mimochodem, nevíte někdo, jak moc palivově náročné je to přiblížení se a zase vzdálení se o 200 nebo 900 kilometrů za pár dní? Je to fakt taková pohoda?
Dávam do pozornosti vetu z článku: „…satelit pri týchto blízkych obletoch stanice aktívne nemanévroval, blízke oblietanie stanice bolo čisto zabezpečené relatívnou geometriou dráh oboch objektov.“ Ako je aj ďalej v článku spomenuté, satelit uskutočňoval v súvislosti s priblíženiami len drobné, vylaďovacie korekcie, ktorých Δv nedosahovalo viac ako niekoľko m/s.
Aha, děkuji.
Zajímavé je, že Evropa kdysi vstoupila do projektu ISS striktně pod podmínkou, že půjde pouze o civilní projekt. Američané totiž počitali, že ISS bude z části vojenský projekt a této možnosti se později vzdali a je to určitě stvrzeno i podpisem.
Zde ale ke spolupraci jednoznačně s vojenským sektorem dochází…
O objektu posádka určitě ví a s pravděpodobností hraničící s jistotou to Rusové schválili. Jen si myslím, že pozemní střediska nejsou povinné posádce hlasit oč se jedná.
Hmm takže si testují odposlech směrových spojů a odposlech komunikace po vnitřních sběrnicích? Je na ISS nějaký laserový komunikační prostředek?
Nejblíže je tomu systém OPALS.
Ok takže můj tip: Odposlech laser downlinku(!) směrem na zem.
Parádny článok a super informácie!