Slnečná sústava je plná úžasných obrázkov, ktoré iba čakajú na to, až ich naše sondy a ďalekohľady zachytia. Nie len planéty, ale aj malé asteroidy sú nádherné. Navyše, je ich veľmi veľa. Počas stoviek rokov skúmania vesmíru sa pred nami tak trochu schovávali. Za to kométy boli obdivované miliónmi ľudí po celom svete. Niektorí špekulanti na tej najznámejšej, Halleyho kométe dokonca aj zarobili. Ako, to sa dozviete v druhom diely seriálu Krásy Slnečnej sústavy. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si tie najkrajšie obrazy našich malých susedov.

Asteroidy

Po obežnej dráhe okolo Slnka poletuje obrovské množstvo miniatúrnych objektov, ktoré nazývame asteroidy. Najviac sa ich nachádza vo veľkom asteroidovom páse medzi dráhou Marsu a Jupitera, ale to neznamená, že nelietajú aj bližšie či ďalej od Slnka. Pred tým než sa dostaneme k fotografiám ešte niekoľko pojmov:

Asteroid – malý objekt, planétka (planetoid), ktorý je omnoho menší, než planéta. Predpokladá sa, že väčšina asteroidov sú pozostatoky z protoplanetárneho disku, ktoré sa z nejakého dôvodu nestali súčasťou planéty. Asteroidy môžu mať aj vlastné mesiace. Existujú tri hlavné tipy asteroidov. Definoval ich Clark R. Chapman v roku 1975 na základe farby, schopnosti odrážať svetlo a farebnom svetle. Tieto vlastnosti viac menej zodpovedajú zloženiu samotného asteroidu.

Asteroidy typu C obsahujú veľa uhlíka a je ich približne 75%
Asteroidy typu S v sebe majú veľké množstvo kremíka. V Slnečnej sústave sa nachádza približne 17% S-asteroidov.
Asteroidy typu M sú kovové. Je ich veľmi málo Približne osem percent.

Tento systém známy aj ako Spektrálna analýza sa neskôr ukázal ako veľký omyl, pretože spektrálne vlastnosti asteroidu nesvedčia o jeho zložení. Vedci sa však dodnes neboli schopní dohodnúť na novej klasifikácii, a tak sa stále používa.

Meteoroid – je zvyčajne veľmi malé teleso, fragment, úlomok, ktorý po vstupe do atmosféry Zeme, alebo inej planéty zhorí. Tento jav je sprevádzaný svetelným efektom. Tak vzniklo príslovečné, „padá hviezda“.

Meteorit – alebo aj povetroň, je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu. Prežije teda prelet cez atmosféru a dopadne na povrch. Veľmi známy je napríklad Čeľjabinský alebo Tunguzský meteorit. Meteority tiež pravdepodobne spôsobili vyhynutie dinosaurov.

Trójan – Trójan je zaujímavý typ asteroidu, ktorý svoju obežnú dráhu zdieľa s nejakou planétou či mesiacom, ale nikdy sa s ním nezrazí, pretože sa nachádza v bode L4 alebo L5, kde sa vyrovnávajú gravitačné vplyvy. Najviac Trójanov má Jupiter.

Idea, že medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera je neobjavená planéta bola vypovedaná v roku 1772 nemeckým astronómom Johannom Elertom Bodom. Predpovedal, že toto hypotetické teleso by malo obiehať vo vzdialenosti 2,8 AU od Slnka (1 AU = vzdialenosť Zem – Slnko). V roku 1800 aj s Williamom Herschelom poslali listy dvadsiatim štyrom najlepším astronómom so žiadosťou, aby započali systematické hľadanie. Myšlienka neobjavenej planéty ich fascinovala, a tak vznikla skupina vedená Franzom Xaverom von Zachom, do ktorej sa každú chvíľu pridávali nové a nové posily. Ich úsilie prinieslo prvého januára 1801 ovocie. Giuseppe Piazzi, ktorý ešte nebol jej formálnym členom objavil objekt, ktorý sa pohyboval na hviezdnom pozadí. Pri hľadaní osemdesiatej siedmej hviezdy katalógu Zodikálnych hviezd si všimol niečo, čo najprv považoval za kométu. O svojom objave napísal iba dvom ďalším astronómom. V liste uviedol, že našiel niečo ako kométu, ale bolo to príliš pomalé a uniformné. Neuvedomujúc si svoje obrovské šťastie pokračoval vo výskume tajomného objektu a svoje kompletné pozorovania v apríli toho istého roku poslal Orianimu, Bodovi a Alanemu. Informácia o jeho náleze bola publikovaná v septembri 1801. Nová planéta bola pomenovaná Ceres. Neskôr bola preklasifikované na asteroid a teraz sa považuje za trpasličiu planétu.

Takto sa začal hon na asteroidy. Čoskoro sa našli aj ďalšie a dnes sme sa dostali do štádia, keď z nich odoberáme vzorky, ktoré potom posielame späť na Zem a čoskoro snáď aj na jednom z nich pristaneme. Miesto rozmazaných škvŕn sa môžeme pokochať ostrými fotografiami  týchto malých pútnikov a dokonca aj 3D modelmi ich povrchu.

Prvý asteroid bol zblízka odfotografovaný sondou Galileo pri jej ceste k planéte Jupiter. Najprv sa Galileo v roku 1991 dostal veľmi blízko k planétke 951 Gaspra.

O dva roky neskôr (1993) odoslal na Zem snímky asteroidu 243 IDA a jeho mesiaca Dactyl.

Sekvencia fotografií pri prelete okolo planétky Ida 243.

Ida 243 a jej mesiačik Dactyl

Ešte raz Ida

Dactyl. Bohužiaľ, fotka v lepšej kvalite neexistuje.

Pravdepodobné obežné dráhy mesiačika Dactyl okolo asteroidu Ida 243

V roku 1996 letela do vesmíru sonda NEAR Shoemaker, ktorá mala za úlohu skúmať blízkozemný asteroid EROS. Niekoľkokrát ho obletela a nakoniec dopadla na povrch vo februári 2001. Predtým však ešte v roku 1997 odfotila asteroid 253 Mathilde.

Eros:

Menší „autoportrét“

A nakoniec detailný snímok povrchu:

Deviateho mája sa do vesmíru vydala japonská sonda Hayabusa. A cieľ? No predsa asteroid 25143 Itokawa. Nebola to však iba taká obyčajná výskumná misia. Cieľ Hayabusy bolo dostať vzorky z tohto vesmírneho telesa na Zem. Začala tak jedna z najzložitejších a najambicióznejších nepilotovaných misií. Aj keď sa už krátko po štarte objavili problémy, Japonci si nakoniec predsa len siahli ku hviezdam. Najprv prestali fungovať dva z troch iontových motorov. Jediná funkčná pohonná jednotka však napriek tomu dostala sondu až k vybranej planétke. Na jej obežnej dráhe čakali ďalšie ťažkosti.Po pristátí sa ani za jeden a pol hodiny nepodarilo odobrať vzorky hornín z povrchu.  Nasledoval teda druhý pokus, ktorý trval iba minútu. Potom sa pokazil aj tretí iontový motor a Hayabusa zostala bez pohonu. Japonci však nakoniec našli originálne riešenie.

Na diaľku spojili nepoškodené komponenty z dvoch rozličných motorov a rozhýbali  tak družicu a cennou zásielkou. Vrcholom celého snaženia bolo pristátie návratového púzdra na Zemi. Nebolo však jasné, či sa podarilo získať aspoň trochu materiálu. Šiesteho júla vedci otvorili kapsulu a uvideli tam niekoľko malých skaliek. Ako sa neskôr ukázalo, neboli pozemského pôvodu. Drahocenné vzorky sa teda rozdelili medzi výskumné strediská. Sonda, ktorú každý zatracoval a hovoril že už je po nej nakoniec dokázala nemožné. Také niečo sa v kozmonautike deje iba veľmi zriedka. Porovnateľne náročná záchranná akcia bola iba pri misii Apollo 13, keď išlo trom mužom o život.

Obežná dráha planétky 25143 Itokawa

Tu už je 25143 Itokawa v celej svojej kráse

Návratové púzdro pristálo pomocou padáku na Zem

Tu sú prvé vzorky asteroidu doručené späť na Zem

Čaká nás podobná misia aj v budúcnosti? Odpoveď je áno, a to hneď dve. Pre veľkú úspešnosť Japonská Hayabusa 2 a americká Osiris Rex. Aby som bol úplný, musím spomenúť aj sondu DragonFly od súkromnej firmy DSI, ktorá by rada ťažila na asteroidoch. O ťažbu vo vesmíre sa pokúša aj spoločnosť Planetary Resources, ktorá by mala každú chvíľu vypustiť na obežnú dráhu svoj teleskop Arkyd-101. Neviem ako vy, ale ja som najviac zvedavý na Japoncov. Dokážu zopakovať úspech?

Aj Európa sa pripojila do výskumu asteroidov. Sonda Rosetta navštívila už dva. Pekné fotky však vznikli iba pri prelete okolo 21 Lutetia. Táto malá planétka bola objavená v roku 1852 a Rosetta ju vyfotila v júli 2010.

V roku 2007 vyletela do vesmíru americká sonda Dawn. Jej jedinou pohonnou jednotkou boli iontové motory. Ciel bol jasný, planétka Vesta a trpasličia planéta Ceres. Prvú zmienenú skúmala od júla 2011 do septembra 2012. Dnes je už na ceste k Ceresu. Sonda Dawn nám o vzniku Slnečnej sústavy, planét a asteroidov povedala veľa. Veľmi cenná je hlavne 3D mapa Vesty. Podobnú raz bude mať aj Ceres. Každopádne, vďaka NASA sa dnes môžeme kochať úžasnými fotografiami povrchu, ktoré si môžete prezrieť nižšie.

Fotky planétky

5,2km od povrchu

3,7 km od povrchu

Animácia zložená z 3D snímkov Vesty

Tri krátery, ktoré spolu vyzerajú ako snehuliak

Vrchy na Veste

Úžasná 3D fotografia kráteru

Topografická mapa planétky

Číňania sa tiež pridali k výskumu asteroidov, aj keď pôvodne to vôbec nemali v pláne. Sonda Chang’e-2, ktorá pôvodne fotila Mesiac po skončení misie zapla svoje motory, a keďže jej zostalo ešte dosť veľa paliva, dokázala obletieť asteroid 4179 Toutatis.

Kométy

O kométach sa hovorí, že sú šperkom Slnečnej sústavy. Po dlhé roky boli obdivovaným, ale aj obávaným úkazom. Najprv sa im pripisoval nadprirodzený pôvod. Naši predkovia verili, že sú to koče bohov, ktorí sa chodia pozrieť na Zem. Preto sa im dávali obety. Neskôr sa podarilo aspoň teoreticky vysvetliť dôvod, prečo kométy tak krásne žiaria. V období rozvoja astronómie sa prišlo na to, že akýsi objekt sa priblíži k Slnku a vyšľahne z neho niekoľko tisíc kilometrový chvost z prachu a vody. Túto domnienku podporila aj myšlienka heliocentrického systému. Asi najznámejšou kométou je „hviezda“, ktorá viedla troch kráľov do Betlehema, aby sa tam mohli pokloniť malému Ježiškovi. Či už tejto udalosti veríte alebo nie, jedno je jasné. Vidina pohybujúceho sa vesmírneho objektu nebola ľuďom cudzia už pred dvetisíc rokmi.

Kométa je malý kvázi asteroid, ktorý je však zložený hlavne z ľadu. Pohybuje sa po vysoko eliptických dráhach, Jeden obeh môže trvať aj niekoľko tisíc rokov. Najvzdialenejší bod od Slnka, afélium, môže ležať ďaleko za Plutom. Kóma alebo chvost sa objaví iba počas krátkeho obdobia, keď Slnko ohreje jadro kométy. Táto paráda však vždy niečo stojí. Po každom oblete sa odparí časť hmoty, ktorá sa potom už nikdy nevráti.

V posledných rokoch sa objavilo veľa objektov, ktoré sú niekde na hranici medzi kométou a iným kozmickým telesom, najčastejšie asteroidom. Predpokladá sa, že kométy vznikajú v Oortovom mraku, kde je tak chladno, že tam voda môže existovať v tuhom a nie v plynnom skupenstve.

Každopádne, kométy vždy priťahovali pozornosť. Svojou krásou sa im môže vyrovnať snáď iba polárna žiara alebo prstence planéty Saturn. Máte sa teda na čo tešiť.

Hneď na začiatok celkom zaujímavá fotografia. Hale-Boppová kométa.. Modrý chvost je tvorený vodou, ten biely prachom

Kométa C-2006 P1. Takto si väčšina ľudí predstavuje kométu

Na tejto animácii je pekne zachytené oddeľovanie materiálu z jadra kométy.

Výskum komét vesmírnymi sondami začal v roku 1985. Ako prvá sa na dlhú cestu vydala ICE. Jej cieľom bola kométa Giacobini Zinner. Toto je najkrajší obrázok, aký bola schopná vytvoriť.

Nasledovali sondy Vega 1 a Vega 2, ktoré mierili k Halleyho kométe. Výsledkom celého snaženia boli nové informácie a tento snímok.

Asi najslávnejšou sondou skúmajúcou kométy je európsky Giotto. Bol vypustený v roku júli 1985 a na svojej púti dokázal preletieť veľmi blízko dvoch vlasatíc. Najprv Halleyho, a potom aj kométu Grigg-Skejellrup.

Halleyho kométa z pohľadu Giotta.

V roku 2004 letela ku kométe Wild 2 americká sonda Stardust

V roku 2005 sa americká sonda Deep Impact vydala ku kométe Tempel 1. Cieľom bolo trafiť ju. Misia bola úspešná.

Súčasťou misie bol impaktor, ktorý narazil vysokou rýchlosťou do jadra kométy spôsobil výbuch rovný 5 000 tonám TNT. Tu sú animácie zachytávajúce spomínaný experiment

Ďalšou veľmi zaujímavou a úspešnou sondou bola EPOXI. Tá preletela okolo zatiaľ najmenšej kométy, Hartley 2.

Nakoniec niekoľko nádherných obrázkov zo Zeme:

Veľká kométa z roku 1882, reálna fotografia

Houkiboshi

Hale-Boppová kométa

Kométa ISON

Kométa McNaught C/2009 R1

Halleyová kométa

Kométa SWAN-C2006-M4

Kométa Hyakutake

 Astronomické okienko

Vrámci seriálu Krásy Slnečnej sústavy spolupracujem s pánom Barankom, amatérskym astronómom, ktorý sa pre vás pokúsi občas niečo odfotiť. Týmto by som sa mu chcel poďakovať za ochotu tvoriť astronomické okienko, v ktorom sa dozviete, ako pozorovať objekty na oblohe. Dnes sú témou asteroidy a kométy. Preto bude reč práve o nich.

Jak pozorovat komety a planetky a jak pořídit jejich snímek.

 Pokud se ukáže nějaká jasná kometa tak informací na internetu bude dost,  zvláště když  bude kometa viditelná pouhým okem. U planetek kde nás žádné zjasnění nečeká, je to horší. Tam se musíme spolehnout na údaje v hvězdářské ročence nebo na stránce http://sajri.astronomy.cz/mapky/mapky.php

Jasnost planetek je hodně malá, v podstatě u těch nejjasnějších dosahuje  okolo 9  magnitud  a pro pozorování tedy pořiďte podrobnější mapku okolí. Pro pořízení snímku potřebujeme  dalekohled na paralaktické montáži. U komety viditelné pouhým okem na večerní obloze stačí fotoaparát na stativu. Na podrobný snímek planetky nebo komety slabší jasnosti však budeme potřebovat i dalekohled na paralaktické montáži. Problematika astrofotografie pro začátečníky je dobře popsána v stejnojmenném článku na astro.cz .

Zde: http://www.astro.cz/clanek/5077

Protože sám nevlastním kvalitní fotografie planetek nebo komet, požádal jsem pana Milana Antoše z astronomického fóra o možnost použít jeho velice pěkných snímků.

Planetka IRIS (7) u M104 z 6. 5. 2008 Dalekohled Sky Watcher ED 80

Asteroid 2012 TC4 z 11. 10. 2012. Dalekohled Orion Optics  Newton CT200

Kometa C/2011 L4 (PARNSTARRS) z 16. 3. 2014 Stejný dalekohled jako u předešlého

Stejná kometa stejným dalekohledem z 24. 3. 2013 Zpracovaná AstroArt4

Kometa C/2009 R1 (Mc Naught) stejným dalekohledem z 11. 6.2010

Fotohádanka

V pilotnom diely Krás Slnečnej sústavy som pre vás vymyslel hádanku. Otázka bola jednoduchá, čo je na tomto obrázku

Odpoveď je, prstence planéty Urán. Gratulujem všetkým, ktorí sa trafili (nebolo vás málo).

Dnešná fotohádanka je o trochu náročnejšia. Ako sa volá táto kométa?

Anketa

Nakoniec by som vás rád poprosil, aby ste vybrali tému, ktorej sa budem venovať nabudúce. Máte na výber z množstva vesmírnych objektov. Váš hlas si zaznamenám, a práve vy môžete ovplyvniť obsah budúceho článku. Dnes vyhrali asteroidy a kométy s rozdielom iba dvoch hlasov.

Slnko
Merkúr
Venuša
Zem
Mars
Jupiter
Saturn
Urán a Neptún
ďaleký vesmír

Ak sa vám článok páčil, ohodnoťte ho hviezdičkami, prípadne napíšte komentár. Ja sa na vás s Krásami Slnečnej sústavy teším nabudúce.

Zdroje informácií:
http://en.wikipedia.org/wiki/Asteroid
http://en.wikipedia.org/wiki/Comet
http://www.astrofotky.cz/~MilAN/

Zdroje obrázkov:
http://history.nasa.gov/SP-404/p42.jpg
http://www.eaas.co.uk/images/hyakutake_marz2.jpg
http://www.explorit.org/astronomy/gifs/COMET.JPG
http://annesastronomynews.com/wp-content/uploads/2012/02/Comet-SWAN-C2006-M4-arrived-straight-from-the-Oort-cloud-making-its-very-first-journey-into-the-inner-solar-system-by-the-end-of-June-2006.jpg
http://i.space.com/images/i/000/009/410/i02/p25443b.jpg?1304444750
http://i.space.com/images/i/000/005/982/i02/new-comet-mcnaught-1-100608-02.jpg?1294157771
http://i.space.com/images/i/000/005/982/i02/new-comet-mcnaught-1-100608-02.jpg?1294157771
http://i2.cdn.turner.com/cnn/dam/assets/30303152143-comet-hale-bopp-high-res-horizontal-gallery.jpg
http://2.bp.blogspot.com/__mnrhBtNICQ/TAI0yCfxG4I/AAAAAAAAAB0/lIyeC44Jfes/s1600/image_comet.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/43/HRIV_Impact.gif
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/99/ITS_Impact.gif
http://www.physics.uni-altai.ru/home/etp/comets/cometimg/giottoview.gif
http://astronautics.ic.cz/pictures/sondy/vega/vega_halley.jpg
http://www.daviddarling.info/images/GiacobiniZinner.jpg
http://pds.jpl.nasa.gov/planets/images/browse/smallbod/halclose.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/36/Tapestry_of_bayeux10.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f8/Halebopp031197.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/15/Comet_P1_McNaught02_-_23-01-07.jpg
http://www.kcvs.ca/martin/astro/au/unit7/193/chp19_3_files/giotto_halley_bw.jpg
https://dl.dropboxusercontent.com/u/102519027/654b47dajw1dzu1frldmjj.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c0/Schwassman-Wachmann3-B-HST.gif
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b3/495296main_epoxi-1-full_full.jpg
http://www.nasa.gov/sites/default/files/styles/946xvariable_height/public/pia17037.jpg?itok=0Oyrhj_I
http://www.nasa.gov/images/content/595039main_pia14869-43_946-710.jpg
http://mek.kosmo.cz/novinky/online/2011/img/dawn110815.jpg
http://www.unmannedspaceflight.com/index.php?act=attach&type=post&id=25215
http://dawn.jpl.nasa.gov/multimedia/images/dawn-image-072311-700.jpg
http://www.nasa.gov/images/content/571327main_pia14313-43_946-710.jpg
http://dawn.jpl.nasa.gov/multimedia/images/dawn-image-073111-full.jpg
http://www.aerospaceguide.net/spaceprobe/rosetta_spacecraft.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/1/1b/Lutetia_closest_approach_%28Rosetta%29.jpg http://farm2.staticflickr.com/1315/5162545494_b4f32e7331_b.jpg http://www.spaceflightnow.com/news/n1007/06hayabusa/particles.jpg http://www.jaxa.jp/press/2010/06/img/20100614_hayabusa.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6f/25143-Itokawa-position.png http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/b/b4/Itokawa4.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/59/Hayabusa_hover.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b9/Halley%27s_Comet_-_May_29_1910.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fc/Ceres_optimized.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5f/Eros_rotation_Dec._3-4_2000.gif http://near.jhuapl.edu/iod/20001026b/20001026b.jpg http://apod.nasa.gov/apod/image/0106/erosreconstruct_near_big.jpg http://vic.crs4.it/img-copyright/data/images/img/2010-vbdiamond-trs-eros-NEAR.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fa/NEARCraft.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/81/951_Gaspra.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/15/Ida-approach.gif http://neo.jpl.nasa.gov/images/ida2.jpg http://www.astroyciencia.com/wp-content/uploads/2007/04/asteroide_243_ida.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/03/Dactyl_potential_orbits.svg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3d/Dactyl-HiRes.jpg