Raz za čas sa aj v seriály s informačnou tematikou musí vyskytnúť odľahčená téma. Špekulácie, postrehy, predpovede, jednoducho sci-fi. Preto sa netreba diviť, že aj v Kozmickej Strojovni sa čas od času vyskytne diel nie úplne korektný, ktorý snáď ani nemá veľa spoločné s duchom celého projektu. Aj keď mojim cieľom je informovať čitateľa o vesmírnych technológiách, jednoducho musím natieniť aj nejakú teoretickú cestu, ktorou sa kozmonautika bude uberať. V tomto článku nie sú len moje úvahy. Čarpal som hlavne z knihy Karla Pacnera, „Mestá v kozme“. Berte preto prosím celý tento diel s nadhľadom. Je určený hlavne na pobavenie/oddych.
Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, aké povolanie budú mať prví obyvetalia veľkých vesmírnych staníc? V čase, keď už bude pojem „kozmonaut“ príliž všestranný a budeme potrebovať odborníov užšieho zamerania? Ja si myslím že to bude práve vesmírny montér/robotník, ktorý nájde vo vesmíre svoje živobytie ako.
Dnes je na obežnej dráhe okolo Zeme jediná permanentne obývaná vesmírna stanica. Na jej stavbe sa podieľalo mnoho štátov a kozmických agentúr. Najviac práce vykonali americkí kolegovia. V budúcnosti bude vo vesmíre veľa podobných staníc. Súkromné nafukovacie hotely, pracovné stanice kde sa budú skladať obrovské medziplanetárne lode, menšie vedecké základne na obežnej dráhe okolo Mesiaca, prípadne aj na jeho povrchu. Na to aby sa takéto konštrukcie mohli vybudovať budú denne zo zemského povrchu štartovať plne znovupoužiteľné raketoplány a rakety. Vo vesmíre bude pracovať množstvo ľudí a robotov. Pri svojej práci budú používať rôzne pomôcky.
Takto nejako bude vyzerať budúcnosť dobývania vesmíru. Na prvý pohľad do vyzerá jednoducho. Do vesmíru dostaneme konštrukciu, ktorú potom odborníci premenia na obývateľnú stanicu. Títo „kozmonauti z povolania“ budú patriť k svetovej špičke vo svojom odbore. Pri práci sa budú striedať dlhodobí pracovníci so špecialistami, ktorí prileteli iba na pár týždňov. Tomu bude zodpovedať aj ich výcvik a kvalifikácia.
Zatiaľ čo dlhodobí pracovníci a obyvatelia kozmických staníc si budú musieť prejsť niekoľkoročným tvrdým tréningom a prísnymi duševnými testmi, krátkodobí špecialisti si vystačia s lekárskym potvrdením o spôsobilosti a základným výcvikom.
Zdroj: http://img.aktuality.sk
Všetci títo ľudia však budú musieť pri výstupe do voľného kozmu prekonať množstvo ťažkostí. V skafandri sa dostanú von z raketoplánu alebo iného obytného priestoru a budú musieť čeliť obrovskému prázdnemu priestoru. Najprv získajú takzvanú „priestorovú odvahu“. Úzkosť z nedozerných diaľok budúci kozmickí pracovníci prekonajú poznaním svojho pracovného priestoru, poznaním častí skafandru, pracovného miesta a polohy svojich kolegov. Niečo takéto musia zvládnuť aj kozmonauti dneška. No ani najlepší výcvik nikoho dostatočne nepripraví a kozmonauti sa zocelia až pri práci. Pri svojich prvých výstupoch do voľného kozmu nebudú schopní vnímať všetky dôležité podnety. Bude to totiž úplne nová skúsenosť. Niečo, čo sa prieči logike. Ak sa totiž chce kozmonaut dostať o čosi dopredu, urobí pri tom pohyby, ktoré by ho na Zemi posunuli opačným smerom. Kozmickí montéri si budú musieť vypracovať úplne nové reflexy a novú mechaniku a koordináciu pohybov. Preto nie je vylúčené, že časť výcviku absolvujú v kozme.
Po mnohoročnej praxi budú kozmonauti z povolania schopní vykonávať zložité úkony a využívať pracovný čas veľmi efektívne. Všetky práce, o ktorých dnes nemáme ani potuchy budú robiť bez nejakej rozsiahlejšej prípravy. A budú im v tom pomáhať najrôznejšie nástroje. Cez špeciálne kladivá, šrubováky, vŕtačky až po špeciálne hermeticky uzavreté plošiny s robotickými manipulátormi.
Už dnes vznikajú prvé predstavy života takýchto pracovníkov. Každý z nich bude mať vlastnú kajutu, oveľa priestornejšiu ako súčasné kóje kozmonautov na ISS. Pracovný týždeň bude rozdelený na niekoľko častí. Víkend bude voľný. Týždeň bude rozdelený na aktívnu a pasívnu časť. Aktívnu časť bude tvoriť skutočná práca, tzn. vychádzky do voľného kozmu, alebo práca vo vnútri špeciálnych plošín. Počas pasívnej časti budú vesmírni robotníci plánovať a študovať potrebné materiály, ktoré im predá riadiace stredisko na Zemi. Bude to akási príprava na výstup.
Kilometrové konštrukcie:
Množstvo odborníkov sa domnieva že v budúcnosti bude potrebné vo vesmíre postaviť naozaj obrovské konštrukcie. Či už to budú orbitálne stanice, elektrárne alebo teleskopy s kilometrovými rozmermi. Avšak na takéto stavby bude potrebná úplne iná úroveň techniky. Je vôbec možné postaviť na obežnej dráhe pavučinové konštrukcie s plochou aj niekoľko kilometrov štvorcových? V skutočnosti to nie je také jednoduché. Na Zemi musia inžinieri rátať s gravitáciou, zmenami počasia, prípadne i so zemetrasením. Naproti tomu vo vesmíre sa bude klásť dôraz hlavne na obrovské zmeny teplôt. Nesmieme však zabúdať ani na slnečný vietor, ktorý je síce asi miliónkrát slabší ako ten pozemský, ale predsa tam je. Veľké problémy by mohli spôsobiť aj mikrometeority a v neposlednom rade bude potrebné hľadieť aj na plán stavby. Vo vesmíre, viac ako kdekoľvek inde bude obmedzovať inžinierov modularita celej konštrukcie. Vyvinú sa nové typy spojov, nové manévrovacie systémy a lode, ktoré jednotlivé časti konštrukcie zachytia a dopravia na miesto. Je totiž nemysliteľné, aby túto prácu vykonávali obrovské niekoľko sto tonové raketoplány.
Teleskop s kilometrovým zrkadlom:
Prvým väčším umelo vybudovaným objektom bude možno obrovský teleskop poskladaný z tisícky zrkadiel s priemerom 5 metrov.
Momentálne si ani nevieme predstaviť, čo by sa dalo s takým veľkým teleskopom pozorovať. Na vybudovanie takého obrovského telesa bude treba množstvo štartov a tisícky hodín strávených v otvorenom kozme. Zabezpečí sa napríklad stabilizácia a presný náklon zrkadiel dovezených nákladným raketoplánom. Takýto teleskop bude vybavený špeciálnymi motorčekmi, ktoré ho budú stabilizovať a zabraňovať ohýbaniu jednotlivých dielov. V prípade, že by sa teleskop rozkmital by totiž celé pozorovanie bolo nanič. Druhá, väčšia sada motorov zasa zabezpečí natáčanie teleskopu do strán. Odrazený odraz bude zachytávať voľná časť teleskopu, ktorá bude musieť doplávať do ohniska pomocou vlastných motorov a následne v ňom zotrvať. Preto sa v budúcnosti vyvinú nové, presnejšie navigačné systémy. Výsledok celého úsilia však bude stáť za to. Vesmírni montéri spolu s vedcami a špecialistami zo Zeme vybudujú nástroj na skúmanie vesmíru, ktorý bude dodá neskutočne detailné fotky najbližších exoplanét a hviezd, ale aj zábery vzdialeného kozmu v začiatočných štádiách formovania vesmíru.
Realita:
Momentálne máme na obežnej dráhe niekoľko teleskopov. Najznámejším z nich je asi Hubblov vesmírny teleskop so zrkadlom veľkým 2,4m. Vďaka tomuto teleskopu sme napríklad zistili, že v centre našej Galaxie je supermasívna čierna diera. Tiež sme však našli množstvo mesiacov a planétok v našej slnečnej sústave. Pozorovali sme galaxie, ktoré vznikli pred miliardami rokov.
V roku 2017 NASA vypustí do L2 bodu systému Zem-Slnko nový, Webbov vesmírny teleskop. Tento prístroj sa bude skladať dokopy z 18 kusov, ktoré vytvoria primárne zrkadlo s priemerom 6,5m. Budeme tak schopní detekovať oveľa menšie objekty a vidieť viac detailov.
Orbitálne stanice:
Zdroj: http://upload.wikimedia.org
Stavba obrovských orbitálnych staníc pre niekoľko desiatok ľudí, či tovární na vyrábanie špeciálnych materiálov sa bude niesť v trochu inom duchu. Nákladné raketoplány privezú do vesmíru obrovské nafukovacie moduly, ktoré budú tvoriť základ obytnej časti. A prečo práve vesmírne nafukovačky?
Pre ich použitie je hneď niekoľko dôvodov. Po prvé, v zloženom stave zaberajú minimum miesta zatiaľ čo na orbite sa nafúknu do veľkých rozmerov. Po druhé, nafukovacie moduly vážia asi o tretinu menej, než klasické, hliníkové, aké používame dnes. No takéto moduly majú aj zápory. Materiál z ktorého sú vyrobené musí byť pri nafukovaní mäkký a pružný, zatiaľ čo po nafúknutí by mal byť veľmi tvrdý, aby dokázal ochrániť posádku pred mikrometeoritmi. Nafukovacie moduly tiež nesmú prepúšťať nebezpečné vesmírne žiarenie. Na nízkej orbite (LEO) by to nemal byť až taký problém, pretože tam pôsobí magnetické pole Zeme, ktoré nás aj teraz chráni pred slnečnými erupciami a pod. Ale na orbite Mesiaca už je vplyv magnetického poľa prakticky zanedbateľný. Preto možno budú mať nafukovacie moduly budúcnosti okolo stien vodu. Už desať centimetrová vodná stena by mala zabrániť prenikaniu radiácie do vnútra stanice. A častiach v ktorých budú kozmonauti tráviť väčšinu svojho času budú chránené ešte lepšie. Nakoniec nie je vylúčené, že sa okolo celej stanice vytvorí silné magnetické pole, ktoré by chránilo jej obyvateľov. Tak či tak, projektanti sa budú musieť vysporiadať s množstvom prekážok. Výsledok však určite bude stáť za to.
Realita:
Už v dnešnej dobe lietajú po vesmíre prvé nafukovacie moduly. Dva vypustila firma Bigelow Aerospace. Nesú mená Genesis I a II a boli vypustené za účelom otestovania technológií. V roku 2015 sa v rámci spx-8 donesie súkromnou nákladnou loďou Dragon do vesmíru väčší nafukovací modul, ktorý bude dva roky pripojený k ISS. Momentálne má meno BEAM. Firma Bigelow Aerospace tiež pre ISS vyvíja nový nafukovací modul, ktorý bude slúžiť na vychádzky do voľného vesmíru. Vo vzdialenejšej budúcnosti možno vyrastie na obežnej dráhe aj prvý hotel pre vesmírnych turistov a krajiny, ktoré si nebudú môcť dovoliť vybudovať na obežnej dráhe vlastnú stanicu.
Vesmírne elektrárne:
Samostatnú kategóriu vesmírnych stavieb budú tvoriť orbitálne elektrárne. Je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti bude ľudstvo potrebovať nový, čistý zdroj energie, a tým by sa mohli stať práve kolosálne elektrárne zachytávajúce svetlo našej hviezdy. Možno to bude jediné možné riešenie a v tom prípade bude vybudovanie takýchto vesmírnych objektov priam nutnosť. Základnú jednotku svetovej elektrárenskej siete by mohli tvoriť elektrárne s výkonom 16GW umiestnené na geostacionárnej obežnej dráhe (GEO).
Zdroj: http://img210.imageshack.us
Na výstavbu takéhoto kolosu bude treba asi 500 ľudí. 50 na prekládku na nízkej obežnej dráhe. Kozmickí montéri budú prekladať náklad z raketoplánov do vesmírnych ťahačov. Táto prekládka sa bude uskutočňovať kvôli tomu, že nákladné raketoplány budú uspôsobené na vynášanie nákladu a následný návrat do atmosféry. Bude omnoho ekonomickejšie vytvoriť ľahké a úsporné lode, ktoré dostanú náklad z kruhovej dráhy vo výške 500km až na geostacionárnu dráhu, ktorá na nachádza vo výške asi 36 000km. Ako prekladová stanica by mohla slúžiť upravená výskumná stanica vybudovaná s nafukovacích modulov. Veď načo stavať novú stanicu pre 50 kozmonautov keď už niekoľko takých bude hotových? A nakoniec to možno ani nebude potrebné. Raketoplán sa jednoducho priblíži k vesmírnemu ťahaču a ľudí si dovezie so sebou na palube.
Prekládka nebude problém. Oveľa tvrdší oriešok bude samostatné skladanie 20km dlhých trámov, ktoré budú tvoriť hlavnú konštrukciu elektrárne. Ak by jeden modul meral 50m, bolo by potrebné spojiť takýchto modulov až 400. Po dokončení štvorcovej konštrukcie príde na rad osadzovanie solárnych panelov. Tieto panely budú dosahovať účinnosť až 40%. Aby mohli správne fungovať, budú veľmi tvrdé. Oveľa tvrdšie ako panely na ISS. Je totiž oveľa pravdepodobnejšie, že budú zasiahnuté väčším meteoritom či kusom odpadu. Celú konštrukciu bude skladať až 450 kozmonautov. Sú dve možnosti, ako ich ubytovať. Buď budú na svoje pracovisko dochádzať z vesmírnych hotelov na nižších obežných dráhach, alebo sa pre nich vybuduje kolosálna stanica. Najpravdepodobnejšie však je, že pri stavbe elektrární nebudú žiadni ľudia. Možno všetko zabezpečia roboti podobní ľuďom ktorí sa budú ovládať špecialistami zo Zeme za pomoci virtuálnej reality. Bude to ako vo filme náhradník. Pracovník sa pripojí na špeciálne nervové rozhranie, ktoré jeho vedomie „prenesie“ do tela robota. Pracovník tak bude vidieť cez robotove kamery, ovládať bude robotie ruky a nohy a vykoná tak prácu na diaľku.
Realita:
Dnes nie je vo vesmíre žiadna elektráreň, ktorá by dodávala na Zem elektrickú energiu. Najväčšie solárne panely sú nainštalované na ISS. Majú rozpätie až 106m a dodávajú energiu na rôzne experimenty (okrem iného…)
Solárne panely tiež využíva väčšina geostacionárnych družíc. Majú ich aj lode, ktoré zásobujú ISS. Európska ATV, japonská HTV, ruský Progress a Sojuz alebo súkromná zásobovacia loď spoločnosti Spacex, Dragon.
Z diaľkových družíc môžem spomenúť Juno, ktorá je momentálne na ceste k Jupiteru. Bude to prvá družica, ktorá bude napájaná solárnymi panelmi tak ďaleko od Slnka. Všetky jej predchodkyne mali na palube rádioizotopový generátor.
Do budúcnosti sa bohužiaľ výstavba žiadnej kozmickej solárnej elektrárne neplánuje. A niet sa čomu čudovať. Veď za posledných štyridsať rokov sa toho pre pilotovanú kozmonautiku spravilo hrozne málo. Možno tieto stojaté vody rozvíri práv nástup súkromných spoločností. Zatiaľ sa však ľudstvo vydalo inou cestou. Pilne sa pracuje na ovládnutí jadrovej fúzie.
A toto je už koniec tretieho dielu seriálu Kozmická Strojovňa. Takéto diely s odľahčenou tematikou budem písať len občas. nabudúce sa môžete tešiť na rakety 60. rokov. Ak sa vám tento diel páčil, nebojte sa ho ohodnotiť hviezdičkami alebo napísať komentár.
Zdroje informácií:
Kniha Karla Pacnera: „Mestá v kozme“
http://forum.kosmonautix.cz/
Zdroje obrázkov:
http://img145.imageshack.us/img145/3065/constr7591.jpg
http://img.aktuality.sk/stories/NAJNOVSIE_FOTKY/ILUSTRACNE/VESMIR/vesmir_raketoplan_kozmonaut_2010_1.jpg
http://img812.imageshack.us/img812/504/003vqk.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/1/19/Bigelow_Commercial_Space_Station.jpg
http://img210.imageshack.us/img210/6329/22832514235341783dd0o1.jpg
http://img202.imageshack.us/img202/812/004evu.jpg
http://www.nasa.gov/images/content/691030main_FIRSTMIRROR6-670.jpg
http://img.cas.sk/img/4/galleryBig/328099_.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/42/JWST-HST-primary-mirrors.svg/800px-JWST-HST-primary-mirrors.svg.png
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a3/JWST_people.jpg
http://img14.imageshack.us/img14/5946/001bbs.jpg
http://img194.imageshack.us/img194/3815/65600322.jpg
http://img339.imageshack.us/img339/3836/005unp.jpg
http://img11.imageshack.us/img11/9145/006bw.jpg
http://img28.imageshack.us/img28/411/007uni.jpg
http://img690.imageshack.us/img690/7307/008ntp.jpg
rutYna, rozkmYtal…
to si autor nevie dať počítačom skontrolovať pravopis, keď už ho nevie zo základnej školy?
Dobrý den,
velice se Vám coby šéfredaktor našeho blogu omlouvám. Pravopis je jedna z věcí, na kterých si u nás zakládáme. Velmi mne mrzí, že se v článku chyby vyskytly. Autorovi jsem už sdělil, že podobné hrubky by se už v budoucnu opakovat neměly. Článek jsem opravil.
Aj ja sa vám ospravedlňojem. Samozrejme že tam má byť mäkké i. Na svoju obranu však musím povedať, že ja som to mal správne. Je to chyba korektora. Ale mal som to po ňom skontrolovať. Už sa to nestane.
A ďakujem za postreh.
Tento týždeň som toho mal hrozne veľa a podpísalo sa to bohužiaľ aj na kvalite článku. 🙁
A co ti tak vadí ****? Neumíš to prostě přeskočit a jet dál? -.- Toto mě vytáčí mnohem víc než nějaký chybky….
Myslim, ze i napriek pravopisnym drobnostiam a niektorym zvlastnostiam (napr. koniec druheho odstavca) je ten clanok dost putavy:)
Ahoj,je smutné, že první příspěvek do debaty je o takových maličkostech. Také dovedu vidět černou tečku o velikosti čtverečního milimetru na jinak sněhově bílém papíře a nevidět pro ni čistý zbytek a řvát, jaká je to špína.
článek je pěkný výcuc již legendární knihy která ukazuje naše představy o pokroku v kosmonautice v době vzniku této knihy, kterou jsem nedávno našel v antikvariátu a za pět korun koupil a pročetl. Je zajímavé, jak se různí nadšené představy a realita. Nelze nyní nevzpomenout, jak se dřív předpokládal pilotovaný let k Marsu koncem osmdesátých let minulého století, nebo zrušené projekty MOL, nebo Dyna Soar. Pro demonstraci stačí připomenout, jaké měli v NASA představy o využívání raketoplánu a co z toho všeho nakonec zbylo. Jak ostatně na konci každého odkazu píšeš co je z dané věci realitou.
Díky za článek a jen tak dál
Také jsem toho názoru, že článek skýtá potenciál k mnohem zajímavějšímu přemýšlení a spekulacím než nad y/i.
Stejně jako Tomase mě napadlo, že už dnes by se při nějaké opravdu velké stavbě (stále mi visí před očima ten superobří teleskop, s těmi Sojuzy v ohnisku), by jistě byla snaha minimalizovat výstupy do volného prostoru. Tuším, že to zmiňuje Dugi někde na fóru, prý kosmonauti během výstupu pozorovatelně zestárnou. Máme robonauta, Canadarm, Spheres, stálé on-line spojení s oběžnou dráhou…
To je pravda 😀 Tiež som to zmienil v článku. Robonauti by na to boli ideálni. Raz snáď budú robiť všetky výstupy. A.. topri tom teleskope nie sú Sojuzy ale 4 stanice kt. zachytávajú signál. V jednej z nich by potom žili kozmonauti, kt. by sa starali o teleskop, robili by údržbu a tak…
Na druhou stranu, pokud vezmeme naši současnost (pro knihu Města v kosmu je to však blízká budoucnost, kam taky cílila), tak v té je role kosmonautů při kosmických opravách nezastupitelná. Viz Hubblův teleskop a opravy na ISS.
Jinak samozřejmě do budoucna bude s pokračující robotizací kosmických vycházek ubývat. Tím myslím profi kosmonautů při servisních misích. Pokud se rozvine kosmická turistika, tak o výstupy do kosmu bude určitě zájem, protože proti ceně letenky to bude pakatel. Srovnal bych to s dovolenou u moře, kde si zaplatíte kurzy potápění.
Ten kozmický výskum a napredovanie v ňom sa nám akosi všeobecne spomalil. Všetko náhle opadlo po programe Apollo. Takmer 50 rokov sme stále prilepení k obežnej dráhe Zeme. Žiadna Mesačná základňa nič ani len pokus. Len plány čo siahajú stále ďalej do budúcnosti. Pritom o peniazoch to isto nie je keďže na vojnové konflikty ich je vynakladaných mnohonásobne viac.
Inak článok výborný. Po Mesačných výpravách bolo ohromne moc odvážnych prognóz ako budeme v roku 2000 letieť k Marsu atď. No nečrtá sa po 50 rokoch ani len opakované pristátie ľudí na Mesiaci. Prečo sme sa zastavili? A boli sme tam skutočne? Pričom technológie máme neikoľkonásobne dokonalejšie a predsa tam nedokážeme letieť z ľudskou posádkou.
O penězích to je – záleží totiž na tom, kam tečou a do kosmonautiky to bohužel není. O penězích pro kosmické agentury rozhodují politici, kteří je raději nasměřují do jiných oblastí.
P.S. O reálnosti programu Apollo nemá smysl spekulovat. Je to naprosto jasné a kdo má rozum, ten ty důkazy musí vidět. Všechno to bylo o penězích. Cílem bylo předběhnout SSSR a do NASA tekly neskutečné objemy peněz, které se nedají srovnat s dneškem.
Ambiciózny plán majú Číňania do roku 2022 budú mať stálo osídlenú stanicu na obežnej dráhe a do roku 2024 chcú pristáť s človekom na Mesiaci. Len dúfam že ich USA nezastavia tak ako úspešne brzdia Rusko.
Problém je v establišmente USA, ktorý z konkrétnych príčin nemá záujem aby svet skutočne kamsi zmysluplne napredoval. Ide len o moc kšeft a zisky.
Prosím, respektujte, že jsme portál věnující se vědě a technice a netahejte sem politiku. Děkuji za pochopení. Rusko doplácí především na svou vlastní politiku. Spojené státy v problémech ruské kosmonautiky nehrají vůbec žádnou roli. Ruský kosmický průmysl se zmítá ve vlastních a hodně velkých problémech. Američané určitě čínský program nezbrzdí, stejně jako nebrzdí ani ruský kosmický program. Zabrzdit byste měl ale vy – na takovéto názory tu nejsme zvyklí, děkujeme za pochopení.
Rešpektujem že sa Vám moje názory nepáčia, ale kozmický prieskum je súčasťou politiky tak ako nimi boli preteky v kozme medzi USA a ZSSR o dosiahnutie Mesiaca.
Číne fandím a dúfam že splnia čo si stanovili a do roku 2024 budú mať svoju posádku na Mesiaci čo rozhodne urýchli rozvoj kozmonautiky, to ale zároveň vyprovokuje aj Rusko ktoré nebude chcieť zaostať a pokúsi sa držať krok aspoň s Čínskym kozmickým programom. Predpokladám že sa Rusko z problémov vyseká má predsa vlastnú surovinovú základňu a je minimálne zadĺžené. Opätovnému návratu na Mesiac sa ľudstvo dostane len prostredníctvom snaženiu Číny a bude to zrejme omnoho skôr ako sa ktokoľvek vydá s ľudskou posádkou k Marsu.
Predpokladám preto že i USA sa bude napokon snažiť na Mesačnom povrchu vybudovať svoju vlastnú základňu. Potom by všetko mohlo začať byť okolo kozmického prieskumu hektickejšie a zaujímavejšie. Nemyslíte?
Nejde nám všetkým fandom kozmonautiky a kozmického prieskumu práve o toto?
Příspěvek, který jste teď napsal je v pořádku. Pokud nezabřednete do toho, že USA omezují Rusko, nebo Čínu, nebude v tom problém. Je pravda, že ze všech kosmických agentur usiluje o lidskou posádku na Měsíc nejvíce Čína.
Neviesť nezmyselné vojny na Zemi ale radšej súťažiť prípadne spolupracovať v kozmickom prieskume.