Slnko odpradávna fascinovalo ľudí. Jeho putovanie po oblohe mnohí považovali za znak inteligencie, pripisovali sa mu nadprirodzené vlastnosti, tradovalo sa, že Slnko má božskú podstatu. V Grécku to bol Helios, v Ríme boh Ré (Ra, Amon). V astrológii je symbolom vitality. Vo viacerých kultúrach bolo Slnko symbolom života a znovuzrodenia. Väčšina civilizácií si myslela, že Slnko obieha okolo Zeme. Aristoteles ho umiestnil medzi obežnú dráhu Mesiaca a Merkúra. Geocentrická predstava vesmíru (Zem je stredom všetkého) bola veľmi uznávanou teóriou takmer dve tisícročia. Napriek niektorým odporcom (Aristarchos zo Samu) položil základy heliocentrizmu až Mikuláš Kopernik v roku 1507. Vo výskume našej hviezdy veľmi pomohol ďalekohľad. Galileo Galilei pomocou neho pozoroval čierne škvrny na povrchu. To veľmi pobúrilo katolícku cirkev, ktorá Slnko považovala za symbol čistoty a škvrny na ňom borili túto predstavu. V nasledujúcich rokoch však existenciu čiernych škvŕn potvrdilo viacero odborníkov. V sedemnástom storočí sa zistilo, že Slnko rotuje okolo svojej osi podobne ako Zem. Tento objav je pripisovaný Christophovi Scheinerovi. Ďalší pokrok sa urobil po formulovaní Keplerových zákonov a Newtonovho gravitačného zákonu. V druhej polovici devätnásteho storočia sa Slnku venovala obrovská pozornosť. Okrem iného sa diskutovalo aj o jeho enegetickom zdroji. John Waterston sa nazdával, že vysokú teplotu Slnka môže mať na svedomí gravitačná kontrakcia. J. Mayer zastával názor, že obrovské množstvo energie vzniká dopadom meteoritov na povrch našej hviezdy. Až v roku 1938 napadlo Jansovi Bethemu, že skutočným prameňom intenzívneho slnečného žiarenia by mohla byť jadrová reakcia. Buď štiepna, alebo fúzna. To, že skutočne ide o jadrovú fúziu sa potvrdilo až v roku 2002.
Nebudem tu teraz vypisovať priemer, objem Slnka, teplotu koróny, teplotu povrchu a iné fakty. To si môžete v prípade záujmu nájsť na wikipédii. Seriál Krásy Slnečnej sústavy sa zaoberá pozorovaním vesmírnych objektov a snažím sa vám v ňom ukázať krásu vesmíru. Presne tak to bude aj dnes.
Jedno prvých vyobrazení Slnka 1350 rokov pred naším letopočtom. Táto socha na ktorej osol ťahá Slnko je významnou súčasťou Nordickej kultúry z doby bronzovej.
Minca v podobe rímskeho boha Slnka.
Prvé skutočné pozorovanie Slnka prišlo až po vynáleze ďalekohľadu. Dovtedy to pre ľudí bola veľká svietiaca guľa a aj keď sa občas viedli debaty o tom, čo je podstatou slnečného svetla a podobne, bolo to skôr hádanie, než skutočná vedecká práca. Predpoklad, že naša hviezda je obrovský kus horiaceho uhlia je vážne veľmi ďaleko od reality. Galileo Galilei nepoužil svoj teleskop iba na pozorovanie mesiaca, planét a vzdialených hviezd, ale zameral sa aj na najjasnejší objekt na oblohe. Ako prvý zaznamenal čierne škvrny, ktorými bolo (a je) naše Slnko pokryté. Veľa publikácií uvádza, že prvý pozoroval škvrny Johaness Kepler. Nie je to však úplne pravda, v roku 1607 totiž v skutočnosti videl „iba“ prechod Merkúru cez slnečný kotúč.
Kresba slnečných škvŕn z publikácie „John of Worchester“:
Škvrny na Slnku si dlho nikto nevedel vysvetliť. Najprijateľnejším vysvetlením vtedy bolo, že slnko je v skutočnosti čierne a žiaria iba jeho mraky. Dnes vieme, že v skutočnosti sú to veľmi chladné miesta na povrchu, ktorých vznik umožňuje magnetická slučka. Tieto slučky zo Zeme vidno ako protuberancie.
Slnečná protuberancia:
Pozemné observatoriá
Slnečný teleskop je špeciálne upravený teleskop určený na pozorovanie Slnka. Tieto teleskopy používajú optiku dostatočne veľkú na zachytenie detailov povrchu našej hviezdy. Tá je špeciálne upravená. Používa množstvo filtrov. Pretože teleskopy na pozorovanie Slnka sú používané cez deň, majú tendenciu prehrievať sa, čo spôsobuje nežiaduce turbulencie a vo výsledku slabé zaostrenie. Kvôli tomu ich nájdete na vysokých vežiach natretých na bielo. Primárne zrkadlo nenájdete v klasickom tubuse, ale je okolo neho otvorená konštrukcia, ktorá znižuje odpor vetra a uľahčuje chladenie celého stroja.
Prvým ďalekohľadom pozorujúcim Slnko sa stal v roku 1924 „Einstein tower“ alebo „Einsteinium“. Pôvodne bol postavený na overenie takzvaného červeného posunu. Šesťdesiat centimetrový teleskop odviedol veľmi dobrú prácu. Okrem iného zmapoval solárne magnetické pole.
Jedným z najnovších slnečných teleskopov je Dutch Open Telescope (DOT) v La Palme. So svojím 45 centimetrov veľkým zrkadlom dokáže pozorovať úžasné detaily. Používa šesť špičkových kamier, každú s iným filtrom. Tieto filtre môžu byť použité naraz a fotky zhotovené dvoma rozličnými kamerami ktoré zachytili slnečné lúče rôznej dĺžky sú potom porovnávané.
Slnečné škvrny odfotené teleskopom DOT:
Tranzit Venuše:
Švédsky refraktor Swedish Solar Telescope (SST) s priemerom jeden meter bol dokončený v roku 2002. Momentálne je to jeden z najúspešnejších teleskopov vôbec. Funguje so špeciálnym adaptívnym optickým systémom AOPTIX, ktorý mu umožňuje zaostriť tak, ako žiadnemu inému teleskopu. SST je akési pokračovanie prvého veľkého švédskeho slnečného teleskopu Swedish Vacuum Solar Telescope (SVST).
Sondy
Prvé sondy ktoré kedy skúmali Slnko, boli americké Pioneery s poradovými číslami 6 až 9. Pioneer 5 bol zničený kvôli zlyhaniu nosnej rakety. Tieto primitívne družice boli vyslané na heliocentrickú dráhu v auguste 1969. Ich hlavnou úlohou bolo mapovanie slnečného magnetického poľa a slnečného vetra zo vzdialenosti približne 1 AU. Na palube však bohužiaľ nemali žiadne kamery ani fotoaparáty.
Podobne na tom boli dve sondy Helios, ktoré vypustila NASA v rokoch 1974 a 1976. Tie sa však k našej hviezde dostali trochu bližšie. Obiehali po vysoko eliptickej dráhe s perihéliom vo vzdialenosti iba 43 miliónov kilometrov. Tak mohli oveľa podrobnejšie zmapovať činnosť Slnka, deje ktoré v jeho vnútri prebiehajú, magnetické pole a iné javy.
Až vesmírne observatórium ATM (Apollo Telescope Mount) na stanici Skylab nám poskytlo úžasné pohľady na Slnko v celej jeho kráse. Vysoká kvalita fotografií bola dosiahnutá fotením na kazety, ktoré astronauti priebežne vymieňali.
Ďalekohľad ATM robil všetky snímky v infračervenom spektre. Kliknutím na tento odkaz si stiahnete časozberné video zložené zo snímkov vytvorených ďalekohľadom ATM.
ATM:
V roku 1980 NASA vyputila ďalšiu družicu, ktorá mala primárne skúmať Slnko. Bola ňou SMM (Solar Maximum Mission). Sonda novej generácia bola vybavená okrem iného aj kamerou, ktorou snímala slnečnú korónu.
Aj Japonci sa rozhodli svojou troškou prispieť k výskumu našej jedinej hviezdy. Družica Yokoh vypustená v roku 1991 zaznamenala dosť veľký úspech a predovšetkým urobila množstvo dychvyrážajúcich snímkov.
Koróna v rádiovom spektre:
Jednou z najdôležitejších a najúspešnejších družíc skúmajúcich Slnko je SOHO vyrobená spoluprácou Európskej kozmickej agentúry a NASA. Táto pôvodne dva roky trvajúca misia sa začala v roku 1996 a pokračuje dodnes. Sonda nám poslala obrovské množstvo informácií, ktoré by sme pravdepodobne inak nezískali.
SOHO je jedným z najlepších hľadačov komét. Našla ich už stovky. Väčšinou sa jedná o kométy s veľmi excentrickou dráhou, ktoré stovky až tisícky rokov putujú prázdnym priestorom a potom na pár týždňov priletia veľmi blízko k Slnku.
Občas si ich niekto mýli s mimozemskými vesmírnymi loďami 🙂
Okrem iného sa stala svedkom úžasných slnečných protuberancií:
Všetky sondy obiehali okolo slnečného rovníka. NASA sa teda rozhodla vypustiť družicu Ulysses, ktorá poletí pozorovať póly. Na takú zmenu obežnej dráhy je však potrebná obrovská energia. Preto Ulysses najprv letela k Jupiteru, kde využila jeho gravitáciu k nakloneniu svojej obežnej dráhy. V roku 1994 tiež mala pri prílete k planéte Jupiter úžasnú možnosť sledovať dopad kométy Shoemaker-Levy na jeho povrch. Okrem iného potom zistila, že slnečný vietor v polárnych oblastiach vanie pomalšie, než sa čakalo a magnetické pole je tam dosť nestabilné. Momentálne už táto sonda nie je aktívna.
Obrovský kusisko práce odviedli dve identické družice STEREO vypustené v roku 2006. Tie mali za úlohu vytvoriť mapu slnečného povrchu a sledovať jehoj zmeny v čase.
Toto je tiež animácia!
Prechod Mesiaca pred slnečný kotúč:
Južný pól Slnka:
Ďalšou zaujímavou sondou je európsky Picard. Nemýľte si s kapitánom Picardom zo StarTreku. Picard bol vypustený v roku 2010 s cieľom detailne skúmať povrch Slnka. Vývoj stál iba 70 miliónov dolárov, čo je nezvyčajne málo.
Fotografia zo zatmenia Slnka:
V roku 2010 na špici rakety Atlas V vyletela do vesmíru sonda SDO (Solar Dynamics Observatory), ktorá má za úlohu dopomôcť k pochopeniu takých procesov, ako slnečný vietor, erupcie, protuberancie a podobne.
Jedna z prvých fotiek odoslaných na Zem:
Obrovská erupcia, ktorá si to namierila rovno k Zemi:
Náhly výron, ktorý opustil Slnko rýchlosťou až 241 000 km/s:
Krásna slnečná erupcia:
Úžasná erupcia, ktorá získala druhé miesto v súťaži o najkrajší snímok na wikipédii:
Šesť minútové video zo sondy SDO. Pohodlne sa usaďte, pustite si reproduktory a relaxujte.
Nakoniec zopár úžasných fotografií Slnka:
Astronomické okienko
Vrámci seriálu Krásy Slnečnej sústavy spolupracujem s pánom Barankom, amatérskym astronómom, ktorý sa pre vás pokúsi občas niečo odfotiť. Týmto by som sa mu chcel poďakovať za ochotu tvoriť astronomické okienko, v ktorom sa dozviete, ako pozorovať objekty na oblohe. Dnešnou témou je Slnko, preto bude reč práve o ňom.
Jak pozorovat a fotit Slunce?
U pozorování Slunce jakýmkoliv dalekohledem platí zásada, nikdy nepozorovat nechráněným okem. Pozorovat jde s pomocí filtrů nebo projekcí.
Projekce je asi nejjednodušší, bohužel je potřeba použít kvalitní dalekohled který nepoužívá čočky z umělé hmoty. Někdy jsou sice skleněné ale clonu mají z umělé hmoty, která velký žár nevydrží. Je to problém zejména levných okulárů dodávaných od výrobce k dalekohledu.
Dalekohled s okulárem se zaměří na Slunce, nejlépe pomocí nejmenšího stínu dalekohledu a do vzdálenosti 20-30 cm umístíme bílý papír. Pak normálně zaostříme okulárovým výtahem. Jde tak přesně zakreslovat polohu a tvar útvarů ve fotosféře.
Z filtrů je asi nejsnazší použít Baader Solár fólii, která se dělá ve dvou provedeních, pro pozorování, nebo pro fotografování, která je s vyšší propustností. Na fotografování bude asi doopravdy potřeba použít tu s vyšší propustností, protože já vlastním Baader Astro folii na pozorování s kterou sice fotit jde ale není to ono. Dále se uvádí, že pro pořízení snímku je lepší využít dopolední hodiny vzhledem k velkému neklidu ovzduší odpoledne.
Velice pěkně jsou udělané stránky pana Jakuba Tomana věnované právě pozorování slunce, kde najdete jak pozorovací protokol, tak klasifikaci slunečních skvrn.
Nejdříve nádherné snímky pana Milana Antoše.
25. 5. 2011 Dalekohled Sky Watcher ED 80/600 použita fotografická Baader Solar folie expozice 1×1/4000s:
Z 23. 5. 2011 stejnou technikou:
Má maličkost.
Z 25. 10. 2011 Newton 114/900 zvětšení: 45x Baader Solar folie pro pozorování:
Z 22. 9. 2010 stejnou technikou akorát nejdřív nasnímané video a z něj v Registaxu složený snímek:
Fotohádanka
Minulý týždeň v druhom diely seriálu Krásy Slnečnej sústavy som pre vás prichystal niečo o asteroidoch a kométach. Fotohádanka sa teda logicky tiež držala tejto témy. Čo je na tomto obrázku? No predsa slávna Kohoutková kométa tak, ako ju pozorovali zo stanice Skylab. Všetkým, ktorí tipovali správne gratulujem.
Dnešná fotohádanka bude o trochu ľahšia. Ktorá sonda poslala na Zem tento snímok? Poprosím, aby ste neprezrádzali, ako ste na to prišli 🙂
Anketa
Nakoniec by som vás rád poprosil, aby ste vybrali tému, ktorej sa budem venovať nabudúce. Máte na výber z množstva vesmírnych objektov. Váš hlas si zaznamenám, a práve vy môžete ovplyvniť obsah budúceho článku. Dnes vyhralo Slnko. Čo bude nabudúce?
Merkúr
Venuša
Zem
Mars
Jupiter
Saturn
Urán a Neptún
ďaleký vesmír
Ak sa vám článok páčil, ohodnoťte ho hviezdičkami, prípadne napíšte komentár. Ja sa na vás s Krásami Slnečnej sústavy teším nabudúce.
Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ca/Solvogn.jpg/220px-Solvogn.jpg
http://www.romansungod.webs.com/roman-sun-god.gif
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3d/ChroniclesofJohnofWorcester.jpg
http://www.ta3.sk/~zkanuch/apvv/wwwheslar/images/1265027070_obr%201_protuberancia.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b1/Pioneer-6-9.jpg
http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nssdc_news/march95/image/06_d_batchelor_0395_fig1.gif
http://s0.wp.com/imgpress?url=http%3A%2F%2Fupload.wikimedia.org%2Fwikipedia%2Fcommons%2Fthumb%2F3%2F37%2FSkylab_Solar_flare.jpg%2F300px-Skylab_Solar_flare.jpg&w=500
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b4
http://history.nasa.gov/SP-402/p51.jpg
http://pwg.gsfc.nasa.gov/stargaze/Sfigs/solxray.gif
http://solarscience.msfc.nasa.gov/images/skylab_coronal_hole.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/23/Smm.jpg
http://smm.hao.ucar.edu/smm/img/801050544.c4q.gif
http://www.windows2universe.org/space_missions/images/yohkoh_sm.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d9/SOHONearSun1.jpg
http://2.bp.blogspot.com/-zxJHj3lRc9U/Ti4jP6qPxhI/
http://4.bp.blogspot.com/-EkGfbkaKL0U/UKbiojMQRxI/AAAAAAAAIdk/lOAY0kOV24M/s320/soho2.jpg
http://www.thetruthbehindthescenes.org/wp-content/uploads/2012/06/ufo_sun_1.jpg
http://www.astronoo.com/images/articles/activite-solaire-soho.jpg
http://sohowww.nascom.nasa.gov/hotshots/2010_12_14/JHV_Screenshot_SOHO_overlay2_thumb.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/28/Ulysses_radial_boom_test.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b6/STEREO_EUV_Feb10_rotating.gif
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8b/BLUE_STEREO_3D_Time_for_Space_Wiggle.gif
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/transcoded/a/a3/STEREO_Far_Side_of_the_Sun.OGG/STEREO_Far_Side_of_the_Sun.OGG.480p.webm
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/STEREO-B_solar_eclipse.jpg
http://www.nasa.gov/images/content/508657main_spicules_1024-768.jpg
http://www.nasa.gov/images/content/446667main1_sdo-fulldisk-670.jpg
http://www.nasa.gov/images/content/473059main1_globaldisruption-670.jpg
http://img.bhs4.com/30/4/3040c3672df9ba36a2a8e45527334df1063a9192_large.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/36/Einsteinturm_7443.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/71/Dutch_open_telescope_bob_tubbs_2001.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/a/aa/Dutch_Open_Telescope_Mirror.jpg
http://www.thunderbolts.info/wp/wp-content/uploads/2011/12/Sunspot-penumbra-550×619.jpg
http://victoria.rasc.ca/articles/2004/transit_images/Snik1.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d0/Swedish_Solar_Telescope.jpg
http://cache.boston.com/universal/site_graphics/blogs/bigpicture/sol_10_13/sol02.
http://www.paranormalstories.com/images/sol07.jpg
http://www.nasa.gov/images/content/667447main_20120712-Sun-orig_full.jpg
http://www.paranormalstories.com/images/sol12.jpg
http://www.paranormalstories.com/images/sol09.gif
http://www.nasa.gov/images/content/667449main_20120712-Sun-fullDisk.jpg
http://2.bp.blogspot.com/-Cr-6rJ_dCdM/UFCytO5yTHI/AAAAAAAAJz8/V5wLbZc0AlY/s400/Sun+Wallpapers+1.jpg
http://www.ta3.sk/docasne/ESTW/big/sunprom_soho_big.jpg
http://images.astronet.ru/pubd/2006/05/02/0001213798/sunspot0875_piepol.jpg
http://whyfiles.org/coolimages/images/csi/coronal_holes.gif
Ahoj. Opět milé čtení. Jsem rád, žes nezapoměl ani na amatérské počiny při snímání Slunce, kde Milan patří mezi špičku. přidal bych ještě detaily skvrn od Bohuše ze severní Moravy ale jinak fajn. Hlasuji pro Venuši. Bude výročí spousty sond a je vidět jako večernice.
Ďakujem(e) za pochvalu. Som rád, že sa vám článok páčil 🙂
Bylo to sondou SOHO, že?
Skvělý článek, jen bych opravil, že onen německý fyzik se jmenoval Hans Bethe.
Jen mě mrzí, že tenhle serial tímto dílem skončil. Samozřejmě je tu skvělý serial o Venuši, I o Marsu, ale toto bylo přeci jen jiné. Zde šlo primárně o fotografie. Hádanku sem zatím neodhalil ani jedinou. 🙂