Je tomu už vyše týždeň, čo Severná Kórea úspešne vypustila na zemskú orbitu svoj v poradí druhý satelit. Podobne ako pri predchádzajúcom pokuse z roku 2012 vyvolal aj súčasný štart ostré medzinárodné reakcie prameniace hlavne z obáv o zneužitie raketovej technológie na vojenské účely. Do akej miery sa ale naozaj treba obávať severokórejských kozmický pokusov, aká je minulosť, súčasné možnosti a prípadné plány tejto totalitnej krajiny na poli kozmonautiky? Tieto odpovede sa pokúsime nájsť v nasledujúcom článku. Aj bez zbytočného zachádzania do politiky môžeme hneď na začiatku otvorene povedať, že história severokórejskej kozmonautiky je tak ako aj štát samotný plná kontroverzii, zahmlievania a dokonca otvorených klamstiev. Začalo sa to už v 60. rokoch minulého storočia, keď Severná Kórea prostredníctvom vojenskej pomoci Sovietskeho zväzu a Číny získala prvé kontakty s modernou raketovou technológiou, hoci podľa všetkého spočiatku len prostredníctvom taktických striel krátkeho doletu. Z politických dôvodov už vtedy nebolo Severokórejčanom umožnené dostať sa k výkonnejším balistickým raketám. K výraznejšiemu posunu na poli raketových technológii sa tak Severná Kórea dostala prekvapivo vďaka Egyptu, od ktorého na konci 70. rokov získala kompletné sovietske balistické systémy typu R-17 (známejšie pod západným označením Scud-B), z ktorých následne začala odvíjať vlastný raketový program. Od polovice 80. rokov už vyrábala vlastné balistické strely označované ako Hwasong, ktoré však predstavovali len kópie svojich sovietskych predchodcov. A hoci ich neskôr modernizovala pod označením Nodong, stále išlo len o relatívne málo výkonné jednostupňové strely s maximálnym doletom niekoľko stoviek kilometrov.
Zdroj: http://www.b14643.de/
O tom, že by nevýrazný raketový program KLDR slúžil iným ako vojenským účelom nebolo po skončení Studenej vojny pochýb a keď v roku 1993 vtedajší vodca KLDR Kim Ir-Sen v jednom zo svojich prejavov spomenul, že sa jeho krajina chce pripojiť k exkluzívnemu klubu krajín vypúšťajúcich vlastné satelity, nevzbudilo to veľkú pozornosť. Zlom nastal 31. augusta 1998, keď tento štát prekvapivo oznámil, že vystrelil z raketovej strelnice Musudan-ri na svojom východnom pobreží trojstupňovú raketu Paektusan (inými zdrojmi označovanú aj ako Taepodong) , ktorá na orbitu vyniesla prvú severokórejskú družicu nazvanú Kwangmyŏngsŏng (čiže Jasná hviezda). A hoci raketa počas štartu neohlásene prelietla nad Japonskom (čo Japoncov pochopiteľne veľmi nepotešilo) a pokračovala ďalej nad Pacifik, žiadny nový objekt z tohto štartu na zemskej orbite nebol nikdy nikým potvrdený. Napriek tomu však Severná Kórea pokračovala v bezprecedentnom klamstve pred svojou aj svetovou verejnosťou a dodnes trvá na tom, že štart bol úspešný a vyniesol satelit na excentrickú dráhu o približných parametroch 220 x 6 900 km. Oficiálne klamstvo vyústilo do všeobecného presvedčenia, že vôbec nešlo o nevydarený kozmický štart, ale len o zakamuflovanú skúšku vojenskej medzikontinentálnej rakety (ICBM). Kvôli tomu boli následne na Severnú Kóreu medzinárodným spoločenstvom uvalené rozsiahle sankcie, ktoré ju mali odradzovať od ďalšieho vývoja týchto technológii. Diplomatický tlak bol tak veľký, že k moratóriu na raketové testy sa spočiatku zaviazal aj samotný severokórejský režim.
Napriek tomu sa veľmi podobná situácia zopakovala po vyše desiatich rokoch, 5. apríla 2009, keď opäť došlo s Musudan-ri k štartu nového typu rakety označeného ako Unha (tzn. Galaxia). Tentokrát však režim aspoň trochu poučený predošlým diplomatickým škandálom štart oznámil dopredu a zverejnil aj súradnice dopadových oblastí raketových stupňov, čo by mohlo byť vnímané ako ústretový krok v prípade, keby opäť nedošlo k nepovolenému preletu nad Japonskom. Po štarte bolo opäť oznámené úspešné dosiahnutie orbity so satelitom Kwangmyŏngsŏng 2. Satelit sa mal tentokrát nachádzať na dráhe o výške 490 x 1 426 km, v skutočnosti sa ale opäť preukázalo, že orbitu nič nedosiahlo a podozrenie, že údajnými kozmickými štartmi totalitný režim len obchádza medzinárodne uvalený zákaz skúšok vojenských rakiet ešte viac narástlo.
Zdroj: http://www.b14643.de/
Potom ale prišiel rok 2012… Z nového kozmodrómu Sohae vybudovanom tentokrát na západnom pobreží krajiny boli ohlásené prípravy na štart novej rakety Unha 3 s družicou Kwangmyŏngsŏng 3. Nový vodca krajiny, mladý Kim Čong-un dokonca prekvapivo pozval na kozmodróm aj zahraničných novinárov a odborníkov, aby sa na štart prišli pozrieť. Došlo k nemu 13. apríla 2012, raketa z nového kozmodrómu letela južným koridorom ponad Žlté more (aby už nedochádzalo ku konfliktom s preletmi nad Japonskom), no asi 90 sekúnd po štarte explodovala. Neúspech tentokrát priznala aj samotná Severná Kórea, aj keď vzhľadom na prítomnosť zahraničných pozorovateľov asi ani nemala veľmi na výber. Tiež však pripomenula, že pokus o štart v blízkej budúcnosti zopakuje.
A naozaj, prípravy na nový štart na kozmodróme Sohae pokračovali, pričom bolo oznámené, že k nemu dôjde na začiatku decembra, zahraniční pozorovatelia však už tentokrát (radšej) pozvaní neboli. Plánovaný štart bol sprvu neustále odkladaný, pričom 11. decembra zazneli vyjadrenia, že bude preložený až na koniec decembra a nosič údajne začal byť sťahovaný z rampy. No Severokórejci opäť prekvapili a k štartu neočakávane došlo hneď nasledujúci deň, 12. decembra 2012 a navyše, teraz už bol naozaj úspešný. Na slnečno-synchrónnu dráhu so sklonom 97.4° o výške cca 490 x 580 km vypustil nosič Unha 3 satelit označený ako Kwangmyŏngsŏng 3-2 a KLDR sa tak stala v poradí desiatou krajinou sveta, ktorá dokázala dostať na obežnú dráhu Zeme satelit pomocou vlastného nosiča. Štart ale opäť vyvolal veľmi ostrú, aj keď v niektorých prípadoch možno až prehnane hysterickú politicko-mediálnu reakciu, pri ktorej sa až príliš často rozoberal potenciálny vojenský aspekt tohto štartu a to, že bola na orbitu vypustená aj družica sa často (pokiaľ vôbec) spomínalo akoby len mimochodom. Trochu to mohlo pripomenúť atmosféru, aká panovala v USA po vypustení sovietskeho Sputnika-1. Aj keď určite nemožno zabúdať na to, že za takéto reakcie a nedôveru si militaristický režim svojim správaním mohol sám.
Zdroj: http://www.b14643.de/
Samotný satelit, ktorý mal podľa oficiálnych vyjadrení slúžiť pre diaľkový prieskum Zeme, je pravdepodobne kópiou satelitu zničeného pri štarte 13. apríla a zo zverejnených záberov vyplýva, že má rozmery asi 140 x 60 x 70 cm a váhu cca 100 kg. Podľa všetkého však po dosiahnutí orbity nebol funkčný, nikdy sa nepodarilo z neho zachytiť žiadne rádiové signály a podľa vizuálnych aj radarových pozorovaní nekontrolovane rotoval a tak svoj účel, nech už bol akýkoľvek, vlastne nesplnil (teda pokiaľ v skutočnosti nešlo len o hmotnostnú maketu demonštrujúcu schopnosť dosiahnuť orbity). Čo sa týka jeho nosiča Unha -3, ide o trojstupňovú raketu s celkovou výškou 30 metrov, ktorá ako palivo využíva kombináciu toxického asymetrického dimetylhydrazínu a kyseliny dusičnej. Veľa detailnejších údajov o nej nie je dostupných a väčšina z toho, čo sa vie, sa získalo hlavne vďaka analýze zvyškov prvého stupňa, ktorý po štarte vylovila zo Žltého mora Južná Kórea, ako aj z analýzy propagandistických videí samotného režimu, ktoré zachytávajú predštartovné prípravy rakety. Z nich okrem iného vyplynulo, že v prvom stupni sa požíva štvorica upravených raketových motorov používaných aj v balistických raketách Nodong – teda v podstate vylepšené motory rakiet Scud. Druhý stupeň využíva pravdepodobne dvojicu týchto motorov, zatiaľ čo u tretieho sa predpokladá použitie dvoch motorov s nízkym ťahom úplne nového typu špeciálne vyvinutých pre potreby dosiahnutia orbity. Okrem satelitu a tretieho stupňa sa na orbitu pri tomto štarte dostali aj ďalšie 2 menšie objekty, ktoré pravdepodobne súvisia s oddelením družice od rakety alebo jej stabilizáciou. Mimochodom, pre prípadných záujemcov, ktorý chcú vidieť severokórejskú raketu na vlastné oči, je to práve posledný stupeň rakety z tohto štartu, ktorý je pozorovateľný na oblohe aj voľným okom.
Ostré medzinárodné reakcie totalitný režim opäť neodradili. Po úspešnom štarte z decembra 2012 začal hovoriť o ďalekosiahlych plánoch počítajúcich so zosilnením raketového nosiča a zahŕňajúcich štarty mnohých prieskumných a telekomunikačných družíc, či dokonca mesačnej sondy. Tieto plány v severokórejských podmienkach treba určite brať so značnou rezervou, avšak to, že ich kozmický program napriek medzinárodným sankciám pokračuje a ďalej sa rozvíja bolo isté. Na kozmodróme Sohae už od roku 2013 začalo dochádzať k rozsiahlym zmenám, pričom najzaujímavejšou je podstatná prestavba štartovacej rampy, z ktorej bola vypustená Unha 3. Zo satelitných snímok vyplýva, že v priebehu roku 2014 sa jej výška zväčšila zo 46 až na 60 metrov, čo naznačuje snahu o vypustenie väčšieho nosiča. Tento hypotetický nosič, nazývaný odborníkmi predbežne aj ako Unha-X, by mohol mať až cez 50 metrov a aj bez výraznejšieho zdokonalenia súčasných severokórejských raketových motorov (ktoré je vďaka rozsiahlym sankciám určite obtiažne) by mohol podľa niektorých analýz na nízku orbitu Zeme vyniesť satelit o váhe až 5 ton! To by bol naozaj extrémny posun oproti 100 kilogramovému satelitu Kwangmyŏngsŏng -3.
Zdroj: http://www.b14643.de/
Po ukončení prestavby rampy na Sohae už bolo zrejmé, že bude len otázkou času, kedy sa objavia informácie o prípravách nového štartu. Začalo sa o ňom hovoriť už na jeseň 2015, neskôr sa však objavili informácie o jeho odložení. A potom, posledný januárový týždeň tohto roku bolo zverejnené , že Severná Kórea cez diplomatické kanály informovala Medzinárodnú telekomunikačnú úniu a Medzinárodnú námornú organizáciu o plánoch na vypustenie satelitu určeného pre pozorovanie Zeme medzi 8. až 25. februárom . Opäť boli zverejnené aj súradnice oblastí, v ktorých je možné očakávať pád trosiek súvisiacich so štartom, konkrétne prvého a druhého stupňa a aerodynamického krytu rakety. 6. februára bolo náhle ohlásené zúženie štartovacieho okna do 14. februára so začiatkom už 7. februára. A ako už vieme, práve v tento deň o 00:29 UTC došlo k štartu rakety, ktorá po 9 minútach a 46 sekundách úspešne vyniesla satelit Kwangmyŏngsŏng -4 na dráhu 466 x 501 km so sklonom 97.52°. Hoci pre štart bola využitá spomínaná nová, 60-metrová štartovacia rampa, nenaplnili sa očakávania o použití výkonnejšej nosnej rakety. Podobne ako v roku 2012 bola opäť použitá Unha-3, bez nejakých viditeľnejších technických úprav. Po novom je však v štátnych médiách označovaná rovnako ako satelit, teda Kwangmyŏngsŏng a KLDR teda podľa všetkého nastúpila starý sovietsky trend, v ktorom boli nosné rakety pomenované po svojom náklade.
Zdroj: spaceflight101.com
O novom satelite spočiatku neboli známe bližšie informácie, v nasledujúcich dňoch však inak uzavretý režim zverejnil viacero videí, v ktorých bolo okrem množstva propagandy možné zahliadnuť aj unikátne zábery z prípravy ako satelitu, tak aj nosnej rakety a jej štartu, vrátane on-board záberov zachytávajúcich oddelenie jednotlivých raketových stupňov. Na zverejnených záberoch bolo vidno, že satelit má trojicu solárnych panelov (z toho dva výklopné) a sú na ňom umiestnené minimálne dve snímacie kamery. Bez ohľadu na jeho vybavenie, do súčasných chvíľ to vyzerá tak, že satelit je podobne ako jeho predchodca nefunkčný. Hoci sa tentokrát objavili protichodné informácie o jeho stabilizácii (podľa niektorých zdrojov stabilizovaný je, podľa iných nie), stále z neho neboli potvrdené žiadne rádiové signály.
Hoci sa možno aj spomínanými zábermi zo zákulisia príprav satelitu totalitný režim pokúsil v súvislosti s týmto štartom o akú takú transparentnosť, v skutočnosti svet o svojich úmysloch opäť nepresvedčil, čo súvisí aj s jeho provokatívnym načasovaním po nedávnom jadrovom teste. Ako je to teda skutočne s vojenskou stránkou severokórejských kozmických štartov a do akej miery z nich treba mať obavy?
V prvom rade treba pripomenúť, že je zrejmé, že v militaristickej diktatúre ako je KLDR súvisí s armádou prakticky všetko a jej kozmický program rozhodne nie je výnimkou ani v prípade, žeby išlo naozaj len o nevinné vypúšťanie satelitov. Na druhej strane však zo samotného orbitálneho štartu Unhy-3 netreba robiť prehnanú paniku, napriek médiami často prezentovaným tvrdeniam totiž nie je plnohodnotným testom vojensky použiteľnej ICBM a simuluje ho len čiastočne. Rozdiel je už v samotnej vzostupnej trajektórii letu rakety. Klasické ICBM počas väčšiny aktívnej časti svojho letu stúpajú pod pomerne strmým uhlom, aby sa bojová hlavica dostala po balistickej krivke pokiaľ možno čo najďalej, pričom zároveň vrchol suborbitálnej trajektórie rakety dosahuje pomerne značných výšok (väčšina ICBM s doletom okolo 10 000 km pri svojom suborbitálnom lete dosahuje apogea vo výškach presahujúcich 1000 km). Pri vynášaní nákladu nosnou raketou na nízku orbitu vo výškach okolo 200 – 500 km naopak platí, že strmá vzostupná trajektória sa uplatňuje len pri pomerne krátkej časti aktívneho letu rakety, nad najhustejšími vrstvami atmosféry sa raketa „preklopí“ a letí takmer paralelne so zemským povrchom, aby pre náklad získala dostatočnú rýchlosť pre dosiahnutie stabilnej orbity. A to bol aj prípad letu Unhy-3 pri tomto, ako aj minulých štartoch. Navyše pri úplnom teste ICBM treba náklad dopraviť nielen hore, ale aj dole „na cieľ“. Kórejčania doteraz nepreukázali, žeby mali zvládnutú technológiu, ktorá by zabezpečila návrat telesa do atmosféry pri vysokej rýchlosti, čo je pre vytvorenie prakticky použiteľnej jadrovej hlavice nevyhnutná vec. Unha-3 s modernými ICBM nemá veľa spoločného a nie je pre reálne vojnové podmienky vhodná aj z ďalších dôvodov. Je príliš veľká pre ľubovoľný mobilný transportér a môže byť vypustená iba z pevných odpaľovacích zariadení s pomerne rozsiahlou infraštruktúrou (ako kozmodróm Sohae). Jej vysoko korozívne kvapalné palivá neumožňujú jej dlhodobé skladovanie v sile a vyžadujú dlhé hodiny pre predštartovné prípravy (preto sa dnes uprednostňujú ICBM na pevné pohonné látky, umožňujúce dlhé uskladňovanie v silách a prakticky okamžitý štart). To je zlá kombinácia pre Severnú Kóreu; jej odpaľovacie základne sú sledované veľmi pozorne a to najmä v čase prípadnej krízy, akýkoľvek náznak, že sa ICBM typu Unhy-3 pripravuje na bojový štart by mohol viesť k „preventívnemu úderu“. Nehovoriac bližšie o tom, že prípadné severokórejské jadrové hlavice sú podľa všetkého stále priveľmi ťažké a rozmerné pre použitie na rakete typu Unha-3.
Zdroj: http://www.b14643.de/
Čo sa týka možného vojenského využitia rakety Unha-3, resp. jej konverzie na prakticky použiteľnú medzikontinentálnu balistickú strelu (ICBM) schopnú dopravovať jadrové hlavice, isté potenciálne nebezpečenstvo tu samozrejme je. Aj pri orbitálnom lete môže byť overená funkcia raketových motorov, riadiacich systémov, oddeľovacích mechanizmov či iných technických systémov, ktoré sú rovnako použiteľné aj pri bojovej ICBM. Z tohto pohľadu je nedôvera k severokórejskému kozmickému programu na mieste a bude pretrvávať bez ohľadu na to, čo a s akým nosičom ešte vypustia na orbitu. Aj keď hovoriť o tom, že KLDR má vďaka posledným orbitálnym štartom už v súčasnosti reálne nasaditeľnú ICBM nie je na mieste a v tomto ohľade ju čaká ešte pomerne dlhá cesta, dúfajme že hodne sťažená silným medzinárodným tlakom a sankciami. Ich kozmické pokusy teda zatiaľ nepredstavujú bezprostrednú hrozbu pre mier a skôr nám môžu slúžiť ako dobrý indikátor ich ďalších aktivít na poli raketových technológii. Treba ho preto ďalej podrobne sledovať a dávať si pozor na varovné signály. Napr. v súvislosti s ešte neodskúšanou technológiou návratu hlavíc by veľké podozrenie nespôsobil ani tak úspešný orbitálny štart, ale skôr „neúspech“, ku ktorému by došlo dajme tomu v neskoršej fáze letu rakety a ktorý by bol spojený s balistickým návratom podozrivo celistvých „trosiek“ pozorovaných severokórejskou loďou „náhodou“ zakotvenou v blízkosti dopadovej zóny…
Zdroje informácií:
http://spaceflight101.com/
http://forum.nasaspaceflight.com/
http://38north.org/
http://38north.org/
http://www.b14643.de/
http://cns.miis.edu/
https://www.armscontrol.org/
Zdroje obrázkov:
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/Rest_World/Unha-3/Gallery/Unha-3b_4big.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/Rest_World/Paektusan/Gallery/payload.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/Rest_World/Unha-3/Gallery/Unha-3_26.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/Rest_World/Unha-3/Gallery/Unha-3_27.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/Rest_World/Unha-X/Gallery/Unha-X_tower_lg.jpg
http://spaceflight101.com/wp-content/uploads/2016/02/kms4path.jpg
http://www.b14643.de/Spacerockets_1/Rest_World/Unha-3/Gallery/16.jpg
Veľmi triezvo a objektívne spracovaná téma, o nepekných úmysloch KĽDR.
Z toho vyplýva, že raz bude potrebné „zasiahnuť“.Je ale obrovská škoda, že sa celosvetovo nevedia dohodnúť na jednoznačnom stanovisku.
Rad by som vedel odkial si tak dobre informovany o ich nepeknych umysloch.
Mna nikto o ich umysloch hodnoverne neinformoval (asi ma opomenuli).
Samozřejmě z médií celého světa. A to nejen toho západního. Dokonce i Čína s Ruskem vyjadřují znepokojení. Možná se přímo nespecifikují konkrétní úmysly, ale na tom, že by se KLDR měla přistřihnout křidélka, panuje shoda kolem celého glóbusu. Ten stát nemá žádné skutečné spojence a zastánce. Snad až na některé jedince. Nemusíme chodit daleko, že ano? 🙂
V politike su len zaujmy, nie priatelia a spojenectvo zalezi len na momentalnej zhode zaujmov a taktike. Takze sa skus oprostit od osobnych utokov a preberajme tu racionalne miery, parametre a nie antipatie voci rezimu. To, ze si konzument propagandy, je tvoja vec ale netahaj to do sem.
RE: mzprx – nebudem sa ti viac venovať, ale pozri si napríklad toto video:
toto: https://www.youtube.com/watch?v=n4Uaosol6os
Bezduché postavy, pracujúce a pochodujúce deti, obrovské množstvo vojakov a hliadok. To všetko je na miestach blízko trate, neviem čo je za kopcom, ale najnovší model detského ihriska s kaviarňou pre mamičky tam asi nebude.
Podľa mňa tu je niečo zle.
Áno bol som aj vo firmách so zahraničným investorom na slovensku, tiež niekedy neľudské!!! Ale ošklbú ťa len o tvoj čas, ktorý si im predal, …
Prepáčte za total OT.
„Podľa mňa tu je niečo zle.“ – vsade na svete, na vychode, zapade, severe, juhu alebo aj v tom strede, je nieco zle. dava to vsak niekomu pravo nasilu menit to? nech si na to odpovie kazdy podla vlastneho uvazenia.
Taky film bez problemov natocis aj na Slovensku, na Luniku 9 (dokonca bude mat nieco s kozmonautikou). Robit si obraz o krajine podla filmu „Hostel“ asi nie je najlepsi napad. Navyse, aby to horsie vyzeralo, natoceny na konci zimy, pri zatiahnutej oblohe. Ja nie som fanusikom Kima a jeho rezimu, ale rozhodne by som sa vyhol zosmiesnovaniu ich vyskumu, ked to tu sami nedokazeme. To, ze KLDR je diktatura, nema nic spolocne s kozmonautikou. Netreba slepo verit propagande.
A mimochodom aj v JK to vyzera podobne, len panelaky su vyssie. Mimo velkych miest to nie je ziadna vyhra a ludia tam tiez nevyzerali prilis nadseny. O niektorych pre nas beznych veciach mozu len snivat, na kazdom dostupnom mieste pri ceste je minipolicko s kapustou a podobne.
Tak si to tedy shrneme: 1998 a 2009 se na oběžnou dráhu Země nedostalo nic. 2012 a 2015 ano, ale bez jakýchkoli přijatých signálů. Prostě KLDR vypustila na orbitu jakýsi náklad. Sice ukázala tzv. družici ještě na zemi, ale jestli to bylo něco funkčního, to vědí jen zasvěcení. Výsledek je opět jen raketová zkouška bez dalšího efektu. Jako vždy.
Já si myslím, že satelity z let 2012 a 2015 fungovat měly a nešlo jen o makety. Jaký měly účel, těžko říct, ale takto to účel němá opravdu žádný. Ostatně i přesnou dráhu satelitu mohou Severokorejci zjistit jen z radarových měření prováděných jinými státy. Sputnik také alespoň pípal. V současné době, kdy jsou i v Severní Korei snadno dostupné digitální kamery, bych se divil, kdyby tam něco podobného nenamontovali. Jestli by tím získali víc informací než z Google maps, pochybuji, ale jako test technologie by to pro ně bylo užitečné. Sice to je i tak užitečné pro vývoj ICBM, ale proč tomu nedodat další přidanou hodnotu?
No, že satelit nevysílal signály, to opravdu nejde do hlavy. Malý fungující vysílač by dnes sestavil průměrný amatér – školák.
Divné to je, ale satelit přece jen není amatérská stolní vysílačka (což neznamená, že by schopný amatér nezvládl jednoduchou vysílačku do satelitu udělat). Mohlo se pokazit docela dost věcí. Například problémy s teplotou, které zlikvidují důležité součástky, vibrace při startu elektronice také moc neprospívají.
Nebo to může mít složitější vysvětlení: Nevím, jak moc důkladně ostatní státy ten satelit sledují, ale může být nastaven tak, že vysílá jen odpověď na požadavek a jinak nic (divné, protože pak nejde dobře sledovat, ale možné). Když se pak dostane do špatné rotace, výzvu nepřijme a nemá na co odpovídat. Nebo komunikuje vždy jen krátce nad Severní Koreou a jinak mlčí. Pokud ho nesledují nepřetržitě, mohlo to uniknout.
to Vojta: Ano, možnosť toho, že satelit krátko komunikuje len nad S. Koreou sa riešila už v roku 2012. Problémom však bolo, že satelit je na tak vysokej dráhe, že aj v takom prípade by jeho signály zachytili aj v susedných štátoch. Hlavne Južná Korea ho sledovala veľmi pozorne – ale napriek tomu nikdy nič nezachytila. Možností, že sa niečo pokazilo je naozaj dosť – toto nie je prvý prípad, ked prvá družica nejakého štátu vôbec nefungovala – aj z prvého francúzskeho satelitu Asterix neboli nikdy zachytené žiadne signály.
Je smutné, že krajina, kde sa hladuje, takto narába so „svojimi“ zdrojmi. Teda aj s medzinárodnou pomocou.
Přesně tak. Je to celé absurdní divadlo. Tedy zatím. Moje sestřenice dlouhodobě pracuje v Soulu a vyprávěla, že dění na severu je rozhodně nenechává chladnými. A měla takové přirovnání. Kdyby se jihokorejec nezaujatě a apoliticky zajímal o technické aspekty a elementy dráhy severokorejských pokusů, bylo by to jako kdyby Londýňan v roce 1943-44 obdivoval genialitu Wernhera von Brauna 🙂
Moc díky za tento parádní článek.
Rado sa stalo 🙂
nosič na orbitu Unha -3, kdy se dá pozorovat přelet a jak je vysko?
Pro aktuální start jsem ještě nenašel výpočet dráhy (možná se objeví časem). Tady jsou termíny přeletů družice vypuštěné v roce 2012: http://heavens-above.com/PassSummary.aspx?satid=39026
Jde ale o slabý objekt, který je vidět pouze v dalekohledech.
Družicu Kwangmyongsong, ktorej prelety tu uviedol Dušan, voľným okom samozrejme pozorovať nejde, avšak nosič Unha pozorovateľný je, videl som ho už niekoľkokrát a pri svojich vysokých preletoch má podľa mojich skúseností dokonca ešte vyšiu jasnosť, ako je uvádzané na heavens-above.com. Na uvedenom serveri sú predpovede ako pre nosič zo štartu 2012 (http://www.heavens-above.com/PassSummary.aspx?satid=39027&lat=50.51334639&lng=13.620666&loc=Most&alt=200&tz=CET), tak už aj pre nosič z tohtoročného štartu (http://www.heavens-above.com/PassSummary.aspx?satid=41333&lat=50.51334639&lng=13.620666&loc=Most&alt=200&tz=CET). Podľa predpovedí vyplýva, že pre stredoeuropsky region sa vysoké prelety tohtoročnej Unhy začínajú od začiatku marca (samozrejme si pre presnejšiu predpoved na stránke musíte nastaviť vlastné geografické súradnice). Kedže je ešte na troche nižšej dráhe ako Unha 2012, predpokladám, že bude ešte o niečo jasnejšia, v maxime asi tak 3 mag – nebude teda veľmi výrazným objektom nočnej oblohy, voľným okom však bezproblémov viditeľná je.
Clanok sa sice snazi prezentovat fakty, ale neodchyluje sa od zakladnej myslienky, ze severni korejci urcite klamu cely svet a nemozno im nic verit. Samozrejme ich treba potrestat za to, co iny robia a robili beztrestne.
O komentaroch niektorych prispievatelov sa to da povedat tiez.
Doporucoval by som drzat sa overenych fatov, bez ich hodnotenia. Inak je to politika a ta patri inde.
Do politiky som sa týmto článkom rozhodne púšťať nechcel. Avšak ked už sa bavíme o faktoch, tak overeným faktom je, že Severná Korea je militaristická diktatúra založená na absurdnom kulte osobnosti, ktorá okrem iného pravidelne nedodržuje svoje medzinárodné záväzky a dvakrát oficiálne a preukázateľne klamala o úspešnom dosiahnutí orbity. Toto iné krajiny neurobili. Z tohto pohľadu si nemyslím, žeby aspoň minimálna nedôvera voči nej nebola na mieste.
A co to hodnotenie tamojsieho rezimu ma spolocne s kozmonautikou ?
Mimochodom, rezim tam dost zodpoveda mentalite obyvatelom oboch korejskych statov. Oba staty maju diktaturu, len v jednom je zakryvana a v druhom nie.
JK by tiez trpela hladom, keby nevyvazala technologie, je to tam samy strmy kopec, len tam, kde tecie rieka su male policka. Cize ide kimovcom ide zrejme o vyvozny artikel a zdroj deviz.
V kazdom pripade, my na to nemame… (vypustit druzicu vlastnou raketou)
Ale tak to křečovité vyhýbání se politice zase nepřehánějme. Ať se vám to líbí nebo ne, KLDR je poslední opravdová diktatura s magorem v čele, který má pod osobní kontrolou doslova vše a s ničím a nikým se nijak nemaže a nikomu se nemusí zpovídat. Tudíž i kosmické starty jsou trochu o něčem jiném, než u jakéhokoliv jiného státu. Autor to jen zasadil do souvislostí. Jasně, politikaření by na webu jako tento být nemělo (i když občas to do toho trochu sklouzne), ale tohle je výjimečný případ.
@Spytihněv napsal: 16.2.2016 (13:22) – Toto je specializovany portal, ktory sa venuje kozmonautike. Uz len lokalne, v CR/SR maju politicke strany rovnaku ‚ideologiu‘ len rozdielne metody, a aj tak sa ludia dokazu pohadat a rozhnevat kvoli nim. Stoji to za to? Isto nie. Aj preto si myslim, ze na tomto portali politika nema co robit, inac sa to zvrhne na nekonstruktivnu hadku.
Jen reaguji na toho, kdo se zastává něčeho tak obludného, jako je režim v KLDR. Jejich kosmický program jednoduše není v pořádku, takže debata o politických souvislostech z toho tak nějak vyplyne. Jak jinak chcete diskutovat o takovémto článku? Jak říkám, tohle je výjimečná situace a ten start má takové souvislosti, že tahle diskuse je na místě. V případě ostatních států bych vaši výtku přijal, tady to neberu. Tečka.
Vyborny clanok!
Tiez dakujem autorovi za clanok.