Pamätáte si ešte na seriál Maratónsky beh po Marse, ktorý na našom blogu vychádzal minulý rok? Vtedy som ho po štyroch mesiacoch zakončil deviatou časťou. Prečo? Nebolo už o čom písať! V deviatich článkoch sa mi viac menej podarilo zmapovať cestu dvoch najúžasnejších a najúspešnejších strojov kozmonautiky. Desať rokov na Marse, je veľmi dlhý čas. Hlavne ak si uvedomíme, že pôvodne mali oba rovery fungovať deväťdesiat, maximálne stopäťdesiat dní. Prejdená trasa tiež niekoľkokrát presiahla pôvodné odhady a Spirit a Opportunity tak po červenej planéte zajazdili plnohodnotný maratónsky beh, plus ešte pár metrov navyše.
Dnes je to už takmer rok, čo vyšiel posledný diel tohto seriálu, no už vtedy som avizoval, že sa raz možno k Opportunity vrátim a pokryjem najnovšie objavy. Tak, tu to máte. Opportunity ešte stále funguje a posiela nám denne obrovské množstvo dát, vďaka ktorým sa môžeme vžiť do kože Marťanov, ktorí sa stali hlavnými postavami toľkých vedeckofantastických románov.
Každopádne, minulý diel som zakončil solom číslo 3309. Snáď nezaškodí menšie pripomenutie problémov, s ktorými sa Opportunity musela vysporiadať. Rover vtedy stál na úpätí marsovského kopca Matijevic Hill, ktorý bol pomenovaný po jednom z konštruktérov vozítka a pomaly začínal s výskumom. Ešte pred tým však musel prečkať konjukciu Slnka, Zeme a Marsu. Počas štyroch týždňov boli tieto tri vesmírne telesá viac menej v jednej priamke a komunikácia musela byť prerušená, keďže príkazy by leteli príliš blízko Slnka, ktoré by ich svojím magnetickým poľom a výronmi plazmy zmenilo. Takto zmenené príkazy by následne mohli spôsobiť poškodenie samotnej sondy.
Opportunity sa po konjukcii ocitla v relatívne dobrých podmienkach. Tesne pred tým k nej mierila piesočná búrka, ktorá sa však v poslednej chvíli otočila na juh. Napriek tomu sa opacita atmosféry v oblasti značne zvýšila (teda na povrch dopadlo kvôli čiastočkam prachu vo vzduchu menej slnečných lúčov, čím sa zhoršil príkon solárnych panelov roveru). Počas Solov 3310 až 3316 sa situácia začala vracať do normálu. Solárne panely v tom čase dodávali priemerne 541 Wh/Sol, čo je o 100 Wh/Sol viac, ako týždeň predtým.
Zdroj: http://photojournal.jpl.nasa.gov/
Kolieska Opportunity sa začali pohybovať z oblasti Cape York smerom k 2 km vzdialenému miestu Solander Point, na ktorom by sa mohli nachádzať zaujímavé objekty. Putovala rýchlosťou približne 40 – 50 m za deň až do chvíle keď sa objavili problémy s Flash pamäťou. Niečo podobné bolo zaznamenané aj pred dvoma mesiacmi, od tej doby sa situácia podrobne sledovala. Vozítko sa počas poruchy správne preplo do bezpečnostného módu a komunikovalo so strediskom pomocou retranslačných sond na obežnej dráhe okolo planéty. Situácia sa našťastie vyriešila veľmi rýchlo.
V ďalšom období Opportunity naďalej pokračovala smerom k oblasti Solander Point. Pritom prešla okolo miesta nazvaného Nobby’s Head, kde sa nachádzali svahy vhodné k prezimovaniu, keďže ich sklon by zabezpečil, že počas zimného obdobia, keď Slnko svieti na solárne panely pod ostrým uhlom sa podarí zachytiť viac energie.
Zdroj: http://www.midnightplanets.com/
V nasledujúcich Soloch sa pokazil ďalší prístroj na Opportunity. Tentokrát svoju službu vypovedal potenciometer, ktorý mal okrem iného sledovať, či sa náhodou počas jazdy nehýbe robotická ruka sondy. Zistilo sa, že senzor vykazuje isté anomálie a údaje z neho už nie sú relevantné. Preto sa rozhodlo, že sa budú jeho údaje ignorovať.
Po vyriešení všetkých problémov nastalo menšie obdobie pokoja, počas ktorého sa rover vytrvalo pohyboval smerom k Solander Point. Tam sa dostal v Sole číslo 3385 a začal s výskumom objektov Black Shoulder, Tick Bush. Tiež fotografoval tranzit mesiacov Phobos a Deimos. Počas ďalších Solov sa viac menej nič nedialo. Vozítko pokračovalo vo výskume Solander Point a počas toho obdobia napríklad skúmalo skalu Mulla Mulla, ktorú vidíte na obrázku dole. Ďalšou kuriozitou bol aj záhadný kameň, ktorý sa z ničoho nič objavil na mieste, kde predtým nebol. Gif si rovnako môžete pozrieť nižšie.
V ďalších dňoch príkon solárnych panelov poklesol na menej než 350 Wh/Sol a riadiaci tým začal hľadať vhodné stanovisko na prezimovanie. Počas výskumu sa striedavo fotografoval a analyzoval povrch s cieľom nájsť svah s ideálnym sklonom. V tej dobe sa tiež podozrivo zvýšil odber energie z pravého predného kolesa a hrozilo, že sa zasekne (ako sa to stalo dvojčaťu Spirit). Po dlhšej dobe teda Opportunity zostala stáť a postupe vykonávala rôzne testy. Tie našťastie preukázali, že sa zatiaľ nie je čoho báť. Práca roveru potom bola prerušená kvôli poruche retranslačnej družice Mars Odyssey, ktorá v Soloch 3508 a 3509 vypovedala službu. Počas Solu 3510 sa však všetko vrátilo do normálu.
Aby som však nepísal iba o poruchách, spomeniem aj jednu šťastnú udalosť. V nasledujúcich Soloch totiž na Marse zafúkal vetrík, ktorý očistil solárne panely Opportunity. Tie potom dokázali vyprodukovať až 371 Wh za Sol, čo bol hlavne pred zimou viac menej malý zázrak.
24. januára 2014 sa v riadiacom stredisku oslavovalo. Opportunity sa mohla pochváliť desiatimi rokmi fungovania na povrchu červenej planéty, čo je vzhľadom na plánovanú 90-dňovú životnosť úžasný výkon. Počas nasledujúcich Solov daroval Mars roveru menší darček v podobe vetra, ktorý sfúkol z vozítka takmer všetok prach, a to tak dôkladne že panely vyprodukovali denne až 500 Wh energie.
Momentálne rover dostáva ešte viac energie. Prečkal zimu a nachádza sa v oblasti Solander Point kde bude skúmať možné ílovité čiastočky, ktoré boli odhalené družicami z obežnej dráhy. Aktuálne sa pozornosť zameriava hlavne na Murray Ridge, nachádzajúci sa na západnom okraji kráteru Endavour. V najbližších Soloch pravdepodobne dôjde k niekoľko-sto-metrovému presunu a kto vie, čo nás na vytipovanom mieste čaká. Každopádne, Opportunity je v dobrom stave a dúfajme, že to tak aj ostane a o rok sa dočkáme jedenásteho dielu Maratónskeho behu po Marse. <- tu nájdete celý seriál
Zdroje informácií:
http://spaceprobes.kosmo.cz/
http://forum.kosmonautix.cz/
Zdroje obrázkov:
https://lh3.googleusercontent.com/
http://wodumedia.com/
http://space.skyrocket.de/
https://lh3.googleusercontent.com/
http://www.unmannedspaceflight.com/
http://photojournal.jpl.nasa.gov/
http://photojournal.jpl.nasa.gov/
Výborný článek,Samo,rád od Tebe zase něco čtu!
Jen se omlouvám za hodnocení,hlasoval jsem z mobilu a místo pěti hvězd mi naskočily čtyři 🙁 Každopadně méně než pět hvězd si článek nezaslouží 😉
Tak jsem zrovna dočetl tento seriál, a i když už uplynulo několik let, je to pořád velmi pěkné shrnutí práce těchto dvou vozítek. Chci poděkovat panu Slavkovskému, že se toho zhostil a takto pěkně a přehledně popsal ten strhující příběh této etapy výzkumu Marsu.
Měl bych však k seriálu jednu připomínku.
Pan Slavkovský průběžně píše o problémech s energií vozítek v důsledku příchodu zimy na Marsu. Píše o „zkracujících se dnech“ nebo že „během zimního období svítí Slunce pod ostrým úhlem“.
Celé to vytváří dojem ročních období, které zažíváme v našich zeměpisných šířkách.
Jenže Opportunity přistála 2°jižně od rovníku a Spirit 14,5° jižně od rovníku. Takže pro Opportunity se Slunce pohybuje od cca 68°nad jižním horizontem v létě a 62°nad severním horizontem v zimě. Pro Spirit to je 79° nad jihem v létě a 50° nad severem v zimě. Tedy asi taková výška nad horizontem, na jakou jsme v našich zemích zvyklí ve vrcholném létě. Takže délka dne pro obě vozítka kolísá během Marsovského roku někde mezi 11h a 12h.
Totiž zima na Marsu ve smyslu množství dopadající energie ze Slunce, je myšleno tak, že rozdíl vzdálenosti Marsu od Slunce v Aféliu a Periheliu činí 43mil kilometrů. A Mars je v Aféliu v době, kdy je nad jižní polokoulí zrovna zima.
Tak to jen na vysvětlenou.
PS: To, že je to psané slovensky mi vůbec nevadí, naopak. Alespoň sem si jazyk našich sousedů hezky procvičil. 🙂